Aus der aktuellen Ausgabe vom Dienstag, 21 März 2023

Dienstag, 21 März 2023 13:00

Krótkopowěsće (21.03.23)

Planowanje z wulkim deficitom

Budyšin. Po tuchwilnym stawje dyrbi Budyski wokrjes při planowanju wokrjesneho budgeta 2023/2024 z deficitom 134,6 milionow eurow ličić. Budget 2023/2024 a planowanje financow hač do 2027 tuchwilu zakonskim postajenjam po Sakskim gmejnskim porjedźe njewotpowědujetej. Wo tym informowaše prěni přirjadnik Jörg Szewczyk wčera na posedźenju wokrjesneho sejmika.

Přihoty na Europeadu rozjimali

Budyšin. Něhdźe dźesać akcijow je lětsa w přihotach na Europeadu 2024 předwidźanych. Su to testowe hry, treningi a mustwowe zetkanja, informowaše referent Domowiny Clemens Škoda wčera po prěnim, online přewjedźenym wuradźowanju přihotowanskeho wuběrka. Cyłk bě Zwjazkowe předsydstwo Domowiny minjeny pjatk powołało. Lětuše přihoty stejachu wčera w srjedźišću.

Domaška z nowym zastojnstwom

Veröffentlicht in Krótkopowěsće
Dienstag, 21 März 2023 13:00

„Dźěl a knjež“ skónčnje wotbyć

Serbski sejm so dźensa ze žadanjemi na knježerstwa wobroćił

Drježdźany (SN/mb). Zapósłancaj Serbskeho sejma, Jadwiga Pjacec a Hajko Kozel, předsyda wuběrka „wustawa a prawo“, staj dźensa w Sakskim krajnym sejmje žadanja 2018 woleneho gremija knježacym na krajnej a zwjazkowej runinje sposrědkowałoj. Po serbskim witanju Pjacec je dr. Měrćin Wałda, fachowc-čłon wuběrka „wustawa a prawo“, nawjazujo na stawizny wuchodosłowjanskich kmjenow, kotrež běchu na teritoriju něhdyšeje NDR sydlili, spad serbowanja rozkładował. Porno jeho dźěćatstwu, hdyž móžeše po puću do Delnjeje Łužicy wšudźe serbowacych ludźi dožiwjeć, je naša rěč wšědny dźeń mjeztym mjenje abo bóle na „katolski třiróžk“ wobmjezowana. Kampanja „Sorbisch? Na klar.“ wopačny zaćišć samozrozumliwosće zbudźa, twjerdźi Wałda.

Veröffentlicht in Kraj a swět
Dienstag, 21 März 2023 13:00

Wałda: Serbja su indigeny lud

Dźensa je sej Serbski sejm w Drježdźanach žadał, připóznać Serbow jako indigeny lud. Nimo toho su sakske knježerstwo namołwili, jich stejišćo w rozprawje wo połoženju serbskeho ludu wobkedźbować. Z dr. Měrćinom Wałdu, čłonom-fachowcom wuběrka „wustawa a prawo“ Serbskeho sejma, je so Marcel Brauman rozmołwjał.

Serbski sejm bě naš lud jako „indigeny“ proklamował, ale što je wot towaršnosće w Němskej „wotchilace wašnje hospodarjenja“, kriterij indigenosće? Porno Samam dźě poł dźiwje stadła sobow nimamy …

dr. M. Wałda: Po woli ILO-konwencije hižo dosaha, hdyž jenož někotre kriterije přitrjechja. Pola nas Serbow pak su wšě mjenowane kriterije dopokazujomne: Serbja maja swójsku rěč, kotraž wot němčiny a druhich słowjanskich rěčow wotchila, sydlachu hižo do časa kolonizacije a postajenja nětčišich statnych hranicow w kraju a pěstuja bohatu ličbu nałožkow, kotrež buchu jako imaterielne swětowe herbstwo UNESCO přizjewjene. Naprawy germanizacije abo industrializacija bychu so „mytowali“, njebychu-li so jednotliwe kriterije akceptowali.

Veröffentlicht in Rozmołwa
Dienstag, 21 März 2023 13:00

Wobdźělenje wčera wotprajili

Choćebuz/Weimar (SN/at). W zjawnym lisće je cyłkowna zawodna rada koncerna Łužiska energija a milinarnje (LEAG) wčera swoje wobdźělenje na dźensa we Weimarje so zahajacej klawsurje frakcije Zwjazka 90/Zelenych w zwjazkowym sejmje cofnyła. Pozadk je kónc tydźenja wozjewjeny wotpohlad Zelenych, z wobzamknjenjom ćišć na dočasny kónc wudobywanja a zmilinjenja brunicy hač do lěta 2030 tež we wuchodnej Němskej zdokonjeć, město 2038. „Sće nas přeprosyli na dypk ,změna strukturow‘, pod kotrymž měli rozprawjeć, kak móhła so tuta za naše koleginy a našich kolegow radźić“, rěka w lisće, podpisanym wot Uwe Teubnera a Toralfa Smitha, předsydy a městopředsydy cyłkowneje zawodneje rady LEAG. „To pak zawěsće nic z tym, zo samowólnje nowy datum wustupa postajiće.“

Wo njemdrosći a rozhněwanju dźěławych rěči Teubner po powěsćerni dpa. Koncernowa zawodna rada nochce sej wumjetować dać, zo na klawsurje ze Zelenymi wo dočasnym kóncu brunicy jedna. Frakciska předsydka Katharina Dröge je wotprajenje wobžarowała, jeje frakcija je k rozmołwje dale zwólniła.

Veröffentlicht in Hospodarstwo

Budyšin (NA/SN). Dźeń runonócnosće, 20. nalětnika, ludźo we wšelakich kulturach z wosebitej nadźiju a wjeselom zwjazuja. Kurdojo na přikład swjeća na dnju, hdyž stej dźeń a nóc jenak dołhej, swój najwjetši swjedźeń lěta – Newroz. W našej domiznje někotři k pohanstwu so wuznawacy ludźo prastaru słowjansku tradiciju zaso wožiwjeja, zo bychu dźeń sławili: z wunjesenjom zymy a spalenjom hadleny. Wuhnawanje zymy jako symbol smjerće bě wšak w Serbach hač do srjedź 19. lětstotka z wašnjom. Handrij Zejler nam je wopisuje w pěsni, kotruž z oratorija „Nalěćo“ znajemy.

W Budyšinje je so tónle nałožk wčera mjeztym štwórty raz zaso wotměł. Hłowny organizator je Richard Bígl, wuznawacy pohan, kotryž pohanstwo jako wobstatk kultury słowjanskeho swěta wobhladuje. Jeho přeprošenje sćěhowało je šěsć ludźi štworeje narodnosće – serbskeje, čěskeje, pólskeje a němskeje. Přišli běchu z Hornich Sulšec, z Drježdźan, Budyšina a Choćebuza.

Veröffentlicht in Kultura
Dienstag, 21 März 2023 13:00

Kliman naslědnik Neunerta

Njebjelčicy (SN/bn). Marko Kliman naslěduje Petera Neunerta jako jednaćel Krajneho kuratorija za wjesny rum z.t. (SLK) kaž tež Křesćansko-socialneho kubłanskeho skutka Sakska z.t. (CSB). Wotpowědny rozsud stej předsydstwje wobeju towarstwow wčera wopodstatniłoj. Neunert je jimaj wjace hač 30 lět předsydarił. Za jeho „skutkowanje a za natwar wobeju zjednoćenstwow słuša jemu wulki dźak a připóznaće“, kaž w nowinarskej zdźělence CSB rěka. Hač „do kónca lěta budźe wón dźěło towarstwow dale podpěrać“.

Kliman, tuchwilny nawoda Smječkečanskeho domu za zbrašenych a čestnohamtski wjesnjanosta gmejny Chrósćicy, ma zastojnstwo 1. meje nastupić. Jako jednaćel SLK a CSB ma wón přichodnje mjez druhim „natwar a wuwiće kubłanskeho dźěła, skrućenje mało- a srjedźnostawskeho přemysła kaž tež turizma we wjesnych kónčinach a zachowanje wjesnych kulturnych kubłow“ koordinować. Nimo toho změje w swojej nowej funkciji dohromady jědnaće dnjowych přebywanišćow za dźěći w nošerstwje CSB w Budyskim wokrjesu na starosći.

Veröffentlicht in Łužica
Dienstag, 21 März 2023 13:00

Sudnicy postajenja změnili

Luxemburg (dpa/SN). Europske sudnistwo zmjechči postajenja za skóržby kupcow dieselowych awtow nastupajo za­runanje, su-li předewzaća njedowolenu techniku za wotpłun zatwarili. Awtowe koncerny maja tež potom zamołwitosć přewzać, jelizo njejsu wotpohladnje jednali, ale njekedźbliwje. To rozsudźichu dźensa sudnicy w padźe Mercedesa. Što to za němske prawo woznamjenja, hišće jasne njeje.

Wutwar derje postupuje

Bonn/Wolmirstedt (dpa/SN). Prezident zwjazkoweje syćoweje agentury Klaus Müller je dźensa wozjewił, zo wutwar milinowych syćow derje postupuje. Hač do kónca lěta 2024 maja so twarske dowolnosće za wjace hač 2 000 kilometrow wodow wotžohnować. K najwažnišim projektam słuša 540 kilometrow dołha trasa, kotraž ma sewjer z juhom zwjazać. Dźensa su we Wolmirstedće blisko Magdeburga prěni zaryw za připrawu zwoprawdźili, kotryž ma měnjaty prud do jednosměrneho pruda přeměnić, štož hodźi so spěšnišo po syćach transportować.

Lěkarjo stawkowali

Veröffentlicht in Kraj a swět
Po schwalenju husto diskutowaneje rentoweje reformy je minjenu nóc w Francoskej znowa k namócnym demonstracijam ­dóšło. Jeničce w stolicy Parisu (hlej wobraz) je policija 142 ludźi zajała. Tež w dalšich městach su ludźo zdźěla namócnje přećiwo nowemu zakonjej protestowali, kotryž rentowu starobu wot dotal 62 na nětko 64 lět zwyši. Foto: dpa/Gerard Cambon

Veröffentlicht in Kraj a swět
Dienstag, 21 März 2023 13:00

To a tamne (21.03.23)

Šćenjo je w porynsko-pfalcskim Germersheimje na třěše šěsćposchodoweho wysokodomu do dešćoweje ryny padnyło. Wuchowanscy pomocnicy móžachu małeho psyčka na zbožo wuswobodźić. Wobydlerjo běchu njezbožo zawčerawšim policiji přizjewili. Tak je Milow w njewobkedźbowanym wokomiku přez třěšnu terasu do ryny padnył. Wohnjowa wobora Germersheima bě tři jězdźidła a dźesać pomocnikow na zasadźenje pósłała.

Při pospyće swětoweho rekorda, su fanojo alpskeho hospodarstwa minjenu sobotu w Allgäuju sylne znamjo sadźili a z kruwjacymi zwonami wótře zwonili. „Nastajichmy wuběrny swětowy rekord z 2 357 zwonami“, wjeseleše so turistiski direktor Bad Hindelanga Max Hillmeier. „To wotbłyšćuje wuznam zwonow jako kulturne herbstwo we wokrjesu Oberallgäu a wučinja našu DNA.“

Veröffentlicht in To a tamne
Dienstag, 21 März 2023 13:00

„Swójske zajimy zastupował“

Lipsk (dpa/SN). Tež Lipšćanska skupina SPD Lipsk-wuchod/sewjerowuchod je znapřećiwjenje přećiwo wobzamknjenju stronskeje změrcowskeje komisije zapodała, po kotrymž smě bywši zwjazkowy kancler Gerhard Schröder najebać swoje wuske zwiski k Ruskej w stronje wostać. „Zaměr měł być, zmylki strony nastupajo politiku z Ruskej přepruwować. Schröder ma zamołwitosć za swoje zadźerženje přewzać“, zdźěli zastupowacy předsyda Lars Klaus Aßhauer na naprašowanje. Wón wumjetuje kanclerej, zo je so za čas swojeho zastojnstwa za swójske financielne zajimy zasadźił. Z tym je wón SPD a Němskej bytostnje škodźał.

Lipšćanska skupina přizamknje so wobsahowje skupinje SPD badensko-württembergskeho Leutenbacha, kotraž bě spočatk měrca připowědźiła, znapřećiwjenje zapodać. Spočatk měrca bě změrcowska komisija wobwoda SPD Hannover wšitke próstwy wo sankcije strony přećiwo Schröderej wotpokazała.

Veröffentlicht in Kraj a swět

Serbska debata

Neuheiten LND