Berlin (dpa/SN). Škit klimy, dobre dźěło a sprawnosć steja w srjedźišću programa SPD k wólbam zwjazkoweho sejma: Delegaća digitalneho stronskeho zjězda su wólbny program socialdemokratow schwalili a Olafa Scholza ze 96,2 procentomaj jako kanclerskeho kandidata wobkrućili. Nawodnistwo strony bě jeho hižo loni w awgusće za kandidata namjetowało. Do wothłosowanja prošeše Scholz delegatow wo podpěru a skedźbni na swoje wobšěrne nazhonjenja jako bywši wyši měšćanosta a financny minister.
Z raznymi słowami na CDU a CSU bě generalny sekretar SPD Lars Klingbeil zjězd zahajił. „Unija, kotrejež wodźace mocy Karliczek, Altmaier a Scheuer rěkaja, tajka unija njesměła w knježerstwje być, rjekny Klingbeil hladajo na ministrow CDU a CSU. Cyłkownje 600 delegatow bě digitalnje přišaltowanych.
Klingbeil wumjetowaše křesćanskimaj stronomaj aferu škitnych nahubnikow dla a brutalne rozestajenje wo móc. „Tale unija je na kóncu. Je tuž lěpje, zo wona hižo sobu njeknježi.“
Stróža pola Hućiny (SN/at). 8. meja 1945 jako dźeń wuswobodźenja z fašizma bě wuchadźišćo, wožiwić wšo serbske žiwjenje po brunej dobje w Němskej. Na posedźenju Serbskeho sejma předwčerawšim w Stróžanskim šulskim muzeju „Korla Awgust Kocor“ dopominaše Hajko Kozel na tehdyše pospyty serbsku kulturu wutupić a na to, što wuswobodźenje Serbam woznamjenja.
Bratislava (SŽ/K/SN). Po dwaj dnjej trajacej kontrowersnej diskusiji z přinoškami 40 rěčnikow wo programje knježerstwa je Narodna rada Słowakskeje na wurjadnym schadźowanju kabinetej noweho premiera Eduarda Hegera dowěru wuprajiła. Z přitomnych 144 zapósłancow je 88 nowej administraciji rjap skrućiło. Wona wobsteji zasadnje z dotalneje koalicije štyrjoch stronow a hibanjow, tuž z OL’aNO, SAS, Sme rodina a Za l’udi. Tež lisćina ministrow so wot dotalneje wulce njerozeznawa. Najwuznamniše změna je, zo je něhdyši ministerski prezident Igor Matovič nětkole šef resorta za financy a prjedawši financy minister Heger premier.
Farar Měrćin Deleńk z Chrósćic wupraja so k nastawkej dr. Měrćina Wałdy, wozjewjenym w SN z 5. meje „Kak sej Serbja swoje połoženje rjane barbja“:
Pančicy-Kukow (SN/MWj). Nic k mejemjetanju jako wulkemu wjesnemu swjedźenjej, ale k nyšporej takrjec jako narunanje koronoweje pandemije dla zhromadźi so sobotu popołdnju tójšto wobydlerjow při Kukowskim pomniku za padłych swětoweju wójnow. Hudźbnje a słownje wuhotowałoj stej jón młodostni Šołćic a Šnajdrec swójby hromadźe z fararjom Tomaszom Dawidowskim. Na te wašnje spominachu na 30lětnu tradiciju mejemjetanja na tymle městnje. Do swojich modlitwow zapřijachu tohorunja wopory pandemije, ale runje tak dźakownosć za rjanu tradiciju mejemjetanja.