Podhladnaj dale na ćěkańcy

pjatk, 20. nowembera 2020 spisane wot:

Berlin/Drježdźany (dpa/SN). Dwaj dnjej po zajeću třoch podhladnych wobdźělnikow spektakularneho rubježnistwa juwelow w Drježdźanskim Zelenym wjelbje dwaj dalšej podhladnaj přeco hišće ćěkataj. Policija „z wulkim wotmachom“ za 21lětnymaj dwójnikomaj pyta. Mjeztym je něhdźe 40 pokiwow wobydlerjow dóšło, po tym zo běchu we wusyłanju „XY .... njerozrisane“ ludźi wo pomoc prosyli.

Nawodnistwo policije je mjeztym při­znało, zo njeje so poradźiło wšitkich pjećoch runočasnje zajeć, kaž bě poprawom planowane. Njebě w kóždym padźe wotwidźeć, kak so wosoby zadźerža. Wotpowědnje „dynamisce“ so zasadźenje wuwiwaše, zamołwići nowinarjam zdźělichu. Při wulkoraciji z wjace hač 1 600 policistami běchu třoch podhladnych z arabskeje wulkoswójby zajeli. Dwaj móžeštaj ćeknyć.

Zastojnicy běchu wšitkich pjećoch wobkedźbowali a wotposkali. Do toho mějachu informacije, zo chcedźa podhladni ćeknyć. Njewuzamkuja tuž, zo běchu podhladni wo planowanym zasadźenju policija informowani, abo zo spěšnje pytnychu, što so wokoło nich stawa.

To a tamne (20.11.20)

pjatk, 20. nowembera 2020 spisane wot:

Hač snano za nim pytaja, chcyše 21lětny wědźeć, jako so tele dny na policajskej straži w Bochumje přizjewi. Po krótkim naprašowanju móžachu zastojnicy wobkrućić, zo tomu tak je. Přećiwo njemu předleži wukaz zajeća. Padustwa a jězdźenja bjez jězbneho lisćika dla bě jeho sudnistwo k połdra lětu jastwa zasudźiło. Policija muža zaja, njewuzamkujo wšak, zo chcyše sej bjezdomny tepjenu jastwowu celu w zymskim času zawěsćić.

Jako rumpodichojo předrasćeni motorscy skupiny „Harley Davidson riding Santas“ chcedźa so lětsa najebać koronapandemiju zaso na puć podać a pjenježne dary zběrać. „Pojědźemy 6. decembra po 29 městach a gmejnach, wězo z hygienowym konceptom“, zdźěli rěčnik skupiny. Lětsa chcedźa za dźěćacy hospicny skutk zběrać. Jězbu na dnju swj. Mikławša přewjeduja wot lěta 2015.

Hilse nachwilnje zajaty

štwórtk, 19. nowembera 2020 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Na kromje wčerawšeje demonstracije přećiwo wobmjezowanjam koronapandemije dla je policija Budyskeho zapósłanca AfD Karstena Hilsu nachwilnje zajała. Kaž Hilse sam informuje, běchu jeho policisća narěčeli, dokelž je bjez nahubnika po puću był. Pisomny atest zapósłanca zastojnicy njeakceptowachu. Po werbalnym rozestajenju Hilsu skónčnje na zemju stłóčichu a sputachu jemu ruce. Policija wopodstatni to z „njekooperatiwnym zadźerženjom“ łužiskeho zapósłanca.

Nahubniki na parkowanišćach

Drježdźany (dpa/SN). Sakska je hladajo na dale trajacu koronapandemiju škitne naprawy přiwótřiła. Wot wčerawšeho dyrbja ludźo nahubniki tež na parkowanišćach předawarnjow, před šulemi a pěstowarnjemi wužiwać. W padźe njedodźerženja hrozy pokuta 60 eurow. To je ministerka za strowotnistwo Petra Köpping (SPD) po wutornym posedźenju krajneho knježerstwa zdźěliła. Wšitkim staršim ludźom Köpping radźi so njetrjebawšich jězbow wzdać.

Awstralscy wojacy jatych morili

Nimale tydźeń po smjertnym njezbožu na awtodróze A 3 w Sewjerorynsko-Westfalskej su tam dźensa dalše betonowe platy wotstronili, kotrež běchu tohorunja wopak zatwarjene. Minjeny pjatk bě pjeć tonow ćežka plata na awto 66lětneje žony z Kölna padnyła a ju zarazyła. Dźěłaćerjo běchu při montaži platy „improwizowali“. Foto: dpa/Rolf Vennenbernd

Krajny sejm wo zakonju rěčał

štwórtk, 19. nowembera 2020 spisane wot:
Drježdźany (dpa/SN). Sakski krajny sejm je so dźensa na próstwu AfD wurjadnje schadźował. AfD wotpokazuje zakoń wo škiće před infekcijemi, kotryž je zwjazkowy sejm wčera wobzamknył, a chcyše poprawom hižo wutoru wo tym rěčeć. Prezidentej krajneho sejma Matthiasej Rößlerej (CDU) pak bě póndźelu zapodata próstwa překrótkodobna. Najebać to chce AfD wo wčera wobzamknjenym zakonju wothłosować dać. Z nim dóstanje knježerstwo w Berlinje prawniski zakład za wótriše naprawy přećiwo dalšemu rozpřestrěću koronawirusa.

Wjace prawow knježerstwu

štwórtk, 19. nowembera 2020 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Při demonstracijach přećiwo wobmjezowanjam zjawneho žiwjenja koronapandemije dla je policija wčera po swójskich informacijach w Berlinje hač do wječora 365 ludźi nachwilnje zajała. W dwěmaj padomaj ma sudnik pruwować, hač přepytowansku jatbu wukaza. Při namócnosćach mjez demonstrantami a policiju so dźesać zastojnikow zrani. Něhdźe 7 000 kritikarjow naprawow koronapandemije dla bě mjez twarjenjom Reichstaga a Braniborskimi wrotami po puću. Dokelž njewužiwachu nahubnik a njedźeržachu dosć mjezsobneho wotstawka, je policija demonstraciju rozpušćiła. Do toho bě zwjazkowy sejm knježerstwu wobkrućił, zo wobsteji dale „epidemiske połoženje narodneho rozměra“. Tajkeje přičiny dla ma knježerstwo prawo, dalše naprawy přećiwo rozpřestrěću koronawirusa wukazać.

Wjeršk EU bjez wuhladow

štwórtk, 19. nowembera 2020 spisane wot:

Brüssel (dpa/SN). Po blokadźe europskeho etatoweho paketa přez Madźarsku a Pólsku chcedźa statni a knježerstwowi šefojo Europskeje unije dźensa za wupućom z krizy pytać. Zwjazkowa kanclerka Angela Merkel (CDU) a jeje kolegojo EU planuja wječor widejowy wjeršk. Spěšne rozrisanje problema wšak njeje wotwidźeć. Poprawom chcychu wo naprawach přećiwo koronawirusej wuradźować.

Pólska a Madźarska běštej póndźelu 1,8 bilionow eurow wopřijacy etatowy paket EU ze swojim wetom blokowałoj, dokelž w nim zakótwjenu klawslu wotpokazujetej. Wona Brüsselej dowola pjenježne přiražki skrótšić, hdyž njeje prawostatnosć zaručena. EU so hižo dlěje z Pólskej a Madźarskej wadźi, mjez druhim Waršawskeje justicneje reformy a madźarskeho postupowanja přećiwo kritiskim medijam a opoziciji dla. Pólska a Madźarska pak wumjetujetej Europskej uniji swojowólne postupowanje přećiwo jej njelubym krajam. Pólski ministerski prezident Mateusz Morawiecki mjenuje klawslu „propagandowy retl“.

Wo starosćach zhonić

štwórtk, 19. nowembera 2020 spisane wot:
Wobstatk parlamenta je peticiski wuběrk. Wuchadźejo z naroka Serbskeho sejma, być serbski parlament, zdawa so jeho wobzamknjenje z minjeneje soboty logiske być. Z peticiskim wuběrkom chcedźa jeho čłonojo mjezyserbski dialog přisporjeć. To je dobry wotpohlad a zdobom pospyt, po tymle puću snano bóle do kedźbnosće zjawnosće stupić. Hdyž je zaměr, w sejmje rozestajenje z wažnymi serbskimi temami a aktualnymi wužadanjemi spěchować, klinči to tak, kaž njebychu to gremij a jeho wuběrki dotal w dosć trěbnej měrje činili. A snadź měli přichodne dźěło peticiskeho wuběrka tež do zwiska z dalšim wudospołnjenjom dźěłoweho wašnja sejma stajić, na čož běchu so na sobotnym posedźenju dojednali: Zo chcedźa wot klětušeho do posedźenja hosćićelsku komunu wobchodźić a rozmołwy z tamnišimi wobydlerjemi zmóžnić. Z druhimi słowami prašane: Maja starosće ludźi w dwurěčnej Łužicy za dale wuwiwacy so Serbski sejm wjetšu rólu hrać? Axel Arlt

Sejm peticiski wuběrk wutworił

štwórtk, 19. nowembera 2020 spisane wot:

Aktualnym wobstejnosćam dołžene wotmě so nowemberske posedźenje Serbskeho sejma jako kombinacija prezencneho zarjadowanja a widejokonferency. W twarjenju Sakskeje krajneje centrale za politiske kubłanje w Drježdźanach běštej minjenu sobotu nawod a přełožowanje, wobdźělnicy běchu ­online mjez sobu zwjazani.

Drježdźany (SN/at). Hłowny wuslědk bě, zo je Serbski sejm peticiski wuběrk wu­tworił, kaž nowinska rěčnica Jadwiga Pjacec informuje. Wuběrk za prawo a wustawu bě namjetował móžnosć rozjimać, temy, prašenja, pokiwy a kritiki w formje peticijow sejmej zapodać móc. Zaměr tajkeho noweho gremija je, styki wšěch Serbow w Hornjej, srjedźnej a Delnjej Łužicy ze Serbskim sejmom skrućić a w nim rozestajenje z wažnymi serbskimi temami a aktualnymi wužadanjemi spěchować. Nimo toho maja wotpohladane, zaběru z politiskimi serbskimi temami tež zwonka sejma nastorčić. Kaž nowinska rěčnica dale pisa, su wobdźělnicy posedźenja namjet jednohłósnje schwalili, na čož bu peticisku wuběrk wutworjeny.

Mjeńšinowej zwjazkaj myto dóstałoj

štwórtk, 19. nowembera 2020 spisane wot:
Zwjazk němskich Sewjeroschleswigčanow jako třěšna organizacija němskeje mjeńšiny w Danskej a towarstwo Sydslesvigsk Forening jako kulturny třěšny zwjazk danskeje mjeńšiny w Němskej stej myto demokratije Schleswigsko-Holsteinskeje dóstałoj. Społnomócnjeny zwjazkoweho knježerstwa za přesydlencow a narodne mjeńšiny prof. dr. Bernd Fabritius je w swojej lawdaciji wuzběhnył, zo stej zwjazkaj wobeju krajow po Druhej swětowej wójnje zaměrnje a z mnohimi aktiwitami k čiłej mjezsobnosći přinošowałoj. Jeju zhromadne skutkowanje podłu němsko-danskeje mjezy je jón­krótne a wunjese wjele lěpšin za wobě mjeńšinje. Lětuše myto demokratije steješe pod hesłom „Mjezy přewinyć“. Foto: krajny sejm Schleswigsko-Holsteinska/Oke Jensen

Serbska debata

nowostki LND