Łužiski mak zmóžnja regionalnu wšelakorosć na talerjach

wutora, 13. awgusta 2019
artikl hódnoćić
(0 )
Na třoch hektarach je agrarne drustwo holanska farma Zdźěr lětsa mak plahowało a žnjało. Nětko slěduja dalše předźěłanske kročele, prjedy hač móža přetrjebarjo makowe wudźěłki pola pjekarja kupić.  Foto: Zarjad biosferoweho rezerwata/Bodo Hering Na třoch hektarach je agrarne drustwo holanska farma Zdźěr lětsa mak plahowało a žnjało. Nětko slěduja dalše předźěłanske kročele, prjedy hač móža přetrjebarjo makowe wudźěłki pola pjekarja kupić. Foto: Zarjad biosferoweho rezerwata/Bodo Hering

Stróža (SN/BŠe). W Sakskej plahuja dźeń a wjac maka. Běchu-li to w lěće 2016 hišće 104 hektary, je so płonina loni na cyłkownje 155 hektorow rozšěriła. Lětsa je so tež agrarne drustwo Zdźěrjanska holanska farma na to zwažiło a rostlinu plaho­wało. Biosferowy rezerwat Hornjołužiska hola haty je při tym podpěra a přewodźa. Pod idealnymi wjedrowymi wuměnjenjemi, kaž Philipp Schlachte z agrarneje towaršnosće zdźěla, su tam nětko mak žnjeli. Na třoch hektarach role je holanska farma podłu přirodoweje dožiwjenskeje šćežki „Hućinjanske haty a Olbaski jězor“ wosebity mak Dubina za pječenje wusyła. Mjeztym zo je zawod dźensa jenički tajki w regionje, běchu mak w Hornjej Łužicy hižo prjedy raz plahowali, biosferowy rezerwat infor­mu­je. „Nětko přepruwujemy, hač ma pło­dowa družina pod dźensnišimi wikowanskimi, hospodarskimi a klimatiskimi wuměnjenjemi scyła šansu so přesadźić“, rozprawja sobudźěłaćerka rezerwata Eva Lehmann.

wozjewjene w: Hospodarstwo
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

Serbska debata

nowostki LND