Kak po posudku postupować?

štwórtk, 11. meje 2023 spisane wot:

Budyšin (SN/at). Šěsć namjetow je wuběrk za nutřkownu demokratiju a serbsku ciwilnu towaršnosć Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny wudźěłał, kotrež wopisaja móžnosće wabjenja dorosta za serbske institucije. Z nimi zaběra so zwjazkowe předsydstwo na zjawnym posedźenju jutře wot 19.30 hodź. w Budyšinje. Předleži zdobom namjet, do mjenowaneho wuběrka Křesćana Korjeńka jako fachowca powołać. Na dnjowym porjedźe steji dale rozmołwa ze załožbowym direktorom Janom Budarjom. Tam chcedźa tež wo aktualnym stawje projekta na Lawskim arealu rěčeć.

Prezidij je so hižo z dalšim postupowanjom po prawniskim pruwowanju wólbow serbskich załožbowych radźićelow a jich zastupjerjow ze Sakskeje zaběrał a chce zwjazkowe předsydstwo wo tym informować. Tuž wuradźuje gremij wo přihoće wólbow hišće wakantneho serbskeho naměstnika ze Sakskeje do rady Załožby za serbski lud. Domowinje je stejišćo ze sakskeho ministerstwa za wědomosć, kulturu a turizm dotal jenož zdźěla přistupne.

▶ Čitajće k tomu tež na stronje 3

Tři dźěle běchu wočornjene

pjatk, 05. meje 2023 spisane wot:

Budyšin (SN/at). Zwjazkowe předsydstwo Domowiny zaběra so na swojim přichodnym posedźenju 12. meje z wólbami štwórteho serbskeho zastupjerja ze Sakskeje do rady Załožby za serbski lud. To budźe trěbne po předležacym posudku sakskeho ministerstwa za wědomosć, kulturu a turizm wo wotběhu wólbow serbskich čłonow a jich zastupjerjow ze Sakskeje do toho załožboweho gremija. Prezidij Domowiny bě naležnosć na swojim wuradźowanju minjenu wutoru rozjimał. Wo nadrobnosćach njeje so městopředsyda dr. Hartmut Leipner wuprajić chcył. „Mamy wěste namjety, kotrež pak chcemy najprjedy zwjazkowemu předsydstwu předstajić“, rjekny wón na naprašowanje našeho wječornika.

Hartmut Leipner wobkrući, zo Domowinje spis z posudkom ministerstwa z tójšto wočornjenjemi předleži. Tónle original je sej třěšny zwjazk napominał, po tym zo bě załožbowy direktor Jan Budar w serbskej rěči na jeje próstwu přepruwowanja wotmołwił, předsyda Dawid Statnik wudospołni. Wot štyrjoch dźělow originala běchu tři wočornjene, „jenož wotmołwa na prašenje Domowiny nic“.

Wjac serbšćinarjow do Wojerec!

štwórtk, 04. meje 2023 spisane wot:

Intensiwniše wabjenje za wučerjow serbšćiny w šulach Wojerowskich ­kónčin přeje sej předsydstwo župy „Handrij Zejler“. Kubłanska politika bě zaso ćežišćo wuradźowanja gremija.

Wojerecy (SN/mb). Pod nawodom županki Gabriele Linakoweje su čłonojo předsydstwa župy „Handrij Zejler“ Wojerecy srjedu wječor namjety za lětuše čestne znamješko a myto Domowiny rozjimali a njedawnu hłownu zhromadźiznu třěšneho zwjazka wuhódnoćili. Wosebje wobšěrna čiła diskusija wo kubłanskich prašenjach bě so delegatam župy spodobała. Župne předsydstwo je poziciju župy wobkrućiło, zo maja so praktiske wšědne nazhonjenja wučerjow tež w přichodźe w serbskej kubłanskej politice wobkedźbować.

Jara wotewrjena rozmołwa

wutora, 02. meje 2023 spisane wot:

Berlin (SN/at). Naćisk zakonja wo změnje prawa mjenow mandźelstwa a narodźenja ze swojim wulkim wuznamom za narodne mjeńšiny steješe w srjedźišću rozmołwy předsydy Domowiny Dawida Statnika ze zwjazkowym ministrom justicy Marcom Buschmannom (FDP) minjeny pjatk w Berlinje.

Wo naćisku zakonja Serbowki nastupajo je so Statnik z wjeselom wuprajił: „Dotal w Němskej zwučena kontinuita mjenow je tomu zadźěwała, w personalnych dokumentach mjeno wjesć, kiž jako přisłušnica serbskeho ludu maš.“ Statnik wo tym rěči, „zo z tutym zakonjom serbske žiwjenje w Němskej zjednorjeja“, kaž mjeńšinowy sekretariat po tym zdźěli.

Mjenowe prawo je zdobom tema Frizow a Danow w Schleswigsko-Holsteinskej. Jich gremije tuchwilu pruwuja, w kotrej měrje ma so za skupiny specifiske dawanje mjenow w zakonju wobkedźbować.

Termin pola ministra bě łužiski zapósłanc zwjazkoweho sejma Torsten Herbst (FDP) sposrědkował a so tež wobdźělił. Dawid Statnik mjenowaše zetkanje „jara wotewrjene a na rozrisanje wusměrjene“.

Dokumentowane (26.04.23)

srjeda, 26. apryla 2023 spisane wot:

Dokumentujemy přiwzatej wudospołnjeni za dźěłowe směrnicy Domowiny 2023– 2025 kaž tež namjet ke kubłanskej awtonomiji serbskeho ludu 19 Domowinjankow a Domowinjanow z Delnjeje, srjedźneje a Hornjeje Łužicy.

Dodawk Wita Bejmaka, čłona zwjazkoweho předsydstwa, za směrnicu 3.8

Domowina podpěruje nowe a digitalne formy wuwučowanja, wuwiwanje digitalnych wučbnych srědkow a medialne rěčne kursy. Rěčny centrum WITAJ realizuje aktiwity k nawuknjenju serbskeje rěče z pomocu nowych digitalnych medijow w kooperaciji z partnerami. Domowina podpěra wutwar nošneje struktury k dołhodobnemu přesadźenju serbskich digitalizaciskich projektow.

Dodawk župy Delnja Łužica za nowu směrnicu 12.3

Pod móžnosćemi njewostać

srjeda, 26. apryla 2023 spisane wot:

Z diskusije na 22. hłownej zhromadźiznje Domowiny w Choćebuzu

Poměr mjez zastojnstwom a mandatom dale rozjimować

Hnydom na spočatku hłowneje zhromadźizny bě dožiwić, zo tež prašenja nutřkowneje demokratije najwyši organ Domowiny njewobeńdu. Předsyda młodźinskeho towarstwa Pawk Jakub Wowčer bě namjetował, dnjowy porjad wo dalši dypk k tematice „politiski mandat a funkcija w Domowinje“ wudospołnić. Hłowna jednaćelka Judit Šołćina jemu rozkładźe, zo to móžno njeje, wón pak njech w diskusiji k tomu porěča. Měto Nowak ze župy Delnja Łužica z wotmołwu spokojom njebě. Čehodla njehodźi so tematika na dnjowy porjad? „Smy najwyši organ Domowiny.“ Hłowna jednaćelka Judit Šołćina rjekny, zo „njeje to bohužel móžno“, delegaća njejsu so pječa přihotować móhli.

Najebać tutu spodźiwnu wotmołwu je Jakub Wowčer swoju naležnosć jako prašenje do žurle w diskusiji wospjetował. Sam wuprajił so pak njeje, nichtó jemu tež njewotmołwi.

Na spomóžny dyrdomdej so zwažić

wutora, 25. apryla 2023 spisane wot:

Choćebuz/Budyšin (SN/at). Někotři Domowinjenjo serbsku wučbu abo serbske rěčne rumy w hortach, w šulach a w pěstowarnjach čestnohamtsce podpěruja, zhonichu wobdźělnicy hłowneje zhromadźizny Domowiny minjenu sobotu w Choćebuzu. Tak na přikład sobudźěłaćerki Domowiny a Rěčneho centruma WITAJ w Ra­dworskej a Budyskej serbskej zakładnej šuli. Za tele skutkowanje w zajimje posrědkowanja serbskeje rěče pak chcedźa hišće wjace ludźi zdobyć, dokelž tale pomoc je kubłanišćam jara wažna, wuzběhny tam Franciska Albertowa, předsydka kubłanskeho wuběrka zwjazkoweho předsydstwa.

W kubłanskim wuběrku su so z aktualnje njespokojacej situaciju zaručenja wučby a serbskich poskitkow na šulach zaběrali, kaž wuběrkownica Alena Hiccyna hižo na posedźenju zwjazkoweho předsydstwa w měrcu rozprawješe. Nastało je mjeztym małe motiwaciske widejo z titlom „Podpěrujće dźěći při nawuknjenju serbšćiny w kubłanišćach“, zo bychu dalše zwólniwe wosoby za tajku narodnu posłužbu našli.

Wěcowny zakład

póndźela, 24. apryla 2023 spisane wot:
Žiwa diskusija swědči wo tym, zo je načata tema bytostna. Štóž ma něšto rjec, ­njech to wupraji. Tak běše to sobotu na hłownej zhromadźiznje Domowiny w Choćebuzu. Namjet kubłansku awtonomiju nastupajo běchu stare přećiwki, kotrež znajemy ze skutkowanja tehdyšeje Wěteńčanskeje iniciatiwy, zaso prezentne. Na jednym boku su ći, kiž hižo wot towaršnostneho přewróta resp. hórkeho nazhonjenja Chróšćanskeho zběžka 2001 za to wojuja, kubłanske naležnosće w swójskej zamołwitosći rjadować. Jim stupa so młoda generacija wučerkow kaž tež za kubłanje swojich dźěći so horjacych napřećo. Wotpokazanja namjeta po duktusu běchu razne. Hłubše rozmyslowanje wo tym, štož su podpěraćeljo a kritizowacy prajili, wukopa, zo je wšitko to woprawnjene a so samo do mozaika hodźi. Ći jedni rěča wo wšědnych nadawkach, ći tamni wo strategiskim zaměru. Wo tym měli wšitcy za kubłanje Serbow so angažowacy zhromadnje rěčeć. Zo bu namjet awtoram wróćeny, je wěcowny zakład za to. Axel Arlt

Loni bě župa Delnja Łužica w Choćebuzu hosćićelka wurjadneje hłowneje zhromadźizny Domowiny. Sobotu schadźuja so zastupjerjo župow a towarstwow wospjet w delnjołužiskej metropoli, tónkróć na rjadnu „hłownu“ serbskeho třěšneho zwjazka.

Předsydstwo so konstituowało

pjatk, 21. apryla 2023 spisane wot:

Budyšin (kl/SN). Nowe předsydstwo župy „Jan Arnošt Smoler“ Budyšin je so wčera w Budyšinje konstituowało. Tak je gremij nimale měsac po swojim wuzwolenju na župnej hłownej zhromadźiznje dźěłać započał. Županka Leńka Thomasowa so nadźija, zo z optimizmom a strowotu nowu wólbnu dobu hromadźe derje zmištruja. Jako hosć rjekny předsyda Domowiny Dawid Statnik, zo je wón stajnje zwólniwy čłonow předsydstwa podpěrać.

W běhu wuradźowanja staj předsyda Domowiny a županka dojednanje wo kooperaciji mjez třěšnym zwjazkom a župu „Jan Arnošt Smoler“ nastupajo zamołwitosć rěčneju motiwatorow podpisałoj. Motiwatorow při jeju skutkowanju w serbskich rěčnych rumach podpěrać, za to je župne předsydstwo tež w přichodźe partner. Mjezsobnu wuměnu mjez župu a motiwatoromaj kaž tež rozesta­jenje z wužadanjemi w jednotliwych kónčinach matej wobě stronje zaručić. Motiwatoraj wobdźělataj so na wura­dźowanjach župy a hajitaj zwiski k Domowinskim skupinam a towarstwam w swojimaj teritorijomaj.

Serbska debata

nowostki LND