Drježdźany (ML/SN). „Sym so hižo wobhonił, kotra tramwajka w kotrym času ke krajnemu sejmej jězdźi.“ Takle wotmołwi sakski ministerski prezident Stanisław Tilich (CDU) na prašenje wo swojich planach po 13. decembru, hdyž swoje statne a stronske zastojnstwje złoži. Nowina Dresdner Neueste Nachrichten wozjewi­ njedawno pod nadpismom „Njeńdu w hněwje“ wobšěrny interview z Tilichom wo jeho wotchadźe. Wón praji: „Wěm, zo so wjetšina ludźi na mnje njehněwa. Woteńdu tuž, bjez toho zo so sam hněwam. Kraj ma najlěpše wuměnjenja, swój puć dale hić – nětko bjeze mnje na čole. Po nimale 30 lětach w politice mam to za cyle normalne, zo nochcu na stólcu lěpić.“

Na kwas prošeni

Montag, 30. Oktober 2017 geschrieben von:
Wospjet su Serbja tema přinoška w internetnym magacinje SPON. Tam zaběra so fotografowka Christina Czybik z historiskej kwasnej drastu wšelakich kónčin Němskeje pod hesłom „Kwasować kaž před sto lětami“. We wozjewjenym rjedźe 15 fotow stej tež serbskej. Jedne tajke pokazuje kwasnu drastu w Zaspach, dźěla města­ Choćebuza. Fotografowka piše, zo so w tajkej njewjesćinskej drasće tež dźensa hišće žony wudawaja. „Njewjesta nosy jednoru čornu a běłu barbu, z čimž na to skedźbnja, zo njeje hižo swobodna. Čestna družka pokazuje so trochu barbniša a wona napadnje z najwjetšej lapu, pokazowacej na to, zo je hišće swobodna.“ Christina Czybik pućuje wot awgusta 2016 po Němskej, zo by dopomnjeće na historisku­ kwasnu drastu žiwe zdźeržała. Milenka Rječcyna

Serbsku literaturu předstajili

Dienstag, 24. Oktober 2017 geschrieben von:

Sćelak Radío Devín zjawnoprawniskeho słowakskeho rozhłosa je zašły měsac wěnował­ hodźinske wusyłanje serbskej literaturje. Přełožowarjej Ján Zambor a Peter Čačko předstajištaj słowakskim připosłucharjam znatych serbskich basnikow a prozaistow.

Bratislavski dźiwadźelnik Ján Mistrík čitaše tekst „Wusonjeny kóń“ a „List wnučkam“ Jurja Brězana kaž tež wurězk z powědančka Jurja Kocha „Ruski pacient“. Přednjesli su basnje Kita Lorenca, Benedikta Dyrlicha a Róže Domašcyneje. Wonaj rozprawještaj wo swojim dźěle a mjez druhim tež wo wobdźělenju na Swjedźenjach serbskeje poezije.

Wusyłanje Ars litera słowakskeho rozhłosa, wot póndźele do pjatka stajnje wot 17 do 18 hodź., zaběra so ze swětowej a z domizniskej literaturu. Tak předstajeja awtorojo mjez druhim knižnu kulturu. Runje tak analyzuja a reflektuja literarne tworjenje předstajenych awtorow. Ingrid Juršikowa

Wjele wopyta w Serbskim seminarje

Donnerstag, 05. Oktober 2017 geschrieben von:

Časopis Česko-lužický věstník pisa w najnowšim čisle 6/2017 wo wopyće biskopa Drježdźansko-Mišnjanskeje diecezy Heinricha Timmereversa w Praskim Serbskim seminarje. Tam zhoni cyrkwinski dostojnik wo stawiznach domu, wo jeho wuznamje za Serbow. Biskop wobhlada sej ze zajimom Hórnikowu knihownju. Do hóstneje knihi zapisa tele dźakne słowa: „Z radosću a wulkim respektom sym w tychle rumnosćach spóznał a začuwał, kak buchu duchowni našeho biskopstwa kubłani a na swoju słužbu přihotowani.“

W Serbskim seminarje přebywaše w meji tež delegacija sakskeho knježerstwa pod nawodom ministerskeho prezidenta Stanisława Tilicha. Dom dźě je městno sakskeje kontaktoweje kenclije a wobsteji mjeztym dwaceći lět. W Hórnikowej knihowni so sta, zo Tilich předsydźe Towarstwa přećelow Serbow (SPL) Lukášej Novosadej na spočatku toho wuwjedźenjow k stawiznam domu a jeho wuznama za Serbow přiwoła: „Rěčće serbsce, ja jim přełožu.“ To wubudźi bjezradnosć mjez přitomnymi tołmačerjemi.

Mjez katolskimi Serbami

Dienstag, 26. September 2017 geschrieben von:

Berlin (ML/SN). „Dokelž je lědma europski region tak sekularizowany kaž bywša NDR, bě mi ćežko wěrić rozšěrjenej tezy, zo su Serbja runje nabožiny dla přežiwili. Mjeztym zo buchu Delnjoserbja wot ewangelskich fararjow germanizowani, je katolska cyrkej hornjoserbstwo w małej konfesionalnej enklawje spěchowała. Nětko je to pjeć kompaktnje ležacych gmejnow – zarjadniski zwjazk Při Klóšterskej wodźe –, hdźež wjetšina ludźi hišće serbšćinu wobknježi.“

Pod nadpismom „Mjez žiwymi Serbami“ pisaše Martin Leidenfrost njedawno w Berlinskej nowinje Neues Deutschland wo swojim kónctydźenskim přebytku w našim ludźe. Najskerje je jeho něchtó, snadź naspomnjena předawarka serbskich suweněrow, zwjeršnje wo cyłkownym połoženju Serbow informowała. Katolscy­ Serbja su dźě tež kompaktnje w Kulowskej, Radworskej a Baćońskej wosadźe kaž tež w Budyšinje žiwi.

Mjez pesimizmom a optimizmom

Freitag, 04. August 2017 geschrieben von:

K stoćinam Jurja Chěžki je na titulnej stronje najnowšeho čisła časopisa Česko-lužický věstník baseń „W Róžeńće při studni“ w serbskej a čěskej rěči wozjewjena. K tomu podate je wulke foto Marijineje studnički. Čitar zhoni, zo přihotuje Milan Hrabal z Varnsdorfa zběrku z poeziju Chěžki. Temu „Wotemrěće połobskich a pomorskich Słowjanow a kónc Arkony?“ Ondřej Doležal na přichodnych stronach wobšěrnje wobjednawa. Awtor pisa, zo knježeše w staršich wozjewjenjach tele měnjenje: Z dobyćom Arkony 1168 skónči so „słowjanska statnosć“ na teritoriju dźensnišeje Němskeje a zo slědowaše hač do kónca 13. lětstotka „dospołne wotemrěće Słowjanow z wuwzaćom Drjewjanow wokoło Lüneburga a Łužiskich Serbow“. Dźensa maja etnologojo za to, zo wotemrěwanje wěsteho luda dlěje hač lětstotkaj traje. „W lěće 800 wšak ... wužiwachu słowjansku rěč jenož hišće we Łužicy.“ W Mecklenburgskej započa so přeněmčenje w knjejskich swójbach na proze 13. lětstotka. Poslednje słowjanske mjeno knježaceho bě Borwin (rodźeny něhdźe 1178). Awtor wopyta w lěće 2015 Arkonu a bě swědk wurywankow na najsewjernišim dźělu kupy Rujany.

Wšudźe knježi njedostatk wučerjow

Donnerstag, 03. August 2017 geschrieben von:

Němski dźenik Der Tagesspiegel je so minjene dny w jednym ze swojich přinoškow zaběrał ze situaciju wučerjow w Serbach. Awtorka Heidrun Böger hižo w přenjej sadźe přinoška piše: „Zo by serbskosć žiwa wostała, pobrachuja wučerjo.“ A skedźbnja na zaměr Lipšćanskeje uniwersity, kotraž chce Njeserbam studij sorabistiki zmóžnić.

Božena Hojerec praji, zo je so hižo přeco chcyła z wučerku stać. Studentka 6. semestra wučerstwa za zakładnu šulu rozprawja wo tym, što ju w domiznje dźerži. Su to wjes Jaseńca, z kotrejež pochadźa, swójbni, nałožki a swjedźenje. Zwjazana čuje so tež ze Serbami, kotřiž kaž wona, w Lipsku studuja.

Dale wěnuje so awtorka nowinskeho přinoška Institutej za sorabistiku Lipšćanskeje uniwersity, wobstejacemu wot 1950tych lět. Wona piše wo małej wobsadce přistajenych a wo tym, hdźe móža młodostni po studiju skutkować.

Po B 96 sej wuchod wotkryć

Montag, 24. Juli 2017 geschrieben von:

„Wuchod – wotkryj sej, hdźe sy žiwy“ – tak rěka wusyłanje telewizijneho sćelaka MDR, kotrež wjedźe do wšelakich kónčin Němskeje. Aktualna produkcija Ilki Kettner a Iris Schülke zaběra so z legendarnej dalokodróhu B 96. Z 520 kilometrami najdlěša dróha w něhdyšej NDR sahaše wot Žitawy hač do Sassnitza na kupje Rujany. Čłonaj skupiny Silbermond Johannes Stolle a Stefanie Kloß powědataj wo swojich dopomnjenkach, a Stefanie měni: „W našim žiwjenju twori tale dróha stajnje zwjazowacu liniju.“ Ludwig Wjacławk a Wolfgang Wittrien z Rakec rozprawjataj wo prěnjej oldtimerowej ralley 1989 ze 150 jězdźidłami. Hannelore Tschirner z Habrachćic předstaja dom ze stołom, twarjeny we 18. lětstotku, kotryž bu jeje swójbje na kóncu přemały. Christfried Heinrich rysuje, kak bě so trěbne zapřijimanje dróhi za piwowy ćah po Eibauwje radźiło. Uwe Fankhänel z braniborskeho Lauchhammera je podłu B 96 ruske telewizory marki Raduga reparował. Dźensa poskića wón dyrdomdejske jězby we wopytowarskej jamje pod wuwoznym mostom F 60 njedaloko Grabina (Finsterwalde). Prěni dźěl wusyłanja bě poradźeny, jutře, 25. julija, w 21.15 hodź.

Bě markhrabja Gero złóstnik był?

Montag, 10. Juli 2017 geschrieben von:

W lětušim 3. čisle Praskeho časopisa Česko­-lužický věstník wozjewi Jan To­mášek prěni dźěl dosć wobšěrneho přinoška wo markhrabi Geru. Nětko w dóšłym aprylskim (4.) wudaću awtor jeho wosobu dale wobjednawa. Wustaja, zo běchu „w dobje hrabje wot spočatka 19. lět­stotka hač do kónca Druheje swětoweje wójny wuslědki jednotliwych studijow často wot narodnostneho a politiskeho zmyslenja wobwliwowane“. Tak steješe w čěskej historiografiji a pola Pavela Josefa­ Šafaříka wuraz „złowólny zabijak Słowjanow“. Jako złóstnik bu Gero tež w 1904 wušłej dźiwadłowej hrě Aloisa Jiráseka­ předstajeny. Hra bu wot Mi­kławša Andrickeho zeserbšćena a wuńdźe w Budyšinje 1906 jako čisło 14 w rjedźe „Serbska dźiwadłowa zběrka“. Jan Tomášek­ rysuje we woběmaj dźělomaj žiwjenje a skutki pod stawizniskimi pozadkami­ – boja němskich zadobywarjow ze słowjansko-serbskimi kmjenami. Gero­ bě so w lěće 897 abo 900 narodźił a 20. měrca 965 w starobje 65 lět zemrěł.

Stare fotografije wuraz identity

Freitag, 02. Juni 2017 geschrieben von:

Drježdźany (ML/SN). „Fotografija je sej přiběrajcy wšědny dźeń serbskeje wjesneje ludnosće zdobyła, na přikład jako foto wo kwasu, swójbje abo jako dopomnjenka na wojersku słužbu. Na zbožo, hewak njebychu mnohe fota nastali, kotrež su zapřijate do wot Jürgena Maćija wudateho zwjazka ‚Wotmolowane – Historiske fotografije serbskeje Hornjeje Łužicy‘. K tam přiwzatym wobrazam słuša dopomnjenske foto wo wopyće serbskich reprezentantow 1889 na sakskim kralowskim dworje na 800. jubileju rodu Wettinow.“ Takle wopisuje Christian Ruf w nimale cyłostronskim přinošku „Kusk zadźeržaneho časa“ dźenika Dresdner Neueste Nachrichten nowostku Ludoweho nakładnistwa Domowina.

Serbska debata

Neuheiten LND