Z nazhonjenjow wjelelětneje kubłarki a nawodnicy Budyskeje serbskeje pěstowarnje Marje Döringoweje
Marja Döringowa je čas swojeho powołanskeho žiwjenje z dźěćimi činić měła. Tež nětko, hdyž hižo jako nawodnica Budyskeje pěstowarnje „Jan Radyserb-Wjela“, kotraž je w nošerstwje Miłočanskeho Křesćansko-socialneho kubłanskeho skutka (CSB), njedźěła, ju zaběra z najmjeńšimi njepušći. Milenka Rječcyna je so z Budyšanku rozmołwjała.
Kóžde dźěćo w starobje wot jednoho lěta ma dźensa prawo na městno w žłobiku. Kak tole hódnoćiće?
M. Döringowa: To mam zasadnje za dobry rozsud. Wšako w zakonju rěka, zo maja starši prawo na tajkele městno. Na tamnym boku wostaja zakoń staršim swobodnu ruku při tym rozsudźić, hdy swoje dźěćo do žłobika abo pěstowarnje sćelu a hač docyła.
Maće tole za spomóžne? Wšako sće hižo jako kubłarka za čas NDR skutkowała, jako bě skerje njewšědne, zo dźěći předołho doma wostawaja.