Wozjewjene přinoški wědomostneje konferency

SWR – jednym je to žiwa ludowa „serbska wobchadna rěč“, druhim prosće serbska wopačna rěč, rozpadanki rěče do doskónčneho kolapsa. Wo wliwje němčiny na gramatiske struktury słowjanskich rěčow rozmyslować bě wobsah wědomostneje konferency Serbskeho instituta před štyrjomi lětami w Choćebuzu, wo kotrymž je „Lětopis“ hižo tehdy wobšěrnje rozprawjał. Loni je nětko kniha „Einflüsse des Deutschen auf die grammatische Struktur slawischer Sprachen“ (wudawaćelej: Sonja Wölkowa, Hauke Bartels) wušła. W njej su wšitcy tehdomniši referenća mjenowaneje konferency zastupjeni, kotřiž su swoje přinoški k wozjewjenju zapodali.

Směmy abo dyrbimy wšitcy wumrěć?

Freitag, 22. Januar 2016 geschrieben von:

Sće w lětušej Serbskej protyce kriminalku Andreje Chěžcyneje čitali, w kotrejž so na kóncu­ wukopa, zo njebu žona w starowni zamordowana, ale zo sta so wšitko po jeje woli? Načasna to stawizna, hla­damy-li na to, zo je zwjazkowy sejm loni w nowembru nowy zakoń wo pomocy k wumrěću schwalił. Po nětčišim rjadowanju njeje dowolene někomu při wumrěću pomhać, jeli so tale pomoc za pjenjezy a zas a zaso poskića. Powołanska pomoc k wumrěću je tuž runje tak zakazana kaž dźěławosć towarstwow po přikładźe šwicarskeje organizacije Dignitas.

Loni kónc oktobra je po wjacorych lětach wuwiwanja wušło pokročowanje prěnjeje serbskeje elektroniskeje dyrdomdejskeje hry za domjacy kompjuter „Krabat je so nawróćił“. W nadawku Załožby za serbski lud zwoprawdźi wospjet mustwo „Rapaki“ zajimaweho, nic njenaročneho a přiwšěm zabawneho naslědnika „Krabat a potajnstwo serbskeho krala“. Znowa jedna so wo tak mjenowany „Ponit-and-click-adventure“, štož rěka, zo hrajer protagonista – Krabata – hłownje z pomocu myški na wobrazowce pohi­buje a přez kliknjenje z dalšimi figurami komunikuje, městnosće přepytuje abo objekty zběra.

Ekspresiwne twórby molerstwa

Freitag, 22. Januar 2016 geschrieben von:
Wot 8. januara do 21. februara je w Biskopičanskej Carla Lohsowej galeriji zajimawa wustajeńca z ekspresiwnymi mólbami Delnjohórčanskeho wuměłca DeKerna­ widźeć. Wutoru, 2. februara, w 15 hodź. chce so čłon ZSW Arnošt Wirth (2. wotlěwa) z molerjom w galeriji rozmołwjeć. 20. meje wotewru tam tež wobšěrnu wustajeńcu serbskeho tworjaceho wuměłstwa, kotruž ZSW z Biskopičanskim měšćanskim zarjad­nistwom při­hotuje. Foto: SN/Maćij Bulank

„Sym na tym polu kaž detektiw“

Freitag, 18. Dezember 2015 geschrieben von:

Pola nawody Serbskeje centralneje biblioteki a serbskeho kulturneho archiwa dr. Franca Šěna

Wón sedźi za šěrokim pisanskim blidom. Zady njeho na polcy steji kopica rjadowakow, knihow, tež hišće na boku­ na kamorje. Wšitko je přewidnje zrjadowane. Spóznaješ, zo dźiwa nawoda centralneje biblioteki a kulturneho archiwa w Budyskim Serbskim instituće na porjad. To wšak dr. Franc Šěn w swojej zamołwitej funkciji dyrbi, tole tči prosće w jeho krwi.

Wid z woknom na Park Marianny Britze­ z wulkimi štomami a w słóncu zybolacymi so łopjenami spožča jemu zawěsće přeco zaso mocy do dźěła na dobro serbskeho literarnostawizniskeho slědźenja. Na knižnym regalu steji napadnje wulka, powjetšena fotografija wo serbskej žonje w katolskej narodnej drasće z lěta 1900. Budyšan pytnje mój zajim za wobraz.

Wukrajne poćahi Domowiny běchu dotal lědma wědomostnje přeslědźene a wopisane. Dr. Ludwig Ela je so tajkim zwiskam za čas NDR na zakładźe archiwalijow wěnował, a Serbski institut je wo tym wosebity zešiwk Lětopisa wudał. Jako žórła wužiwaše wón Serbski kulturny archiw, archiwowy wobstatk SED Załožby za strony a masowe organizacije NDR w zwjazkowym archiwje, dokumenty zwjazkoweho społnomócnjeneho za podłožki stasi a Dansku centralnu biblioteku za Južny Schleswig. Móžu awtorej wobkrućić, zo je jara wobšěrnje a dokładnje slědźił a 115 přewšo zajimawych, njeznatych dokumentow na 196 stronach wozjewił. „Předležace dźěło je takrjec pódlanski produkt mojeho slědźenja za tohorunja w LND wudatu knihu wo Domowinje w NDR“, praji dr. Ela.

Rozmołwa z jednaćelku Ludoweho nakładnistwa Domowina Marku Maćijowej

Lěto so nachila. Tež w Budyskim Ludowym nakładnistwje Domowina zhladuja na to, što su lětsa docpěli, a měrja so zdobom hižo na lěto 2016. Wo tym a tamnym je so Alfons Wićaz z jednaćelku LND Marku Maćijowej rozmołwjał.

Je so za LND wšitko zwoprawdźiło, štož sće sej za lěto 2015 předewzali?

M. Maćijowa: To běše rjane, ale tež napinace lěto. Štož smy sej předewzali, smy zwoprawdźili. Wězo so přeco zaso stawa, zo so knižne titule přesuwaja, zo njemóžeš stajene terminy kaž planowane dodźeržeć. W cyłku pak smy jara spokojom.

Zawěsće jewjachu so starosće we wšelakich wobłukach, abo něšto je so nimokuliło. Kak sće to zmištrowali?

M. Maćijowa: Nam njeje so ničo nimokuliło. Ale dyrbjachmy so mócnje napinać, zo bychmy kónc meje nowy internetny wustup Serbskich Nowin zwoprawdźili, je pak so poradźiło. Nětko dźěłamy na nowym internetnym wustupje Noweho Casnika.

Na knižnym polu je wšitko derje běžało?

„Stary dom“, knižna prěnička młodeho spisowaćela Měrćina Wjenka, je nětko w Ludowym nakładnistwje Domowina wušła. Hdyž bywa samo na sebi w serbskej literaturje hižo z podeńdźenjom, zo so nowe młode pjero jewi, da je to pola Měrćina Wjenka hižo hotowy, serbskeho čitarja dospołnje jimacy a spokojacy podawk. Kniha wopřijima štyri powědančka: ju titulowacy „Stary dom“, „Muž a wobraz“, „Słonina“ a „Ja, tón tekst“.

Nošne powědančko je „Stary dom“, najwobšěrniše po linkach, zawěrno tež po předmjeće najhłubšo sahace. Chudy nimašnik Jan steji – hač bjezradny, to so hišće wukopa a wučinja powědku – před něhdy rjanym domom, mjeztym rozpadowacym a struchły napohlad skićacym. Wón dawa swojim myslam tam a sem brunčić, a dóńdźe jako rjek bjez wulkeho jednanja k skoro psychoanaly­tiskim refleksijam. Awtor přewodźa „do-so-hiće“ rjeka, kotryž spóznaje, „zo dyrbi swoju zašłosć hinak hódnoćić, swoje dźensa znowa wobmyslić a zo budźe jeho přichod ... wotnětka dospołnje hinaši“. Nowe zynki, nowe linki to w serbskej literaturje!­

„Dajće Serbamzaso serbskich wučerjow“

Freitag, 18. Dezember 2015 geschrieben von:

Proza a lyrika Fryca Rochi w nowostce LND

Serbscy historikarjo, slědźerjo, rěčespytnicy maja hišće wjele dźěła. W serbskich a łužiskich stawiznach su dźě we wšitkich lětstotkach hišće mnohe běłe blaki, kotrež dyrbja so přeslědźić. Tole płaći w Delnjej Łužicy přede­wšěm za serbske pismowstwo. Předleža drje mjez druhim Chrestomatija delnjoserbskeho pismowstwa abo starše wudaće a diplomowe kaž tež doktorske dźěła wo jednotliwych spisowaćelach a basnikach. Bohužel pak je dotal hakle wot jednoho z našich delnjoserbskich klasikarjow wušło cyłkowne literarne dźěło w ćišćanej formje, kaž znajemy to wot Handrija Zejlerja, Jakuba Barta-Ćišinskeho abo tež Jurja Brězana.

„Štóž najhłubšo mysli, lubuje to žiwe“

Freitag, 18. Dezember 2015 geschrieben von:

Měr a dušiny pokoj pytamy wosebje wokoło hód. Hody chcemy najradšo sćicha w kruhu swójby swjećić. Prakřesćanske hodowne poselstwo pak mentalnje runje to nawopačne měni. Tež fanfary w Ba­chowym hodownym oratoriju „Juskajće a wjeselće so!“ njesteja runjewon za bjezšumnu idylku a mjelčenje, ale su kaž wukřik.­ Wulka wěc je so stała, něšto je so dospołnje změniło a něšto cyle nowe so započało. Poprawna ideja hód mjenujcy je: Słowo je so mjaso sčiniło. Sprostnjene słowa su naraz žiwe. Jich duch je pře­tworjeny do budźaceho, wo­žiwjaceho, čiłeho,­ kreatiwneho žiwjenja. To dźens­nišim hodownym sentimentalnym začućam scyła wotpowědować nochce. Nimo toho koncentruja so naše hody hłownje na komerc, nic na duchowne tworićelske mocy.

Serbska debata

Neuheiten LND