Poradźene premjery

póndźela, 08. julija 2019 spisane wot:
Z programom „Naša duša“ wotewrě Serbski ludowy ansambl na farskim dworjefestiwalny wječor na statokach. Přewšo šarmantnje wjedźeše Diana Měrćinkowa tam prěni króć po programje. Dwór bě přez wšě hodźiny nadměru derje wopytany. Prěni króć njeje hosćićelski Wu­dworski folklorny ansambl program zahajił, ale orchester z pólskeho městačka Leśnica. Jako wustupichu na to Wudworčenjo zhromadnje z Přezpólnymi a ze skupinu hercow, knježeštej wulke wjeselo a wćipnosć. Wšako steješe dorostowa skupina prěni króć na jewišću. Wulki přiklesk zasłužichu sej nazhonićiši rejwarjo z premjernymaj poskitkomaj „Słowakska reja“ a „Domchowanka“, w choreografiji Kornela Kolembusa a Jana Kozelnickeho. Wosebje čerstwa bě moderacija Aquiny Žurec – za nju bě to premjera – a Fabiana Kaulfürsta. Milenka Rječcyna

Wutroby publikuma sej zdobyli

póndźela, 08. julija 2019 spisane wot:
Wo programowy zazběh na Wjeselic statoku postarała bě so rejwanska skupina Fitschebeen ze Salzwedela ze słowjenskej polku. Na to wustupi Lidová muzika z Chrástu a z připowědźu jeje nawody Vojtěcha Kouby w serbskej rěči je sej cyłk hnydom wutroby publikuma zdobył. Młodźi Češa zanošowachu mjez druhim spěwy ze swojeje lońšeje cejdejki „Písně Lužických Srbů“. Předstajejo přichodnu skupinu Youth Creation Theatre wu­zběhny moderator Beno Šołta, zo su wuměłcy z Nepala wšě swoje nalutowanki rozpušćili, zo bychu sej dołhu jězbu do Europy zmóžnili. Jich přinoški njeběchu jednotliwe pěsnje, ale dlěše skoro dramu předstajace spěwanje. Pozdźišo je Cim­bálová muzika Dušana Kotlára hosći wokřewiła. Z plincami, burgerami a jědźemi ze swinjorězanja su Wjeselicy a jich pomocnicy hosći zastarali. Axel Arlt

Proso, pizzu a buchtle poskićene

póndźela, 08. julija 2019 spisane wot:
Hač do rańšich hodźin traješe na Zahrodnikec-Grutkec statoku program, kiž zahaji awstriski ansambl Gradźišćanskich Chorwatow Kolo Slavuj. Dale připowědźeše Matej Wjeńka Serbski folklorny ansambl Slepo a rejwansku skupinu Harruckern z Madźarskeje. Najbóle z ludźimi pjelnjeny statok pak bě, jako wječor Lózy hólcy hłownje ze swojimi znatymi hitami wustupichu. W tym času so ludźo před jewišćom runjewon tłóčachu. We wobłuku programa Chrósćicy-special wuhladachu a słyšachu wopytowarjo wokoło połnocy hišće ska-kapału Slapstickers a znatu rusku skupinu Nejromonach Fejofan, kotraž kombinuje drum’n’ bass z ruskej ludowej hudźbu. Wo swojich hosći su so Zahrodnikecy-Grutkecy móhłrjec na wupruwowane wašnje starali. Jim poskićichu kaž minjene razy pražene proso, pizzu a buchtle z waniljowej jušku. Marian Wjeńka

Awtentiske zwuki słyšeć byli

póndźela, 08. julija 2019 spisane wot:

Mały, ale rjany! Tale zasada wjedźe prawdźepodobnje mnohich wopytowarjow folklorneho festiwala stajnje zaso na Koklic dwór. Hewak drje njeby tam tež lětsa zaso telko ludźi było. Za to móžachu woni kulturnje dobru měšeńcu wšelakich skupin dožiwić. Tak wustupowachu tam nimo­ Smjerdźečanskich rejwarjow wuměłcy­ skupiny Couleurs d‘Algerie­ a ruskeje Zabawa. Algeriski cyłk z dohromady 19 spěwarjemi, rejwarjemi a instrumentalistami słuša k najlěpšim skupinam kraja na sewjeru Afriki a bě prěni króć we Łužicy. Wužiwajo starodawny material za hudźbne nastroje postarachu so woni wo awtentiske zwuki.

Podobnu awtentiskosć skićeše tež ruski folkorny ansambl Zabawa. Lěta 1987 załožene kulturne ćěleso pěstuje stare ruske a kozakske spěwy. Kulinarisce poskićachu Koklicy mjez druhim kozacu a trutowu pječeń. Marko Wjeńka

Wćipni, kak loni zahajeny nowy cyklus wokoło młodeho Krabata a Čorneho młynka dale dźe, běchu wčera na premjeru zaso sta lubowarjow Krabatowych swjedźenskich hrow přichwatali.

Čorny Chołmc (JK/SN). Zaso je so mustwu wokoło Siebeckec mandźelskeju a Čornochołmčanskeho Krabatoweho towarstwa poradźiła inscenacija, kotraž so tematisce kaž tež wobsahowje derje do hižo znatych powěsćow wokoło serbskeho kuzłarja hodźi.

W režiji Alexandera Siebeckeho a Michaela Kuhna je cyłk, wobstejacy z po­wołanskich a lajskich dźiwadźelnikow, wosmy raz předstajił spodobnu stawiznu ze žiwjenja Krabata. W lětušim kruchu „Elementy mocy“, w kotrymž je młody Krabat nućeny so zaso kuzłanju přiwobroćić, spěwaja, rejuja, ale kaž přeco tež žortuja. Spodobny a napadny tónraz je widźomny a słyšomny serbski podźěl na inscenaciji. Nimo narodneje drasty wjele serbuja, z wulkeho dźěla su spěwne teksty serbske runje tak kaž sceny camprowanja a swjećenja w Čornochołmčanskej korčmje. To je tribut, kotryž orga­nizatorojo a iniciatorojo hry serbskemu žru inscenacije wopokazuja.

Festiwal zwjazuje

pjatk, 05. julija 2019 spisane wot:
Hdyž sy čłon kulturneho ćělesa kaž ja Serbskeje rejwanskeje skupiny Smjerdźaca, potom njeje njewšědne jězdźić na festiwale po cyłym swěće. Ćim rjeńšo pak je, hdyž swoju domiznu ani wopušćić njetrjebaš, zo by tajki wjeršk sobu dožiwił. Kóžde druhe lěto wotměwa so Mjezynarodny folklorny festiwal „Łužica“ tu pola nas. Sy-li zapřijaty do jeho přihotow a wuhotowanja, dožiwješ tele štyri dny tak intensiwnje kaž lědma štó druhi. Hižo na wčerawšim swjedźenskim ćahu po Budyšinje a na programje w dźiwadle móžach prěnje styki k wuměłcam z cyłeho swěta nawjazać. Rozmołwjach so z nimi wo našej domiznje, našej kulturje, našich nałožkach a wo wšěm, štož nam runje do myslow přińdźe. Zhromadnje nětko rejujemy, spěwamy, hudźimy a swjećimy. Na prěni napohlad smy wšitcy rozdźělni, štož tež šarm festiwala wučinja. Nas wšěch pak zwjazuje to jedne: lubosć k domiznje a žiwej folklorje. Pětr Dźisławk

Kino před rjanej kulisu

pjatk, 05. julija 2019 spisane wot:

Krabatowy młyn chce zaso filmy pod hołym njebjom pokazować

Čorny Chołmc (AK/SN). Po 17 wječorach přewjedu přichodny měsac w Čornochołmčanskim Krabatowym młynje kino pod hołym njebjom. Stajnje wot štwórtka hač do njedźele pokazaja wot 1. awgusta hač do 1. septembra před kulisu Čorneho młyna najwšelakoriše filmy. Po Krabatowych swjedźenskich hrach a tydźenju přestawki budźe to lětuši druhi wulki wjeršk, rjekny wčera jednaćel Krabatoweho młyna Tobias Čižik.

Z filmom „Krabat“ wotměchu lěta 2008 prěni raz kino pod hołym njebjom w Krabatowym młynje, a činjachu to hač do lěta 2015. Tehdyši nawoda Wojerowskeho kina Gerd Sprecher bě techniku a filmy přewostajił. Po štyrjoch lětach přestawki zwaža so nětko na nowy započatk, a to hromadźe z organizatorami Drježdźanskich filmowych nocow. Jich jednaćel Matthias Pfitzner nadźija so hač do 400 wopytowarjow na wječor. Po jeho słowach nałoža za filmowe wječory w Čornym Chołmcu dohromady 35 000 eurow, z toho 12 000 eurow za techniku. Na wšě 4 000 eurow wudadźa za wabjenje. Před 50 kwadratnych metrow wulkej płachtu změje ně­hdźe 500 ludźi městno.

Delnjoserbskaj studentaj Šarlota Kušcojc­ a Maksimilian Hasacki staj so minjeny tydźeń wobdźěliłoj na mjezynarodnej konferency wo rewitalizaciji indigenych rěčow „Let the Languages Live“ w kanadiskim měsće Victoria.

Victoria/London (SN/CoR). Štyridnjowski přebytk w kruhu něhdźe 1 000 wobdźělnikow – mjez nimi 70 referentow-ekspertow na polu rěčneho wozrodźenja kaž tež wobchowanja ­– ze 17 krajow a z pre­zentacijemi w 23 indogenych rěčach je hłuboki zaćišć w rodźenym Dešnjanu Maksimilianu Hasackim zawostajił. „Njemóžeš sej předstajić, kak zahoriće su mjeńšinowi aktiwisća tam wo swo­jich projektach, naprawach a strategijach powědali, rěč wožiwić. Hačrunjež maja zwjetša wjele mjenje pjenjez hač my Serbja, woni telko energije nałožuja, zo by so jich rěč znowa z normalnym srědkom komunikacije stała.“

Židźino (MeB/SN). Wosebity hósć mjeztym 33. wječorneho spěwanja pod měrowym dubom chóra Židźino běchu lětsa spěwarki a spěwarjo chóra Lipa z Pančic-Kukowa. Rynki na zhromadny koncert wćipnych připosłucharjow běchu wčera tak derje pjelnjene, zo městna ani njedosahachu. Cyłkaj zahajištej koncert z kanonom „Dona nobis pacem“. Tak wupřestrěwaštej so hižo wot započatka měr a zhromadny duch nad sobuskutkowacymi, připosłucharjemi a přirodu.

Je z dobrej tradiciju, zo dźakuje so chór Židźino při tej składnosći swojim darićelam a sponsoram za wšu podpěru w běžnym lěće. Z wulkim wjeselom móžachu wčera wječor prěni raz nowe e-piano zasadźić. Tola prjedy hač wone zaklinča, přepodachu srjedźołužiscy hosćićeljo wotežki dirigentce Lipjanow Jadwize Kaulfürstowej. Pančičansko-Kukowscy spěwarjo mějachu sep serbskich a słowakskich štučkow, mjezynarodnych klasikarjow kaž tež šlagrow přihotowanu. Němski spěw, kotryž so wokoło ptačeho kwasa wjerći, šěrješe mjez připosłucharjemi wosebje dobru naladu.

To bě kaž mały festiwalny zazběh, jako młodźinski orchester z Chróšćanskeje partnerskeje gmejny Leśnica wčera na Hórčanskim Smolic statoku zahudźi. Cyłk ma tam swoje probowe lěhwo a wobdźěli so tež na folklornym festiwalu. Wčera postara so hudźbny orchester ze słowjanskimi štučkami a mjezynarodnymi hitami wo dobru naladu mjez wopytowarjemi. Foto: Feliks Haza

Serbska debata

nowostki LND