Z wudaća: srjeda, 21 junija 2017

srjeda, 21 junija 2017 14:00

Krótkopowěsće (21.06.17)

Woidke přijědźe do Tšupca

Choćebuz. Braniborski ministerski prezident Dietmar Woidke (SPD) je čestny hósć lětušeho Serbskeho ewangelskeho cyrkwinskeho dnja w Tšupcu. Politikarja wočakuja 2. julija, kaž ze zdźělenki Spěchowanskeho towarstwa za serbsku rěč w cyrkwi wuchadźa. Wopominać chcedźa Tšupčanskeho fararja Albina Mollera, kiž bě 1574 Lutherowy katechizm wudał.

Nowy slědźenski centrum

Pomorcy. Sakski krajny zarjad za wobswět, ratarstwo a geologiju dóstanje nowy slědźenski centrum. Zakładny kamjeń za njón su dźensa w Pomorcach w Bukečanskej gmejnje połožili. Dobre 3,8 milionow eurow drohi kompleks ma klětu hotowy być a dotalnu pospytownju narunać, kotraž modernym narokam hižo njewotpowěduje.

Čěska přećiwo EU

Praha. Nutřkowny minister Milan Chovanec je wozjewił, zo chce Čěska republika na Europskim sudnistwje w Luxemburgu přećiwo njedawno wobzamknjenym směrnicam EU nastupajo wužiwanje bróni skoržić. Čěska sej žada, zo maja so směrnicy zběhnyć. Wone po jeje měnjenju wobsedźerjow bróni z raznymi postajenjemi diskriminuja.

wozjewjene w: Krótkopowěsće
Sćelak Deutschlandfunk je swoje wusyłanje „Länderzeit“ dźensa live z Chrósćic wusyłał. Moderator Jürgen Wiebicke rozmołwješe so z tamnišim fararjom Měrćinom Deleńkom (stejo) mjez druhim wo poměrje kultura-cyrkej-rěč. Tež młodostni Antonija Wje­selic, Lea Šefrichec a Pětr Dźisławk su so słowa jimali. Informacije podachu dale na přikład předsyda Domowiny Dawid Statnik, direktorka Budyskeho muzeja Christina Boguszowa a Chróšćanski wjesnjanosta Marko Kliman (CDU). Přinošk wudospołnichu zaćišće Evy-Marije Götz, kotraž běše we wsy po puću. Štóž njeje přinošk originalnje słyšeć móhł, móže jón sej w interneće naposkać pod: http://www.deutschlandfunk.de/dlf-audio-archiv.2386.de.html?drau:broadcast_id=148 Foto: Feliks Haza

wozjewjene w: Medije
srjeda, 21 junija 2017 14:00

Dowolnicy so terora njeboja

Mnozy su tež lětsa zaso busowe jězby, lěty a dowol na łódźi pola Šmitec jězdźidłownistwa w Radworju knihowali. Měrćin Weclich je so z Dianu Šmitec z marketingoweho wotrjada swójbneho předewzaća rozmołwjał.

Kotre dowolowe cile su w lětnich prózdninach najbóle prašane?

D. Šmitec: W swójbach steji baltiske morjo na prěnim městnje. Hladajo na staršich ludźi je lětsa Šwicarska faworit, a to wosebje tež jězbow po tamnišich jónkrótnych železniskich čarach dla. Slědujetej Chorwatska a Słowjenska.

Su to přewažnje busowe jězby?

D. Šmitec: Nimo pućowanja z busom z mjenowanymi a dalšimi cilemi je sej pola nas tójšto kupcow tež dowol na Kanarach skazało. Tam sej wězo z lětadłom doleća. Dokelž nochcedźa hižo do Turkowskeje, su sej wjacori druhe směry kaž Španisku wupytali. W trendźe pak tež Němska cyle wysoko steji.

Čehodla so wot Turkowskeje zdaluja?

D. Šmitec. To zaleži definitiwnje na tuchwilnej politiskej situaciji. Někotrym, kotřiž hižo lěta w Turkowskej swój dowol přežiwjeja, pak je to wšojedne.

Kotre turistiske wuwića dale sćěhujeće?

wozjewjene w: Rozmołwa
srjeda, 21 junija 2017 14:00

Hižo na zajutřišim myslić

Nowu směrnicu za přiměrjenje bydlenskeho ruma wobzamkli

Budyšin/Chelno (SN/BŠe). Ludźom tež ze zbrašenjom zmóžnić samostatnje bydlić abo w padźe chorosće abo starobje w zwučenym bydlenskim wobswěće wostać je jedyn z hłownych zaměrow přirady za zbrašenych sakskeho statneho ministerstwa za nutřkowne naležnosće. Tohodla spěchuje swobodny stat nětko přetwar domow a bydlenjow, hdźež barjery wotstronjeja. Kabinet wobzamkny tele dny wotpowědnu směrnicu za přiměrjenje bydlenskeho ruma, kotraž ma hižo wot 1. julija płaćić. „Z aktualnej směrnicu chcemy potrjechenym móžnosć dać, zo wostanu najebać njezbožo, chorosć abo starobu dale w swojej zwučenej wokolinje. Zakład za kriterije spěchowanja bě studija, kotruž smy w swobodnym staće přewjedli“, zdźěli sakski nutřkowny minister Markus Ulbig (CDU). Tež w Budyskim wokrjesu su so potrjechenych prašeli. Rozpósłachu tam cyłkownje 5 408 naprašnikow, 605 wupjelnjenych su wróćo dóstali.

wozjewjene w: Hospodarstwo
srjeda, 21 junija 2017 14:00

Štyri konkretne naprawy dojednane

Po nowowusměrjenju brunicoweho předewzaća LEAG stejitej gmejnje Slepo a Trjebin před wulkimi nadawkami. Rozjimali su je wčera na zhromadnym posedźenju wobeju gmejnskeju radow.

Slepo (AK/SN). Wjetšina wot wotbagrowanja potrjechenych 210 wobydlerjow Miłoraza chce so do Slepoho přesydlić. Tole podšmórny Miłoraski wjesny předstejićer Waldemar Locke na wčerawšim zhromadnym posedźenju gmejnskeju radow Slepo a Trjebin. Tuchwilu pruwuja tam tři městnosće w sewjernym dźělu wsy. „Hač do nazymy ma městnosć jasna być“, praji Locke. Paralelnje k tomu zdźěłaja zakładne zrěčenje wo priwatnym wotškódnjenju kaž tež pozdźišo wo komunalnym wuwiću. Jako dalši wažny nadawk mjenowaše Zhorjelski krajny rada Bernd Lange (CDU) wčera komunalne poradźowanje za wobě gmejnje. Přede­wzaće LEAG, tak potwjerdźi jeho zastupjer Thomas Penk, faworizuje zhromadneho poradźowarja za Slepo a Trjebin.

wozjewjene w: Łužica
srjeda, 21 junija 2017 14:00

2 000 eurow za sportowe nastroje

Serbska zakładna šula „Dr. Marja Grólmusec“ Radwor je so na wubědźowanju předewzaća Lichtenauer „We wučbje so napić“ wobdźěliła. W minjenych pjeć tydźenjach su dźěći w šuli wšědnje darmo wodu předewzaća dóstawali. Wone kaž tež jich starši rozprawjeja, zo je so nastajenje k piću změniło. Wčera su wubědźowanje wuhódnoćili. Zakład toho bě kwis, kotryž bě Lichtenauer w serbskej šuli a dalšimaj wobdźělenymaj kubłanišćomaj z Brěznje a Radeberga přewjedło. Radworčenjo dobychu 2 000 eurow, za kotrež chcedźa sej nětko nowe sportowe nastroje kupić. Foto: Lichtenauer Mineralquellen/Katharina Voit

wozjewjene w: Kubłanje
srjeda, 21 junija 2017 14:00

Nowy projekt

Budyšin (SN). We wobłuku noweho slědźenskeho projekta na Serbskim instituće (SI) rešeršuja za wažnymi žórłami a dokumentami z doby Weimarskeje republiki a nacionalsocializma w archiwach po wšej Němskej. Kaž SI zdźěla, budu wotkryty material digitalizować. Tak chcedźa hišće wobstejace běłe blaki w serbskim stawiznopisu mjez swětowymaj wójnomaj wotstronić. Nawoda projekta je dr. Clemens Heitmann z Drježdźan, wupokazany fachowc na polu archiwnistwa a no­wšich stawiznow.

Z pomocu nawabjenych třećich srědkow wutwori SI přidatnej projektowej městnje. Hač do kónca lěta 2019 nastanje onlineowa datowa banka, kotraž ma wotpowědne slědźenja wolóžić a spěchować. Zdobom budu někotre z najwu­znamnišich dokumentow k stawiznam Serbow mjez 1918 a 1945 přez portal zjawnosći prezentować.

„Projekt je dalši modul našich wobšěrnych prócowanjow wo digi­talizowanje. Njebudźe jenož wužitny za historiske slědźenje, ale tohorunja za natwar digitalneje slědźenskeje infrastruktury“, rjekny přechodny direktor SI dr. Hauke Bartels.

wozjewjene w: Kultura
srjeda, 21 junija 2017 14:00

Atentatnik identifikowany

Brüssel (dpa/K/SN). W belgiskej stolicy by wčera wječor bjezmała k ćežkemu terorowemu njeskutkej dóšło. Na centralnym dwórnišću bě njeznaty muž słabši rozbuch wuskutkował, na čož jeho policisća zatřělichu. Swědkojo powědachu, zo bě wón „Allahu akbar“ (Bóh je wulki) wołał. Kaž přepytowarjo pozdźišo zwěsćichu, je atentatnik poprawom bombu z hozdźikami rozbuchnyć chcył. Mjeztym je wón identifikowany.

Merkel za wottwar „soli“

Berlin (dpa/K/SN) Kanclerka a šefina CDU Angela Merkel je wobkrućiła, zo rozwažuje jeje strona wo wottwarje solidarneho připłatka. „Wot lěta 2020 sem solidarny přinošk poněčim wotstronimy“, rjekny wona wčera składnostnje Dnja němskeje industrije. Kanclerka zreagowa tak zdobom na dawkowe plany SPD, kotraž chce „soli“ wot 2020 jeničce za niske a srěnje dochody wotstronić. W uniji samej njeje pak přezjednosće.

Přeměstnja wojakow

wozjewjene w: Kraj a swět
Kruće wobstražowani a z ručnymi putami wjedźechu dźensa dźesać wobskorženych pašowarjow ludźi w madźarskim Kecskeméće­ do sudniskeje­ žurle. Mužam wumjetuja, zo su smjerć 71 ćěkancow zawinili. Ćěła zadušenych běchu w awgusće 2015 njedaloko­ madźarsko-awstriskeje mjezy w nakładnym awće našli. Foto: dpa/Georg Hochmuth

wozjewjene w: Kraj a swět
srjeda, 21 junija 2017 14:00

To a tamne (21.06.17)

Rój kuntworow je w Hamburgu zasadźenje wohnjoweje wobory zawinił. Starosćiwy wobydler bě ju alarmował, dokelž bě běły kur při wěži hłowneje cyrkwje swj. Michała widźał. Wobornicy pak njemóžachu kur zwěsćić. Hakle po dlěšim pytanju dohladachu so pod wěžu roja kuntworow, kotryž drje zdaloka wupadaše kaž kur.

Wot staršeju wopušćenu młodu lěsawu (Waldohreule) je lěsnik Markus Roth w badensko-württembergskim Allmanns­weileru wuchował. Do toho bě wona dwaj dnjej apatisce na samsnym blaku w lěsu sedźała. Doma dawaše jej muž spočatnje sykane mjaso. Mjeztym žerje mały hósć kokošace a howjaze mjaso. Hdys a hdys sydnje so wuchowarjej na ramjo.

wozjewjene w: To a tamne

Serbska debata

nowostki LND