×

Powěsć

Failed loading XML...

„Wodźan“ w čěskej rěči

štwórtk, 23. decembera 2021 spisane wot:
Varnsdorf (SN/CoR). W ediciji „Lužicko­srbská poezie“, kotruž Milan Hrabal za Měšćansku kniharnju Varnsdorf wudawa, je nětko čěski přełožk połdramatiskeje basnje Handrija Dučmana „Wodźan“ jako štwórta knižka w kooperaciji z Towarstwom přećelow Serbow wušła. Do čěšćiny přenjesł je tekst Ondřej Šrámek. Knižka je dwurěčna, tak móžeš serbski tekst na jednej a paralelnje čěski přełožk na tamnej stronje čitać. Maťa H. je wudaće z ilustracijomaj wobohaćiła. Publikaciju spěchował je Čěsko-němski fonds přichoda.

Hodownik

štwórtk, 23. decembera 2021 spisane wot:

Z njebjes dele sněh so saje,

mjechko pada na zemju.

Pola wodźěwa a haje,

łuki třěchi, zahrodu.

Swjaty Mikławš wokoł’ chodźi,

dary dawa z korbika.

Wě, što dźěćom derje słodźi:

poprjanc, worjech, jabłuka.

Hdyž adwentske zwony zwonja,

Serbja chodźa na jutnje.

Sylzy pokuty tam ronja

z měšnikom we modlitwje.

Tomaš dźeń ma jara krótki,

dokelž mało wěrił je.

Hłódnym ptačkam drjebi srjódki,

hdyž sněh šćežki zawěje.

Hdyž pak skónčnje pře wšě hona

klinči kěrluš hodowny –

potom zwony pokoj zwonja

do wutrobow zbožowny.

Po hodźach pak swjatok zwoni

starom lětu zańdźenom.

Nowe lěto hłowu kłoni,

stoji hižom před prohom.

Wjele zboža k nowom lětu

towarš druhom přiwoła.

Wěčne zbožo cyłom swětej

Bóh sam jenož wudźěla.

Pawoł Wićaz-Chróšćanski

wujimk ze Serbskeje poezije 16, LND 1984

Kak powitam ja tebje

štwórtk, 23. decembera 2021 spisane wot:

Kak powitam ja tebje,

mój Jezu najlubši?

Kak zapomnju ja sebje,

će dźeržu w’ wutrobje?

Mój Jezu, swěć mi z hnadu,

zo tebje lubo mam;

mój Jezu, daj mi radu,

zo tebi chwalbu dam.

Twój Cion tebi palmy,

hdźež ty dźeš, nasćele,

a ja chcu spěwać psalmy

a rjenje chwalić će.

Njech wutroba ći kćěje

a njech će lubuje;

hdyž lubosć dušu hrěje,

rad wona česći će.

Ty sy mi swěru pomhał

ze wšeje žałosće,

mi ćěło z dušu wumóhł

ze wšelkej’ stysknosće.

Ja běch wšo prawo zhubił

we twojim kralestwje,

ty pak sy hnadu slubił,

mi dariš wjesele.

Paul Gerhardt 1653,

přeł. Spěwarske 1741

Zymska zemja

štwórtk, 23. decembera 2021 spisane wot:
Marja Kubašec

Z běłym sněhom zawodźeta

zemja słódce drěmoce,

pod lodom je wusła rěka,

sony soni nalětnje.

W ćichim wětrje zehrawaja

tysac běłych hwězdźičkow,

z mróćelow so šěrych saja

miliony sněženkow.

Zwonow zwuki zynča, brinča

třepotajo přez pola,

do wutrobow z wěžow klinča

zynki měra, pokoja.

čitanski wurězk z knihi Hodownikowanje, LND 2014

Dr. Jan Grólmus

štwórtk, 23. decembera 2021 spisane wot:
23. hodownika 1851 narodźi so pozdźiši wučer a šulski direktor dr. Jan Grólmus ratar­skej swójbje w Radworju. Wuchodźiwši tachantsku šulu w Budyšinje studowaše wón wot lěta 1866 do 1871 na Katolskim wučerskim seminarje sprjewineho města. Tři lěta bě pomocny wučer w Drježdźanach a Budyšinje. Wot 1874 studowaše na Lipšćanskej uniwersiće a promowowaše 1876 na doktora filo­zo­fije. 17 lět wučerješe na Budyskim Katolskim wučerskim seminarje a skutkowaše tež aktiwnje jako předsyda Serbskeje bjesady města. 1893 powołachu dr. Grólmusa za direktora 1. katolskeje šule w Lipsku. W běhu jeho zasłužbneho skutkowanja hač do lěta 1914 nastachu w Lipsku­ tři dalše katolske šule. Jeho jako pozdźiša antifašistiska wojowarka a žurnalistka znata dźowka dr. Marja Gról­musec narodźi so swójbje 1894 w Lipsku. Wot lěta 1879 bě dr. Grólmus swěrny Maćicar. W Lipsku bě 1893 zhromadnje z fararjom Handrijom Dučmanom Serbske blido załožił. Strowotnych přičin dla poda so 1914 dočasnje na wuměnk a přesydli so zaso do ródneho Radworja. Tam bě sej domske natwarić dał. 17. wulkeho róžka 1924 wón zemrě. Manfred Laduš

Nowa CD wušła

srjeda, 22. decembera 2021 spisane wot:
Budyšin (SN). Hišće w prawym času do hód předleži nowa CD „Rjana Łužica – Rědna Łužyca – Lausitz, schönes Land“, kotruž je Załožba za serbski lud wudała. Na zynkonošaku je serbska hymna w hornjoserbskej, delnjoserbskej a němskej wersiji. Nahrawali su nowe wobdźěłanje Oksany Weingardt za mały komorny orchester ze studentami Drježdźanskeje Wysokeje šule za hudźbu „Carl Maria von Weber“ a z dalšimi hudźbnikami. Jako spěwar-solist je słyšeć Gerald Schön. CD pak nima serbsku hymnu jenož dokumentować, ale ma tež do spěwanja pohnuć; tak namaka zajimc na njej tež instrumentalnu wariantu. Zynkonošak je mjez druhim w Budyskej Smolerjec kniharni a přez shop LND pod: na předań.

Wojuja wo financnu podpěru

wutora, 21. decembera 2021 spisane wot:

Sakska statna ministerka za kulturu a turizm Barbara Klepsch (CDU) a Sakske krajne zjednoćenstwo w Němskim jewišćowym towarstwje žadatej sej wot Zwjazka zawěsćenja za wupad w zjawnych kulturnych institucijach.

Drježdźany (SN/CoR). Sakska kulturna ministerka Barbara Klepsch a předsyda Sakskeho krajneho zjednoćenstwa w Němskim jewišćowym towarstwje Lutz Hillmann wojujetaj wo financnu podpěru zjawnych kulturnych institucijow přez Zwjazk. Wonaj žadataj sej zawěsćenja za wupad we wosebitym fondsu kultury Zwjazka tež za zjawnje financowane zarjadnišća, kaž su to statne a komunalne dźiwadła a muzeje.

Sawrije Wjelkowa

wutora, 21. decembera 2021 spisane wot:
Berlin (SN/bn). Najnowša kniha nakładnistwa Berlinartbooks ze stolicy Němskeje „Aus einem Land vor unserer Zeit – Die Kinder von Kleinwelka“ je wotnětka na předań. Wobrazowy zwjazk wotbłyšćuje z dohromady 90 zdźěla čornoběłymi fotgrafijemi a wobšěrnym esejom stawizny Małowjelkowskeho parka sawrijow wot lěta 1978 do 1999. Zestajałoj staj knihu wědomostnica a publicistka Janne Gärtner a žurnalistka Anne Waak, kotrymajž běchu wopytowarjo parka za to­ wuběr swojich fotow přewostajili. Publikacija płaći 15 eurow a hodźi so w kóždej kniharni kaž tež online skazać.

Jan Awgust Sykora

póndźela, 20. decembera 2021 spisane wot:
19. hodownika 1921 zemrě w Biskopicach farar Jan Awgust Sykora, posledni serbski duchowny w Smělnej (Schmölln) na kromje tehdyšeho serbskeho sydlenskeho ruma. Wón bě so 27. požnjenca 1835 w Malešecach do nahladneje burskeje swójby narodźił. Po maturiće na Budyskim gymnaziju studowaše w Lipsku ewangelsku teologiju a bě zastupowacy senior tam­nišeho Serbskeho prědarskeho towarstwa. Wot lěta 1863 do 1899 wón w Smělnej wuspěšnje fararješe. Podawši so na wuměnk přesydli so do Biskopic, hdźež w swójskim domje bydleše. Na zahrodźe wuměnkarskeho statoka dopomina kamjeń na njeho. A při Smělnjanskim Božim domje skedźbnja pomjatny kamjeń na zasłužbneho serbskeho duchowneho. Sykora bě tež wobšěrnu nabožnu literaturu pisał. Z jeho pjera su 1877 ćišćana kniha wo Mar­tinje Lutheru, zběrka „Trójniki“ a „Kłosy a zornjatka“. Wo „Trójnikach“ nasta zwada, kritik­i dla Sykora 1886 z Maćicy Serbskeje wustupi, kotrejž bě 25 lět přisłušał. Přełožił bě tohorunja „Lěkečanski stary wučer a jeho syn“. Najznaćiše literarne dźěło Sykory běchu jeho dopomnjenki „W Malešecach před 100 lětami“, kotrež su tež w němskej a jendźelskej rěči wušli.

Wo knihach a kniharni (17.12.21)

pjatk, 17. decembera 2021 spisane wot:

Kaž je so lěto 2021 započało, tak podobnje so tež kónči. Turbulentnje a překwapjace so wone nachila. Smy zbožowni, zo je­ so nam přiwšěm poradźiło swoje nadaw­ki jako Ludowe nakładnistwo Domowina spjelnić. Mjez homeofficeom a karantenu smy knihi lektorizowali, nowiny a časopisy pjelnili, knihi a wabjenske materialije wudawali. Operatiwnje dyrbjachmy jednać, jako su roznošowarjo Serbskich Nowin abo šoferojo transportneje firmy wupadnyli. Běchmy wjeseli, zo móžachmy nalěto našu Smolerjec kniharnju zaso wotewrěć. Hišće bóle pak so radowachmy, jako smědźachmy w kniharni a druhdźe zaso zarjadowanja přewjesć.

Serbska debata

nowostki LND