Z wudaća: srjeda, 18 septembera 2019

srjeda, 18 septembera 2019 14:00

Krótkopowěsće (18.09.19)

Stipendiatka slědźi wo Pückleru

Budyšin. Freya Schwachenwald je nowa stipendiatka Mättigoweje załožby. Studentku předmjeta Transkulturne studije na uniwersiće w Heidelbergu podpěruja za masterske dźěło wo skutkowanju wjercha Hermanna Pücklera z 1 200 eurami. Stipendiat njedźelu na bohosłužbje w Budyskej tachantskej cyrkwi swjatočnje přepodadźa.

Z nowej wokrjesnej předsydku

Čorny Chołmc. Susann Kolba a Jens Bitzka z Łutow stejitaj na čole Budyskeho wokrjesneho Zwjazka 90/Zelenych. Wo­krjesna sobustawska zhromadźizna je jeju wčera w Čornym Chołmcu na turnusowych wólbach wuzwoliła. Nowemu wokrjesnemu předsydstwu dale pokładnik Lukas Mosler z Wojerec a přisydnikaj Katrin Kunath ze Sepic a Andreas von Geibler z Budyšina přisłušeja.

„Wjes lěta“ wuzwolili

wozjewjene w: Krótkopowěsće
Nawoda Budyskeho kina Andreas Schneider so wjeseli. Prěni wulki wotrězk přetwara je z wčerawšej zběhanku docpěty. Hač do 20. decembra matej dwě nowej žurli z 49 a 87 městnami hotowej być. Foto: SN/Maćij Bulank

wozjewjene w: Łužica
srjeda, 18 septembera 2019 14:00

Šulerjam Ćišinskeho zbližeć(11)

Štó a što tči za serbskimi projektami, kotrež buchu we wobłuku wubědźowanja Sakskeho fondsa „Čiń sobu!“ mytowane? W lětušim lěćnym serialu Serbskich Nowin chcemy je předstajić.

Baseń „Moje serbske wuznaće“ je jedne z najznaćišich twórbow Jakuba Barta-Ćišinskeho. Ale što wědźa šulerjo wo tymle wuznamnym basniku našeho ludu? To su so tež w Domowinskej župje „Michał Hórnik“ prašeli, jako su Ćišinskemu wěnowane projektowe dny za wyše šule koncipowali. „Šulerjam wo nim přemało sposrědkuja“, zwěsći regionalna rěčnica Domowiny Katharina Jurkowa předstajejo swój mytowany projekt na njedawnej nowinarskej rozmołwje Łužiskeho hospodarskeho regiona w Budyšinje. „Chcemy młodostnym Ćišinskeho na našemu časej­ wotpowědowace wašnje zbližeć, zo bychu­ so woni ze swójskej identitu a z wosobinskim přichodom rozestajeli“, mjenowaše wona narok.

wozjewjene w: Łužica
srjeda, 18 septembera 2019 14:00

Norma diskriminuje

Budyšin (SN/CoR). Nowe rjadowanja přizjewjena kompozicijow pola němskeje awtorskeje towaršnosće za hudźbne twórby GEMA k zawěsćenju awtorskich prawow je k wulkim iritacijam mjez serbskimi komponistami wjedło. Jako chcyše Měrćin Weclich njedawno swój nowy oratorij „Hrodźišćo“, kotryž změje přichodny tydźeń prapremjeru, pola GEMA jako serbskorěčnu twórbu přizjewić, bu přesłapjeny. Štož bě dotal ze wšitkimi swójskimi serbskimi spěwami sčinił, naraz hižo njefungowaše. „Dyrbju w internetnje podatej ,masce‘ wšitke pola porjadnje wupjelnić, hewak njehodźi so formular wotpósłać. Pod polom ,Sprache‘ su rěče podate. Dotal bě tam tež ,sorbisch‘ na wuběr. Wotnětka pak hižo nic“, Měrćin Weclich praji.

wozjewjene w: Kultura
srjeda, 18 septembera 2019 14:00

Kraj mytuje spěchowanje serbstwa

Prěnje mytowanske wubědźowanje „Serbski přichod: Łužica – Sorbische/wendische Zukunft: Lausitz“ w Braniborskej je knježerstwowa społnomócnjena za naležnosće Serbow statna sekretarka dr. Ulrike Gutheil (SPD) wčera w Choćebuzu startowała. Přinoški maja so hač do 31. oktobra zapodać.

Choćebuz (HA/SN). Statna sekretarka w ministerstwje za wědomosć, slědźenje a kulturu je so wčera ze zastupjerjemi­ Domowiny, Załožby za serbski lud a serbskich institucijow w Choćebuskim Serbskim domje zetkała a jim nowe wubědźowanje předstajiła. W jeho wobłuku pytaja za přinoškami a projektami, kotrež buchu wot 1. junija 2014 zwoprawdźene, respektiwnje so hišće zeskutkownja. Přinoški hodźa so w štyrjoch kategorijach zapodać: pěstowanje a dalewuwiće serbskeje rěče; pěstowanje a wožiwjenje kultury a rjemjesła našeho ludu kaž tež pěstowanje nałožkow w běhu lěta na zakładźe němskeho zapiska imaterielneho kulturneho namrěwstwa; pěstować a dale wuwić němsko-serbsku zhromadnosć a wuwědomić zhromadne serbsko-němske stawizny kaž tež serbske přinoški k strukturnej změnje we Łužicy.

wozjewjene w: Kraj a swět
srjeda, 18 septembera 2019 14:00

Budyska Serbska zakładna šula swjeći jubilej

Budyšin (SN/MiR). Budyska Serbska zakładna šula swjeći w tymle tydźenju wosebity jubilej. Před dźesać lětami běchu z Budyskeho Třělnišća do Serbskeho šulskeho a zetkawanskeho centruma na Friedricha-Listowej přećahnyli. Zdobom je tomu 20 lět, zo pěstuje kubłanišćo partnerstwo ze zakładnej šulu w Jablonecu nad Nisou. Spominaja dale tež na 70lětnu róčnicu załoženja Serbskeje wyšeje šule w Budyšinje. To wšitko bě přičina přihotować a přewjesć „Swjedźeń na šulskim dworje“. „Tónle cyłotydźenski podawk je wažny za skrućenje socialneho cyłka na šuli a wobohaća zhromadne dožiwjenja šulerjow a wučerjow zwonka wučby. Zdobom je to dobra přiležnosć styki słowjanskim přećelam pohłubšić“, rjekny šulska nawodnica Annette Natušowa. Póndźelu je Achim Lipič ze šulerjemi t-shirty z napisom Serbska zakładna šula Budyšin a lipowym łopješkom poćišćał. Wutoru su dźěći 1. a 2. lětnika po Humboldtowym haju pućowali. Šulerjo 3. a 4. lětnika wopytachu wšitke městnosće, na kotrychž je Budyska serbska šula wot załoženja sem wuwučowała. Dźensa a jutře wobdźěla so wšitcy na sportowym swjedźenju resp.

wozjewjene w: Kubłanje
srjeda, 18 septembera 2019 14:00

Wjetšinu njedocpěłoj

Jerusalem (dpa/SN). Hladajo na wólby parlamenta w Israelu njejstaj dotalny šef knježerstwa Benjamin Netanjahu ani jeho přećiwnik Benny Gantz wjetšinu hłosow wolerjow dóstałoj. Wobaj staj ze swojimaj zwjazkomaj stajnje jenož 32 mandatow docpěłoj. Z tym nima nichtó wjetšinu cyłkownje 120 sydłow w parlamenće. Israelski prezident Reuven Rivlin ma nětko rozsudźić, komu nadawk da, knježerstwo wutworić. Za to naprašuje so wón we wšitkich frakcijach parlamenta.

Wuradźuja wo reakciji

Riad (dpa/SN). Po nadpadźe na wažne wolijowe rafinerije w Sawdi-Arabskej chce so wonkowny minister USA Mike Pompeo dźensa w měsće Dschidda ze sawdi-arabskim nawodnistwom a princom Mohammedom bin Salmanom zetkać. Zhromadnje chcedźa wo reakciji na nadpady wuradźować. Huthi rebelojo z Jemena su mjeztym přiznali, zo su za to zamołwite. Pompeo měješe dotal Iran za skućićela.

Přećiwo wyšej podruži

wozjewjene w: Kraj a swět
Wulka bjezradnosć mjez sobujěducymi ćahow knježeše wčera wječor na dwórnišću w Hannoveru. Njewjedro bě na sewjeru Němskeje zachadźało a mnoho železniskich čarow bě powróćenych štomow dla njewužiwajomnych. Tuž informowachu so ludźo wo móžnosćach tola hišće swój cil docpěć. Němska železnica pak je tež ćahi k dispoziciji stajiła, hdźež móžachu pasažěrojo přenocować. Foto: dpa/Peter Steffen

wozjewjene w: Kraj a swět
srjeda, 18 septembera 2019 14:00

To a tamne (18.09.19)

Přismudźene całty su wčera lětanišćo Lipsk/Halle nachwilnje zlemili. Sylneho kura w pjekarni dla su wohnjowe sensory w 9 hodź. reagowali a wohnjowu woboru alarmowali. Na to su potrjecheny terminal ewakuowali, rěčnik lětanišća zdźěli. W pjekarni wšak so jenož całty a tykanc smudźachu. Dale so ničo stało njeje. „Wohnjowy alarm je wohnjowy alarm“, rěčnik praji. Po hodźinje móžachu zaso pasažěrow wobstarać. Wjacore lěty so zapozdźichu.

Z ćahom sam po puću był je štyrilětny hólc w Saksko-Anhaltskej. Do toho bě wón swojimaj staršimaj twochnył a sam do ćaha zalězł. Mały hólc žonje w ćahu mjez Wittenbergom a Halle napadny. Wona wza hólca k sebi a přepoda jeho na dwórnišću w Halle policiji. Zastojnicy informowachu staršeju, kotrajž přeco hišće podarmo za nim pytaštaj.

wozjewjene w: To a tamne
srjeda, 18 septembera 2019 14:00

Pólska: PiS we woprašowanjach dale prědku

Waršawa (dpa/SN). Nimale měsac do wólbow parlamenta w Pólskej je knježaca narodnokonserwatiwna strona Prawo a sprawnosć (PiS) we woprašowanjach dale prědku. Nimale 45 procentow ludźi chce za PiS hłosować. To je přepytowanje slědźenskeho instituta Pollster w nadawku bulewarneje nowiny Super Express wunjesło. Najwjetši opoziciski zwjazk, liberalnokonserwatiwna wobydlerska koalicija KO-PO móže so po tym jenož 26 procentow hłosow nadźijeć. Zwjazkej přisłušeja wjelelětna knježaca Wobydlerska platforma PO a dwě dalšej stronje. Druhe woprašowanja mjez wolerjemi su podobny staw zwěsćili.

wozjewjene w: Słowjanski wukraj

Serbska debata

nowostki LND