Trjebin (CK/SN). W Trjebinskim hospodarskim planje 2021 je wulka dźěra – předewšěm projektow dla, kotrež chce gmejna poprawom ze srědkow fondsa strukturneje změny zapłaćene měć. Z třomi přećiwnymi hłosami je tamniša gmejnska rada zańdźenu srjedu lětuši etat wobzamknyła. Dokelž pak njeje wurunany, chowa tón w sebi jenož mało inwesticijow. Tak předwidźi hospodarski plan 11 000 eurow jako prěni dźěl pjenjez za Rownjanski puć w Trjebinku, kotryž chcedźa klětu za 752 000 eurow wutwarić. Za 398 000 eurow rozšěrja gratownju Trjebinskeje wohnjoweje wobory.
Wobaj projektaj je gmejna zapodała, zo by ze spěchowanskich srědkow strukturneje změny čerpała. Swójski podźěl by dźesać procentow wučinjał. Předpruwowanje Zhorjelskeho wokrjesa pak wunjese, zo njebudźe předewzaće Rownjanski puć spěchowane. Tuž gmejnje radźachu, próstwu cofnyć.
Bjez zawěsćenja a pod alkoholom
Budestecy. Sobotu wječor kontrolowachu w Budestecach 19lětneho, kiž bě tam z e-scooterom po puću. Za swoje jězdźidło pak njeměješe młodostny trěbne zawěsćenje. Nimo toho zastojnikam napadny, zo bě wón alkohol pił. Pola njeho naměrichu 0,49 promilow. Tež za to změje so 19lětny zamołwić. Wšako w probowym času jězbneje dowolnosće scyła pod wliwom alkohola jězdźić njesmě.
Kamjenc. Koronoweho pada a dalšich karantenow sobudźěłaćerjow dla je přizjewjernja jězdźidłow w Kamjencu wot minjeneho pjatka dwaj tydźenjej zawrjena. Přizjewjerni w Budyšinje a Wojerecach potrjechenej njejstej. Wobydlerjow proša, zo měli woni terminy na tymle městnomaj skazać. Hač do dźensnišeho chcychu nachwilne rozrisanje za Kamjensku přizjewjernju zdźělić.
Akcija přesunjena
Budyšin. Lětuša 48hodźinska akcija je na kónc tydźenja wot 24. do 26. septembra přesunjena. Organizatorojo, Wuchodosakska lutowarnja, wokrjesna lutowarnja Budyšin kaž tež tudyši krajnoradny zarjad su so koronapandemije dla na to dojednali. Zajimowane skupiny dźěći a młodostnych, sportowe towarstwa, młodźinske wohnjowe wobory, iniciatiwy a šule wokrjesa móža so nětko dlěje, hač do 15. awgusta a za wosebite myto lutowarnjow hač dosrjedź oktobra na homepage pod www.48h-bautzen.de přizjewić. Hódnoćenske aspekty su powšitkownowužitnosć, skutkownosć projekta w zjawnosći a idejowa bohatosć akcije.
Pomocnicy pytani
Sobotu, 1. meje, wužiwach rjane wjedro a składnosć, podać so z mandźelskim a lubej přećelku na nowu šćežku Ćišinskeho. Słyšała běch wo njej w Serbskim rozhłosu. Wulke překwapjenje: Při busowym zastanišću w Kukowje a zdobom na prěnjej staciji tohole pućika zhonichmy, zo móžemy jeničce z handyjom kročić po šćežce kotruž je wjele razow nam tak česćeny serbski basnik Jakub Bart-Ćišinski wužiwał.
Nowa taflička přeprosy nas ze „zaskenować a dožiwić!“, a dachmy sej to lubić! Rozsudźić dyrbjachmy so mjez štyrjomi wariantami: němsce, serbsce za dźěći, serbsce za młodostnych abo serbsce za dorosćenych. Poslednja sta so z našim wuběrnym přewodźerjom. Nic jenož, zo přeswědči nas wot wšeho spočatka rozmołwa mjez basnikom Jakubom Bartom a přijomnje wćipnej žónskej. Tale hra mjez krasnym sonarnym muskim a cunim žónskim hłosom wabi dokładnje posłuchać. We wuběrnej a zrozumliwej serbšćinje (paralelnje w dobrej němčinje) předstajataj wonaj městna w bliskej wokolinje, kotrež běchu wažne w žiwjenju a za skutkowanje Ćišinskeho.
Zestawa domjacych: Stahl – F. Brügmann (81. Rahn), Böhmert, Borgmann, Koch, Erlbeck, Hasse (70. Stettin), Eisenhuth (61. Geisler), Hofmann, Kujović (46. Postelt), F. Brügmann
W połfinalu krajneho pokalneho koła Braniborskeje mějachu koparjo FC Energije Choćebuz wčera SV Babelsberg 03 za hosća. Byrnjež wobaj cyłkaj w samsnej klasy hrałoj, běštej wukonaj hosćićela a přećiwnika chětro rozdźělnej. Z njepřestajnym pressingom njeje hósć Choćebužanam žanu šansu k swójskej hrě dał. Wosebje wulke starosće mějachu domjacy ze standardami. Prěnje wrota padnychu po preciznje třělenym róžku, kotryž Sven Reimann bjez mylenja do syće zhłójčkowa (10.). Jako Lukas Wilton wólny kop z kromy šěsnatki do směra na wrotarja Tonija Stahla třěli, skoči Jonas Böhmert njetrjebawši horje, a bul lećeše pod murju k 0:2 (66.) do čorneho. Wrota čisło tři běchu najrjeńše dnja. David Danko třěli kulowatu kožu z praweje strony ze zdalenosće 16 metrow na wrota, hdźež přizemi ta w dołhim kuće.
Njeje runjewon lochko sportowu kolumnu z regionalnym poćahom pisać, hdyž so na tym polu ničo dale njestawa. Jako njedawno zwuraznich, zo přeco hišće za kmanej temu pytam, da bu mi radźene: „Pisaj no zaso raz něšto wo biljardźe!“ Derje ...
Hdyž myslu na swój lubowany sport z kijom a kulemi na módrym (abo zelenym) rubje, da mam aktualnje dwě sylnej začući – zawisć a njesćerpnosć! Wěm wšak, zo njejstej to najchwalobnišej čłowjeskej kajkosći. Nichtó rady njepřiznawa, zo so jemu njelubi, hdyž móže sej susod wjetše a spěšniše awto dowolić, abo hdyž je přećiwne mustwo zaso raz dobyło, „hačkuli poprawom lěpše njebě a je jenož wot rozsudow sudnika profitowało“.
W krizowych časach so zawisć ćim husćišo pokazuje. Tež pola mje, a to na Wulku Britanisku. Čehodla? Nic zo mam jeje brexit za zasadnje wulkotnu ideju. Ale runje z nim su sej Britojo w boju wo šćěpjenske srědki pře koronu njewotwisnosć wot Europskeje unije zdobyli a tak swój šćěpjenski program wjele spěšnišo zwoprawdźić móhli.
Freiburg (B/SN). Cofnjenje wojerskich jednotkow NATO z Afghanistana hódnoći Caritas international jako bědu a nuzu za ludźi w kraju. „Z humanitarneho wida je přechwatany wotćah hotowa katastrofa“, praji Oliver Müller, nawoda pomocneho skutka. NATO bě krótkodobnje wobzamknyła, zo hižo 1. meje z wotćahom započina. Hač do septembra ma 10 000 wojakow Afghanistan wopušćić, mjez nimi něhdźe tysac němskich. „Wšitko, štož je so minjene lěta docpěło, je nětko wohrožene“, měni Oliver Müller. Hrozy wulki strach, zo dóńdźe k dalšej eskalaciji namocy a k hišće wjetšej nuzy w kraju. Ludźo su hižo nětko w nimale wšitkich wobłukach žiwjenja na pomoc wotwonka pokazani. W Afghanistanje su nimale wšitcy wobydlerjo muslimskeje wěry. Romsko-katolskich křesćanow tam talibanojo dale přesćěhuja.
Boha hanić zakazane