16. wulkeho róžka 1902 narodźi so w Chelnje pozdźiši prěni powołanski serb­sk­i dźiwadźelnik, režiser a prěni intendant Serbskeho ludoweho dźiwadła Jan Krawc. Wuchodźiwši Radworsku wjesnu šulu, hdźež běštaj Jan Andricki a Michał Nawka jeho wučerjej, bě wón chowanc katolskeje měšćanskeje šule w Budyšinje a měješe so po přeću nana z fararjom abo wučerjom stać. Krawc pak rozsudźi so za wu­měł­stwo­we powołanje dźiwadźelnika. Ja­ko­ šuler bě hižo na schadźowance 1919 w kruchu Józefa Nowaka „Swobody njewjesta“ sobu hrał. Krawc spřećeli so z kom­ponistom a wučerjom Bjarnatom Krawcom w Drježdźanach a z jeho swójbnymi. Bjarnat Krawc runaše jemu puć do wuměłskeho skutkowanja. W Zhorjelskim dźiwadle je Jan Krawc nazymu 1928 prěnju rólu přewzał. W běhu lěta wukubła so na dźiwadźelnika a hraješe na mnohich jewišćach dźiwadłow w Šleskej, w Konstanzu nad Bodamskim jězorom a mjez druhim tež w Oldenburgu. Nazymu 1944 dyrbješe do wójska a je so 1945 ze sowjetskeje jatby domoj do Łužicy nawróćił.

Jan Radyserb-Wjela

Freitag, 07. Januar 2022 geschrieben von:

8. wulkeho róžka 1822 narodźi so pozdźiši wučer, basnik a spisowaćel Jan Radyserb-Wjela na Židowje pola Budyšina swójbje skałarja. Z 13 lětami wuchodźi wón ludowu šulu a sta so z kruwarjom pola burow. Budyski farar Michałskeje wosady Arnošt Bohuwěr Jakub poruči jemu studij wučerstwa a přihotowaše jeho na preparandu za wopyt Krajnostawskeho wučerskeho seminara w Budyšinje. Wot lěta 1842 wučerješe Wjela najprjedy w Chanecach pola Hodźija, w Bórku, a wot 1852 hač do 1889 bě hłowny wučer na Židowje.

Radyserb-Wjela słušeše do aktiwnych wučerjow-spěchowarjow serbskeho wo­zrodźenja a demokratow w byrgarsko-demokratiskej rewoluciji 1848/1849, kaž běchu to tež Korla Awgust Kocor, Jan Bartko a Jan Bohuwěr Mučink. Wjela bě Maćicu Serbsku 1847 sobu załožił a Serbske burske towarstwo w Bórku. Zhromadnje z Janom Bartkom bě 1848 redaktor doprědkarskeho časopisa Serbski Nowinkar. Wot lěta 1868 podawaše wučbu serbšćiny na Budyskim gymnaziju, wot 1881 do 1895 bě předsyda centralneho Serbskeho spěwneho towarstwa Lumir. Wot 1896 bě čestny čłon Maćicy Serbskeje.

Pola prezidenta byli

Mittwoch, 05. Januar 2022 geschrieben von:
5. januara 1922 měješe 110 wosobow wo­při­jaca delegacija Serbow česć, być na Praskim hrodźe z hosćom prezidenta młodeje Čěskosłowakskeje republiki Tomáša Garriguea Masaryka. Cyłk spěwarjow a spě­war­kow bě so dźeń po Nowym lěće z Budyšina z ćahom na jězbu do stolicy ČSR podał a bě najprjedy zhromadnje z chórom Hlaholom koncertaj ze zahorjenym publikumom wuhotował. Na awdiency na swjedźenskej žurli dźakowaše so nawoda wuprawy Jurij Słodeńk čěskemu ludej a prezidentej Masarykej „za wšu nam Serbam skićenu pomoc“. 13lětna Cecilija Nawkec přepoda hosćićelej kwěćel a přednjese hrónčko ze słowami: „Sławny knježe prezidento! Jako ta najmłódša ja Wam horstku kwětkow přepodawam. To je znamjo dźaka za wšo, štož Wy dokonjał sće za nas. Njezapomńće nihdy na nas!“ Prezident so hnuty podźakowa a wuzběhny: „Ja sam spominam stajnje rady na swoje poćahi z wašim narodom, wosebje z Hórnikom.“ (1884 bě wón jako student Michała Hór­nika w Budyšinje prěni raz wopytał.) Hosćo z Łužicy zanjesechu prezidentej mócnu „Sławu“. Po wuprawje su Serbske Nowiny narěče posłownje wozjewili a wo přebytku dokładnje rozprawjeli.

We Warnoćicach wukli

Dienstag, 04. Januar 2022 geschrieben von:
Wot januara 1947 chodźachu šulerjo, kotřiž­ běchu wot 2. decembra 1945 chowancy „Připrawnišća łužiskoserbskeho realneho gymnazija“ w Českej Lípje, we Warnoćicach/Varnsdorfje na „Staškowy zwjazkowy łužiskoserbski realny gymnazij ÚMŠ“ abo z dalšimi nowopřichadami z Łužicy na wobchodnu šulu, pedagogiski abo hudźbny kurs, někotři rozsudźichu so tež za čěsku měšćansku šulu. Wo ličbje wuknjacych móžemy rozdźělne ličby čitać. Kantor Jurij Šołta poda 3. junija 1947 ličbu w štyrjoch internatach bydlacych młodych Serbow z 262 (160 hólcow, 102 holcy). Tele přebywanišća běchu čerwjena wila­ na Kmochovej, něhdyša stara wo­dar­nja na Erbenovej, Lutna za staršich hólcow a Marianski wustaw za holcy w su­sod­stwje wulkeje Měšćanki. Pod wjednistwom prof. Mikławša Krječmarja wuwučowachu Feliks Hajna, Rudolf Jenč, pater Michał Rab, Bjarnat Rachel, Arnošt Skopa, dr. Herman Šleca, Jurij Šołta, Pawoł Wowčerk, Juri Wuješ, Měrćin Zoba. Mišter Bjarnat Krawc podawaše někotrym hudźbne hodźiny. W juliju 1949 wuknjacy kubła­nišćo wopušćichu a so domoj wróćichu. Jenož ­mała skupinka w Liberecu je hišće lěto wostała. Mikławš Krawc

Dr. Jan Grólmus

Donnerstag, 23. Dezember 2021 geschrieben von:
23. hodownika 1851 narodźi so pozdźiši wučer a šulski direktor dr. Jan Grólmus ratar­skej swójbje w Radworju. Wuchodźiwši tachantsku šulu w Budyšinje studowaše wón wot lěta 1866 do 1871 na Katolskim wučerskim seminarje sprjewineho města. Tři lěta bě pomocny wučer w Drježdźanach a Budyšinje. Wot 1874 studowaše na Lipšćanskej uniwersiće a promowowaše 1876 na doktora filo­zo­fije. 17 lět wučerješe na Budyskim Katolskim wučerskim seminarje a skutkowaše tež aktiwnje jako předsyda Serbskeje bjesady města. 1893 powołachu dr. Grólmusa za direktora 1. katolskeje šule w Lipsku. W běhu jeho zasłužbneho skutkowanja hač do lěta 1914 nastachu w Lipsku­ tři dalše katolske šule. Jeho jako pozdźiša antifašistiska wojowarka a žurnalistka znata dźowka dr. Marja Gról­musec narodźi so swójbje 1894 w Lipsku. Wot lěta 1879 bě dr. Grólmus swěrny Maćicar. W Lipsku bě 1893 zhromadnje z fararjom Handrijom Dučmanom Serbske blido załožił. Strowotnych přičin dla poda so 1914 dočasnje na wuměnk a přesydli so zaso do ródneho Radworja. Tam bě sej domske natwarić dał. 17. wulkeho róžka 1924 wón zemrě. Manfred Laduš

Jan Awgust Sykora

Montag, 20. Dezember 2021 geschrieben von:
19. hodownika 1921 zemrě w Biskopicach farar Jan Awgust Sykora, posledni serbski duchowny w Smělnej (Schmölln) na kromje tehdyšeho serbskeho sydlenskeho ruma. Wón bě so 27. požnjenca 1835 w Malešecach do nahladneje burskeje swójby narodźił. Po maturiće na Budyskim gymnaziju studowaše w Lipsku ewangelsku teologiju a bě zastupowacy senior tam­nišeho Serbskeho prědarskeho towarstwa. Wot lěta 1863 do 1899 wón w Smělnej wuspěšnje fararješe. Podawši so na wuměnk přesydli so do Biskopic, hdźež w swójskim domje bydleše. Na zahrodźe wuměnkarskeho statoka dopomina kamjeń na njeho. A při Smělnjanskim Božim domje skedźbnja pomjatny kamjeń na zasłužbneho serbskeho duchowneho. Sykora bě tež wobšěrnu nabožnu literaturu pisał. Z jeho pjera su 1877 ćišćana kniha wo Mar­tinje Lutheru, zběrka „Trójniki“ a „Kłosy a zornjatka“. Wo „Trójnikach“ nasta zwada, kritik­i dla Sykora 1886 z Maćicy Serbskeje wustupi, kotrejž bě 25 lět přisłušał. Přełožił bě tohorunja „Lěkečanski stary wučer a jeho syn“. Najznaćiše literarne dźěło Sykory běchu jeho dopomnjenki „W Malešecach před 100 lětami“, kotrež su tež w němskej a jendźelskej rěči wušli.

Narodny partizan

Montag, 13. Dezember 2021 geschrieben von:
Dokelž runoprawosć Serbow hač do kónca lěta 1946 dawno hišće zaručena njebě, wutwori so 13. hodownika 1946 kružk młodostnych, zo by ludźi z akcijemi pozbudźował. Hinc Šewc, Achim Brankačk, Jan Rawp a potom tež Jan Wukaš nawjedowachu wot januara 1947 zhotowjenje lětakow a plakatow, zwoprědka pisanych, po tym ćišćanych w zawodźe Pawoła Krječmarja w čěskim Rumburku. Na plakatach njeběchu jenož hesła kaž „Tež naš narod woła za swobodu!“, ale wabili su tež za přizamknjenje k Čěskosłowakskej. Pod materialijemi steješe jako wotpósłar „Narodny partizan Łužica“. Akcije wjedźechu k přepytowanjam ze stron němskich a sowjetskich organow. Ze strony Domowiny wšak předsyda Pawoł Nedo, Arnošt Simon a Jan Šołta k tomu namołwjachu akcije zakónčić. „Pósłachu pak někotrych młodych aktiwistow na studije do Pólskeje, zo by so skónčiło přepytowanje němskeje policije“ – tak pisaše w lěće 2011 čěski wědomostnik Jaroslav Šůla. (Přispomnjenje: Wot Narodneje rady z Prahi 1947 podpěrane akcije, do kotrychž bě tež Fryco Marak ze Smogorjowa zapřijaty, so tohorunja „Narodny partizan Łužica“ mjenowachu.) Mikławš Krawc

Dr. Měrćin Imiš

Mittwoch, 08. Dezember 2021 geschrieben von:
Knježerski rada a swěrny Maćicar dr. jur. Měrćin Imiš zemrě 1. hodownika 1921 w Drježdźanach. 25. pražnika 1869 bě so wón swójbje sławneho Hodźijskeho fararja Jaroměra Hendricha Imiša narodźił. Mać Mila Imišowa pěsnješe za synka serbske dźěćace basnje. Měrćin Imiš ­wopyta gymnazij w Budyšinje a Žitawje, tam je tež maturował. Po tym studowaše w Tübingenje, Lipsku a Berlinje prawnistwo a promowowaše na doktora juristiki. Krótki čas bě referendar w Budyšinje, na čož powołachu jeho do zastojnstwa generalneje železniskeje direkcije w sakskej stolicy. Přesadźichu jeho do železniskich direkcijow w Lipsku, na to zaso do Drježdźan, do Kamjenicy, zaso do Lipska a 1917 doskónčnje do Drježdźan. Jeho mać pisaše jemu kulturnje a stawiznisce zajimawe listy. A dr. Imiš wudźeržowaše stajne zwiski ze Serbami we Łužicy, wón bě čłon Serbskeju blidow w Lipsku a Drježdźanach kaž tež towarstwow Čornobóh a Hromadnik w sakskej stolicy. Jako jurist zastupowaše prawa Serbow přećiwo sakskemu knježerstwu. Wosebje 1921 po­stara so wo to, zo dowolichu wulkemu serbskemu chórej ze 110 spěwarjemi jězbu na koncert w Praze.

Farar, basnik a spisowaćel Jan Wałtar

Dienstag, 07. Dezember 2021 geschrieben von:

5. hodownika 1921 zemrě na Njeswačanskej farje wosadny farar Jan Wałtar. Pozdźiši ewangelski duchowny, basnik a spisowaćel narodźi so 2. wulkeho róžka 1860 w Burghardswaldźe we wuchodnych Rudnych horinach swójbje němskeho wučerja. Po maturiće na Drježdźanskim Křižnym gymnaziju studowaše wón teologiju w Lipsku. Tam zezna serbskich studentow, nawukny serbsku rěč a wopyta w prózdninach serbski prědarski seminar pola fararja Jaroměra Hendricha Imiša. Hačkuli chcyše so najprjedy z misionarom stać, rozsudźi so za fararja w Serbach.

Wóski z Baerenstamma

Freitag, 03. Dezember 2021 geschrieben von:
3. hodownika před 250 lětami zemrě w Budyšinje prěni na biskopa wuswjećeny tachant Budyskeho tachantstwa Jakub Jan Józef Wóski. Wón bu do zemjanstwa pozběhnjeny a dósta přimjeno de Baerenstamm. Wóski narodźi so 26. pražnika 1692 w Chrósćicach. Na studij teologije w Praze přihotował bě so w čěskim Chomutovje. Kapłanješe najprjedy w Čěskej, po tym w Budyšinje kaž tež w Chrósćicach. W lěće 1734 sta so z kanonikom Budyskeho tachantstwa. Po dźewjeć lětach 1734 bu na tachanta powyšeny a 1752 na biskopa poswjećeny. Wón bě prěni serbski biskop a skutkowaše jara spomóžnje hač do smjerće 1771. W jeho času jako biskop natwarichu Wotrowski Boži dom, po tym zo bě Wóski Wotrowsku wosadu załožił. Wón da wjetšinu Božich domow w katolskich Serbach dale wutwarić a porjeńšić, kaž na přikład w ródnych Chrósćicach. Ralbičanska wosada dósta tohorunja wosebje jeho radu a pomocu. Na Budyskim tachant­stwje da wón 1755 wulke wrota a jeje pychu z jandźelomaj a postawomaj swj. Pětra a a swj. Pawoła připrawić. Portal pyši tež pisany wopon Wóskeho z Baerenstamma.

Neuheiten LND