Mamy w Praze adresu, hdźež smy doma – wo to staraja so njesebičnje čěscy přećeljo našeho ludu. Jeli pak ma to tak wostać, dyrbimy sami wjac za tutu serbsku infrastrukturu činić.

Njedawno wopytach ze synomaj w Praze předstajenje lajskeje dźiwadłoweje skupiny z Chrósćic. Nazymu 2023 běch – tohorunja ze synom – na premjerje inscenacije „Piwo“ NSLDź [1]. Nic jenož ja sym za tute poskitki přewšo dźakowna a tež hewak wćipnje rozprawy w serbskich me­dijach wo tajkich podawkach sćěhuju. Za nas „Pražanow“ je tajke něšto přeco high­light. Je rjenje, hdyž widźiš, zo ma tute dźěło tež w Serbach dźeń a wjetši wothłós, zo zaso wjace Serbow do Prahi jězdźi, zo bychu so tu ze zajimcami wo Łužicu zetkali a tež zo bychu swoje kulturne dźěło tule předstajili.

Wuměna na ćeńkej nitce wisa

Lingufino nětko za wšitkich

Mittwoch, 27. März 2024 geschrieben von:
Wupruwowanje hrajki Lingufino je zakónčene. Klanka ze serbsce rěčacymi abo serbšćinu wuknjacymi dźěćimi serbuje. Załožba za serbski lud zdźěli, zo je serbskorěčny modul w kombinaciji z modulom „Lingufino wuknje serbšćinu“ nětko za wšitkich zajimcow w Serbskej kulturnej informaciji na předań. Sobudźěłaćerce Diana ­Matikowa a Jacqueline Bjeńšec (wotlěwa) ju zajimcam poručatej. Delnjoserbsku ­wariantu tuchwilu nahrawaja. Anna-Maria Bretschneiderec spožči klance Lingufino hłós, Jan Měškank projekt jako rěčespytnik přewodźa. Lětsa w lěću maja kubłanišća Delnjeje Łužicy produkt ewaluować. Foto: SN/Bojan Benić

Wšitko wjerći so wokoło Michała Hórnika

Mittwoch, 27. März 2024 geschrieben von:

Šulerjo Serbskeje wyšeje šule „Michał Hórnik“ we Worklecach su so wot ­póndźele hač do dźensa z Michałom Hórnikom zaběrali. Na „Hórnikowych dnjach“ su wšitcy šulerjo 5. do 10. lětnika wobdźěleni byli.

Bórze hižo kurs serbšćiny na BTU?

Montag, 25. März 2024 geschrieben von:

Wukubłanje serbskich wučerjow njeje palaca tema jenož w Hornjej, ale runje tak w Delnjej Łužicy. Rada za naležnosće Serbow Braniborskeje je so na njedawnym posedźenju w Choćebuzu wo­spjet z tematiku zaběrała. Ale tež na Braniborskej techniskej uniwersiće (BTU) so něšto hiba.

Choćebuz/Zły Komorow (SN/at). Zo bychu serbski wučerski dorost w sekundarnymaj schodźenkomaj I a II zaručili, je za braniborsku Radu za naležnosće Serbow studij wučerstwa na Lipšćanskej uniwersiće dale wažny stołp. Gremij ma za wužitne, so zahajenemu dialogowemu procesej sakskeje Serbskeje rady z Institutom za sorabistiku přizamknyć. Kubłanska referentka Domowiny, Katrin Suchec-Dźisławkowa, je ju na rozmołwu skedźbniła, kotruž měještaj zastupjerjej sakskeje rady z jednaćelskim direktorom Instituta za sorabistiku, prof. Edwardom Wornarjom, a dekanom filologiskeje fakulty Lipšćanskeje uniwersity, prof. Beatom Siebenhaarom, rjekny Ka­thrin Šwjelina, předsydka braniborskeje rady, našemu wječornikej. „Snadź móžemy so w jich zmysle na dalšim procesu wobdźělić“, wona so nadźija.

„Lutki-special“

Dienstag, 19. März 2024 geschrieben von:
Budyšin (SN/MiR). Budyski Rěčny centrum WITAJ je za kubłarki a kubłarjow prěni zešiwk w rjedźe „Lutki-special“ nadźěłał. „Poskitk zaběra so ze specifiskej temu a je na krućišu papjeru ćišćany“, rjekny projektowa wobdźěłarka Weronika Butendeichowa. Hłowny zaměr rjadu „Lutki-special“ je, kubłacych při serbskorěčnym kubłanju dźěći podpěrać. Aktualny zešiwk posrědkuje spěwy, kotrež wšědny dźeń w žłobiku a w pěstowarni přewodźeja. Wjetšina spěwow, kotrež staj Jadwiga a Fabian Kaulfürst nahrawałoj, maja QR-code, pod kotrymž so jako awdiodataja wužiwarjej podawaja.

Starosće a logika

Donnerstag, 14. März 2024 geschrieben von:
Poprawom bě to logiske: Dokelž Serbja po słowach předsydy sakskeje Serbskeje rady swoje połoženje w „Serbskich rozprawach“ přezłotobarbja, ani kultusowe ministerstwo ani LaSuB nikoho wčera na Serbsku debatu do Chrósćic pósłałoj njejstej. Strowe sebjewědomje je trěbne město toho, statnym instancam swoje starosće dosć jasnje njerjec. Njewuprajena namołwa „Starajće so sami!“ je so kaž čerwjena nitka po diskusiji ćahnyła. A to bjez polemiki. Fakty serbskeje kubłanskeje mizery su znate, puće, ju přewinyć, wšelake a pohonjowace. Debata je někotre pokazała. Tu njestorčichu maksimalne žadanja abo wotpokazanje na so – kaž hišće loni na Hłownej zhromadźizny Domowiny –, kotrež bychu kóždemu dialogej zadźěwali. Wuměna bě wěcowna. Tež, hdyž njebě tamne měnjenje jenak swójskemu. Druhim k woli być, wšak njepomha serbskej rěči přichod zaručić. Štóž wuměnjenja za serbsku šulu njespjelni, njech chodźi na němsku. Tež to je logiske. Axel Arlt

Šulerjo serbske institucije zeznali

Donnerstag, 14. März 2024 geschrieben von:
Šulerki a šulerjo 8. lětnika Choćebuskeho Delnjoserbskeho gymnazija wopytachu wčera Budyšin, zo bychu tu wšelake hornjoserbske institucije zeznali. Tak pobychu w małych skupinkach w Serbskim ludowym ansamblu, w Serbskim domje z jeho wšelakimi wobłukami Domowiny a Załožby za serbski lud, w Serbskim muzeju a w Ludowym nakładnistwje Domowina. Na kóncu dnja mějachu so skupiny z krótkej prezentaciju mjez sobu informować. Předstajenje skupinskich wudźěłkow wotměwaše so na žurli Serbskeho ludoweho ansambla. Foto: Patricia Róblowa

Šule digitalne

Mittwoch, 13. März 2024 geschrieben von:

Zhorjelc (SN/MiP). Mjez dohromady 24 šulemi, kotrež buchu dźensa na Zhorjelskim campusu Wysokeje šule Žitawa/Zhorjelc z mytom „Digitalna šula Sakska“ mytowane, su tež tři z Budyskeho wokrjesa. Su to: Wyša šula „Salvador Allende“ a Schillerowy gymnazij w Budyšinje kaž tež wyša šula w Halštrowje. „Tute šule podpěruja a spěchuja načasne kubłanje w našim digitalnym swěće, přisporjeja digitalne wuwiće aktiwnje“, pisa Sakske ministerstwo za kubłanje (SMK) w nowinskej zdźělence. Konkretne poskitki šulow na dobro digitalizacije su na přikład dźěłowe kružki za robotiku abo programowanje.

Nowy projektz nowej fachowču

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:

Ze seminarami informuje KiJu wo temje „psychiska strowota dźěći a młodostnych“

Biskopicy (SN/MiP). „Z rozumom, z rukomaj a z wutrobu!“ – w tutym jadriwym hesle je Andreas Mikus, nawoda Syće ­za dźěći a młodźinu (KiJu), na nowinarskej rozmołwje w Biskopicach tydźenja štwórtk dźěławosć swojeho teama wo­pisał. W projekće, kotryž je před 30 lětami z jeničkej sobudźěłaćerku startował, dźěła dźensa dohromady 27 ludźi hłownohamtsce na dobro dźěći a młodostnych w Budyskim wokrjesu. „Hladajo na tute wuwiće wšak njemóžemy njespokojni być“, praji nawoda syće. „Přiwšěm je naš bój wo přizwolenje srědkow a dźěłowych městnow nadal běžna tema za nas“, wón doda.

Wo realiće rěčeć

Dienstag, 05. März 2024 geschrieben von:
Wězo ma Diana Šołćina, nawodnica Serbskeje wyšeje šule „Michał Hórnik“ we Worklecach, prawje: „Kubłanska awtonomija“ a „dale kaž dotal“ njejstej jeničkej alternatiwje za přichod serbskeho kubłanja. Ale titul druheje „serbskeje debaty“ na přeprošenje Krajneje centrale za politiske kubłanje Sakskeje, Serbskich Nowin a Załožby za serbski lud wopisuje takrjec měznikaj wulkeho pola, na kotrymž je wjele móžnosćow, něšto worać. Zo je za tajke zjawne zhromadne rozmyslowanje najwjetši čas, pokazuje runje zašłe posedźenje Serbskeje rady w Drježdźanach: Mjeztym zo wědomostnicy hišće wuslědki kubłanskeho modela „2plus“ wuhódnoćeja, zwěsći předsyda Serbskeje rady Marko Suchy, zo tón model ze wšelakich přičin w realiće faktisce docyła njeeksistuje. Snadź by hižo wuspěch druheje serbskeje debaty był, zo wotkrywaja sej wučerjo, starši, šulerjo a dalši angažowani Serbja podobny wid na realitu na šulach, to by konkluzije w konsensu wolóžiło. Marcel Brauman

Serbska debata

Neuheiten LND