Z wudaća: pjatk, 16 junija 2017

pjatk, 16 junija 2017 14:00

Dalše miliardy Grjekskej

Luxemburg (dpa/K/SN). Předołžena Grjekska ma w juliju wot swojich europskich partnerow dalšich 8,5 miliardow eurow pomocnych srědkow dóstać. Na to su so financni ministrojo eurokrajow na swojim zeńdźenju dojednali. Tež Mjezynarodny měnowy fonds (IWF) je po dołhim wahanju swoje wobdźělenje na pomocnym pakeće připrajił, štož bě za Němsku rozsudne wuměnjenje. Grjekske knježerstwo tele pjenjezy nuznje trjeba, zo móhło dypkownje dołh kraja wotpłaćić. Šef euroskupiny Jeroen Dijsselbloem rěči wo „wulkej kročeli“ doprědka. Z reformami, kotrež je grjekske knježerstwo dotal zwopradźiło, su wěrićeljo spokojom.

wozjewjene w: Kraj a swět
pjatk, 16 junija 2017 14:00

Serbiska ma prěni króć premierku

Běłohród (dpa/SN). Dotalna ministerka za zjawne zarjadnistwo, Ana Brnabić, budźe nowa ministerska prezidentka Ser­biskeje. Statny prezident Aleksandar Vučić, dominantna wosobina balkanskeho stata, je 41lětnu wčera w Běłohrodźe do tutoho zastojnstwa powołał. Wona je z tym prěnja ministerska prezidentka Serbiskeje.

Po wustawje trěbne přihłosowanje parlamenta je ryzy formalna naležnosć, dokelž maja přiwisnicy Vučića wšo přesahowacu wjetšinu w ludowym zastupnistwje. Zastojnstwo bě wakantne, po tym zo bě so Vučić w aprylu ze statnym prezidentom stał. Medije w kraju wočakuja, zo wšitko postajowacy Vučić tež přichodnje dźěło knježerstwa sylnje wob­wliwuje, byrnjež prezident w Serbiskej jenož reprezentatiwne nadawki měł. Dotal njeje jasne, hač Vučić jako statny prezident zastojnstwo předsydy z wotstawkom najwjetšeje knježerstwoweje strony SNS złoži, kaž sej to wustawa kraja žada.

wozjewjene w: Słowjanski wukraj
pjatk, 16 junija 2017 14:00

Swětło a sćin

Wusko ležeštej wjeselo a horjo wčera w Budyšinje hromadźe. Na arealu twornje za kolijowe wozydła Bombardier-Transportation połožichu hromadźe ze zwjazkowej ministerku za hospodarstwo Brigittu Zypris zakładny kamjeń za nowu produkcisku halu. To dowjedźe k wodychnjenju mjez tam přistajenymi, wšako je taktěrowanje koncerna nastupajo hornjołužiskej stejnišći w Budyšinje a Zhorjelcu mnohim z nich bjezsparne nocy wobradźiło.

Zo w jich zawodźe něšto njetrjechi, to su tež sobudźěłaćerjo Łužiskeje ćišćernje hižo dlěje začuwali. Tójšto ludźi je minjene měsacy tradiciski zawod wopušćiło. A mjez tymi, kotřiž su hač donětka wutrali, njeje knježaca nalada runjewon pohon do dźěła była. Wčera nětk zhonichu cyłu wěrnosć. Nadźija tči we wuprajenju jednaćelstwa, zo dale produkuja, kaž tež w tym, zo při­zwoli Drježdźanske hamtske sudnistwo saněrowanju w swójskej režiji. Axel Arlt

wozjewjene w: Hospodarstwo
pjatk, 16 junija 2017 14:00

Trump přijědźe do Waršawy

Pólska wjeseli so w swojej wodźacej róli na podpěru prezidenta USA

Waršawa. Pólska wočakuje spočatk julija wysoki wopyt: prezidenta USA Donalda Trumpa. Běły dom we Washingtonje je spočatk tydźenja oficialnje wobkrućił, zo ma Trump wopyt Waršawy w swojim terminowym kalendrje zapisany. Ameriski prezident wobdźěli so 7. a 8. julija na zetkanju G20 w Hamburgu. Dźeń do toho witaja jeho we Waršawje.

Pólska je hladajo na wopyt najwyšeho reprezentanta USA přewšo horda, wšako je kraj prěni we wuchodnej Europje, do kotrehož nowy prezident přijědźe. W stolicy chce so Trump tež na konferency wobdźělić, kotruž bě Pólska organizowała: zetkanje nawodow dwanaće srjedźo- a wuchodoeuropskich krajow, tak mjenowany „wjeršk třoch morjow“. Zastupjene budu mjez druhim Letiska, Litawska a Estiska při Baltiskim runje tak kaž Bołharska a Rumunska při Čornym morju a Chorwatska při Adriji. Pólska widźi so při tym sama we wodźacej róli a wězo z tym liči, zo prezident Trump tole připóznaje a krajej jako swěrnemu zwjazkarjej USA rjap skrući a jón dale podpěra.

wozjewjene w: Słowjanski wukraj
pjatk, 16 junija 2017 14:00

Wjace pjenjez

Rakecy (SN). Něhdźe tři miliony eurow spěchowanskich srědkow maja lětsa w lěću w leaderowym regionje Hornjołužiska hola a haty (OHTL) k dispoziciji. Wo nje požadać móža so zaso wobydlerjo, towarstwa, cyrkwje, gmejny abo samo předewzaća kónčiny. Mjeztym je to sedma projektna namołwa, při kotrejž spěchuja so najwšelakoriše naprawy. Wosebje na wutrobje pak leži zamołwitym rybarstwowe hospodarstwo. Zapodać móža zajimcy na přikład projekty, zaběrace so z marketingom abo kubłanjom, kotrež maja zdobom wužitk na hospodarske předewzaća. Dalše ćežišćo je wuwiće turistiskeje infrastruktury w regionje.

Wjace pjenjez za někotre naprawy měć wězo wabi. „Wosebje mjeńšim a srjedźo­stawskim předewzaćam na wsy móžemy atraktiwniše kondicije za wuwiće spěchowanskich móžnosćow skićić“, zdźěli předsyda OHTL Marko Kowar. Poradźować dać móža so zajimcy w Rakečanskim běrowje. Hižo 12. junija bě gremij leaderoweho regiona OHTL we wobłuku šesteje namołwy 24 projektow z cyłkownej spěchowanskej sumu 1,3 milionow eurow pozitiwnje hódnoćił.

wozjewjene w: Hospodarstwo

Dźensa swjeći wučer na wuměnku Měrćin Strauch 70. narodniny. Zahority Serb a wuběrny znajer cuzych rěčow je generacije šulerjow na Serbskej rozšěrjenej wyšej šuli w Małym Wjelkowje, Budyšinje a pozdźišo na Serbskim gymnaziju kubłał.

Měrćin Strauch narodźi so 16. pražnika 1947 wulkej pjekarskej swójbje w Droždźiju. Nan bě za swój čas znaty Sokoł. 1962 poda so 15lětny Měrćin na Serbsku rozšěrjenu wyšu šulu do Małeho Wjelkowa, zo by tam 1966 maturował. Po abiturje dźěše do Lipska na studij rušćiny a jendźel­šćiny. Nawróćiwši so započa 1971 na šuli, z kotrejež bě lěta do toho wotešoł, jako młody čłowjek połny elana wučerić. Mjeztym bě sej partnerku zhladał a swójbu załožił. Swoje dźěći kubłaše wot wšeho spočatka w serbskej rěči. Šulerjo česća sej jeho hač do dźensnišeho jako wěcywustojneho a jich pohonjowaceho jendźelšćinarja a rušćinarja. Legendarnej běštej jeho AWO a nahłownik. Hižo zdaloka bě słyšeć, „zo knjez Strauch jědźe“.

wozjewjene w: Jubilar
Nimale hotowe su dróhotwarske dźěła na statnej dróze S 101 mjez Lejpoldom a wotbočku do Koslowa. Tam su minjene dny hornju worštu asfalta wotškrabali a puć z nowej worštu pokryli. Dźensa su tam trěbne běłe smuhi namolowali, tak zo móža awta zaso bjez zadźěwkow po „delanskej awtodróze“ jězdźić. Foto: Feliks Haza

wozjewjene w: Łužica
pjatk, 16 junija 2017 14:00

Wučbnu šćežku rjedźili

Łaz (AK/SN). Łazowska přirodowa wučbna šćežka při parku, kotruž běchu w lěće 2006 wutworili, ma zaso k wočerstwjenju a wuknjenju wabić. Škody, nastate přez wandalizm, maja so zminyć. To bě tele dny zaměr 17 wobdźělnikow dźěłoweho zasadźenja. Čłonojo Bjedrichečanskeje młodźinskeje wohnjoweje wobory, Łazowskeje dobrowólneje wohnjoweje wobory kaž tež angažowani starši a dźěći su přirodowu wučbnu šćežku wurjedźili. Runočasnje barbješe młodźinska wohnjowa wobora w Běłym Chołmcu zachodne wrota gratownje. Woboje sta so we wobłuku 48hodźinskeje akcije za socialne a dobrowólne dźěło w Budyskim wokrjesu.

wozjewjene w: Łužica
pjatk, 16 junija 2017 14:00

Čěscy hosćo ze seniorami swjećili

Je z rjanej tradiciju, zo přewjeduje Budyski njewotwisny zwjazk seniorow kóžde lěto nalětni swjedźeń na ležownosći swojeho kluba na Löhrowej, lětsa mjeztym 25. raz. Předsydka Judith Mühldorfer z Hodźija wopytowarjow powita, mjez druhim 26čłonsku delegaciju z partnerskeho města Jabloneca nad Nisou.

Z Budyšina a wsow něhdyšeho Budyskeho wokrjesa bě 110 ludźi přišło, bywši předsyda zwjazka Ernst Brunner samo ze Sakskeje Šwicy. Swjedźeń wobrubichu Wulkodubrawscy muzikanća z přewažnje čěskej dujerskej hudźbu. Po wobjedźe, kotryž běchu na grilu spřihotowali, dachu so Češa do rejki. Jako jenički z němskeje/serbskeje strony zmužich so z nimi rejwać. Nadobo teptachu koło wokoło mnje. Jako chcych so do njeho sobu zarjadować, mje dalša žona do rejki přimny. Snano chcychu so mi na te wašnje dźakować, zo sym so jako jenički za jich blido sydnył a z nimi čěsce bjesa­dował.

wozjewjene w: Serbski powěstnik
pjatk, 16 junija 2017 14:00

Inwestuja do zakładneje šule

Wobšěrne ponowjenske dźěła w kubłanišću wobzamknyli

Rakecy (JK/SN). Zo jim zakładna šula na wutrobje leži, su Rakečanscy gmejnscy radźićeljo zawčerawšim na swojim posedźenju na jara přeswědčiwe wašnje demonstrowali. Po tym zo bě Kulowski twarski planowanski běrow Gumpert najwšelakoriše dźěła k ponowjenju sanitarnych rumnosćow Rakečanskeje zakładneje šule wupisał, radźićeljo wobzamknychu, nadawki přepodać firmam z hospodarsce a financielnje najpřijomnišim poskitkom. Tróšku zadźiwany bě wjesnjanosta Sven Nowotny (CDU), zo njebě so přewjele firmow z regiona wo nadawki prócowało. Na někotre wupisane losy běštej zdźěla jenož dwaj poskitkaj dóšłoj. Kaž pak so wukopa, njeběchu misnjenja planowanskeho běrowa dla domjace firmy scyła próstwu wo poskitk dóstali. Skónčnje pak wšitke losy rozdawachu, mjez druhim tež serbskim předewzaćelam. Tak přewozmje firma Rječka & Čornak z Kamjeneje instalaciju tepjenja, sanitarnych připrawow a přewětrjenja. Molerske dźěła přepodachu Konječanskemu předewzaću Michała Čižanka.

wozjewjene w: Łužica

Serbska debata

nowostki LND