Wjace plajtow korony dla

srjeda, 08. apryla 2020 spisane wot:

Mainz (dpa/SN). Jako sćěh koronakrizy wočakuje kreditna zawěsćernja Coface wulku ličbu firmowych plajtow w Němskej. Za lěto 2020 wuchadźeja awtorojo z rozrosta předewzaćelskich insolwencow wo jědnaće procentow, kaž wčera wozjewjene přepytowanje wujewja. W januaru běchu fachowcy z rozrostom dweju procentow ličili. W mjezynarodnym přirunanju wostanu firmowe plajty w Němskej hišće we wěstych hranicach.

Po wšěm swěće wěšći kreditna zawěsćernja Coface rozrost plajtow wo 25 procentow. Najraznišo přiběrace ličby wočakuje wona w USA, a to wo 39 procentow. We Wulkej Britaniskej wočakuja podobny rozrost plajtow wo třećinu.

Nadpřerěznje sylnje drje so koronakriza tež we wuwićowych krajach wuskutkuje. „Tam maja nimo zlemjeneho wikowanja hišće problem z tuchwilu tunim wolijom a ze snadnymi dochodami stata.“

Witaja debatu

srjeda, 08. apryla 2020 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Němska etikowa rada wita debatu, złahodnić razne wobmjezowanja zjawneho žiwjenja w zwisku z koronakrizu. „Je hišće přezahe naprawy zběhnyć. Njeje pak ženje přezahe wo kriterijach móžneho wolóženja rozmyslować“, rjekny předsyda poradźowaceho gremija, ewangelski teologa Peter Dabrock, w Berlinje. „Wšo druhe by było myslenje statneje wyšnosće, kotremuž njesměli so podwolić a z kotrymž njemóžeš dowěru wobydlerjow sylnić.“ Njetrjechi, zo debata mjez wobydlerjemi wopačne nadźije budźi. „Ludźo trjebaja wobrazy nadźije, runje w časach katastrofy kaž nětko“, Dabrock wuzběhny.

Nimale 2 000 zemrětych na dźeń

srjeda, 08. apryla 2020 spisane wot:

Washington (dpa/SN). W USA je w běhu dnja nimale 2 000 z koronawirusom inficěrowanych zemrěło. To zdźěli minjenu nóc Uniwersita Johnsa Hopkinsa. Z dokładnje 1 921 mortwymi w běhu 24 hodźin je to najwjetši rozrost w USA po wudyrjenju infekcije. Dotal maja tam nimale 13 000 smjertnych woporow korony dla. Nimale 400 000 ludźi je so z wirusom natyknyło. Po wšěm swěće zličichu mjeztym 1,4 miliony natyknjenjow. Ně­hdźe 82 100 wosobow je zemrěło, wjace hač 30 600 je so zaso wustrowiło. W Italskej je dotal 17 000 z koronawirusom natyknjenych zemrěło, w Španiskej něhdźe 13 900. Ličba inficěrowanych a zemrětych pak we woběmaj krajomaj hižo tak raznje njepřiběra kaž minjeny čas.

W Němskej je so hač do wčerawšeho wječora 107 663 ludźi z wirusom natyknyło, 2 016 je na njón wumrěło. Na tamnym boku je so 36 081 pacientow zaso wustrowiło. To zdźěla tohorunja Uniwersita Johnsa Hopkinsa z USA. Sakska informuje, zo ma aktualnje 3 181 natyknjenych a 43 smjertnych padow.

Nócne jednanja bjez wuslědka

srjeda, 08. apryla 2020 spisane wot:

Financni ministrojo EU wo zhromadnym puću z koronakrizy wuradźowali

Brüssel/Berlin (dpa/SN). W zwadźe wo miliardy eurow wopřijacy pomocny paket Europskeje unije koronakrizy dla njejsu so financni ministrojo čłonskich statow minjenu nóc na zhromadne postupowanje dojednać móhli. Jako widejowu konferencu přewjedźene jednanja dyrbjachu stajnje zaso přetorhnyć, zo bychu wo nowych dokumentach a formulacijach rěčeli.

Financni ministrojo chcedźa jutře dale wo móžnych naprawach jednać. Při tym dźe wo zhromadnu wotmołwu krajow EU na wočakowane razne hospodarske sćěhi koronapandemije. Čłonske staty su hižo swójske programy z wjacorymi bilionami eurow wobzamknyli. Na runinje Europskeje unije su wšelake prawidła za zadołženje krajow zběhnyli a miliardy z etata EU mobilizowali.

Sćerpnosć dale trěbna

srjeda, 08. apryla 2020 spisane wot:
Koronawirusa dla smy mjeztym wosrjedź třećeho tydźenja najwobšěrnišich wobmjezowanjow po Druhej swětowej wójnje. Zjawne towaršnostne žiwjenje tuchwilu žane njeje. Wupřestrěće strašneho wirusa pak njeje so hišće tak spomaliło, zo hodźa so zaso prěnje durčka do normalneho žiwjenja wočinić. Najebać to přiběraja hłosy, kotrež sej tajke kroki žadaja. „Tón prawy puć“ pak nichtó njeznaje. Wšitko ma za mnje něšto podobneho z tym, zo dyrbi łódź přez hustu młu jěć, bjez nawigaciskeho nastroja, zo by swój cil docpěła. Su ći, kiž sej zaso wjace swobody žadaja, tež na wšěch tych myslili, kotřiž w relewantnych wobłukach husto přeco hišće bjez dosahaceho škita huby a nosa dźěłaja, zo by naše žiwjenje – najebać, zo dyrbimy doma wostać – poměrnje rjadowane dale běžało? Za wažne wuměnjenje, zběhnyć krute postajenja, mam, zo je dosć škitnych srědkow k dispoziciji. Dołhož na tym klaca, drje budźe za zaso wjetšu swobodu dale sćerpnosć trěbna. Axel Arlt

Wótry wołojnik (08.04.20)

srjeda, 08. apryla 2020 spisane wot:
Kemše na Youtube ŠNAK

To a tamne (08.04.20)

srjeda, 08. apryla 2020 spisane wot:

Bože słužby z awta poskića britiski farar, dokelž su cyrkwje koronawirusa dla za­wrjene. Tak jězdźi wón wšědnje po Londonje a zastawa stajnje na hinašim městnje, rjekny Pat Allerton britiskej powěsćerni PA. Při tym dźiwa na wěstotny wotstawk a wužiwa wótřerěčak za mo­dlitwy a kěrluše. 41lětny so nadźija, zo móže jako mobilny duchowny naladu ludźi w časach korony trochu polěpšić.

Dobra powěsć k jutram z Braniborskeje: Kokoše kraja su loni telko jejow nanjesli kaž hišće ženje. Na wšě 932,5 milionow jejow je Berlinsko-braniborski statistiski zarjad zličił. To běchu 32,4 miliony wjace hač lěto do toho. Najwjace jejow pochadźa z plahowanja w zawrjenych kurjencach (751 milionow), 114 mio. z ekologiskeho ratarjenja a zbytk z plahowanja pod hołym njebjom. Přerěznje je kóžda kokoš loni 303 jeja nanjesła.

Rótkopowěsće (07.04.20)

wutora, 07. apryla 2020 spisane wot:

Ličby dale přiběraja

Budyšin/Zhorjelc. Ze sydom nowonatyknjenymi je w Budyskim wokrjesu nětko 214 z koronawirusom inficěrowanych. W karantenje přebywa 465 wosobow. Tuchwilu lěkuja wosom pacientow w chorowni. W Zhorjelskim wokrjesu mějachu wčera ze štyrnaće nowonatyknjenjemi dohromady 181 padow. W karantenje je tam 177 ludźi, w chorowni staraja so wo 20 pacientow.

LEAG wuhladnej wěži zawrěła

Choćebuz. Přewulki bě nawal minjeny kónc tydźenja na wuhladnej wěži LEAG w Žylowku (Merzdorf) při Choćebuskim wuchodnym jězoru. Tohodla je energijowe předewzaće wěstoty wopytowarjow koronawirusa dla wěžu kaž tež tu w Běłej Wodźe na kromje Wochožanskeje jamy zawrěło. Na dalšich wuhladnišćach LEAG pominaja tafle ludźi, minimalny wotstawk 1,5 metrow dodźeržeć.

Myto wupisane

Razne naprawy w Israelu

wutora, 07. apryla 2020 spisane wot:

Jerusalem (dpa/SN). W boju přećiwo rozpřestrěću koronawirusa Israel swobodu wobydlerjow do bližaceho so swjedźenja pascha raznje wobmjezuje. Wot dźensnišeho hač do pjatka njesmědźa ludźo měšćanske štwórće a sydlišća hižo wopušćić, je ministerski prezident Benjamin Netanjahu wukazał. Wot jutře wječora hač do štwórtka njesmě nichtó wjace swój dom wopušćić. Na spočatku pascha-swjedźenja so swójby tradicionalnje k wulkim hosćinam zetkawaja.

Žane nowe wopory w Chinje

Peking (dpa/SN). Prěni króć po wudyrjenju koronapandemije njeje China žane nowe smjertne wopory přizjewiła. Hižo minjene tydźenje mějachu po oficialnych informacijach lědma hišće nowe infekcije a dale a mjenje smjertnych padow w ludowej republice. W Chinje je cyłkownje 3 331 ludźi na koronawirus zemrěło. Jako znamjo normalizacije su w metropoli Wuhanje, hdźež bě pandemija w decembru wudyriła, wšitke wobmjezowanja zaso zběhnyli.

Wjace hač 10 000 mortwych

„Kriza najwjetše wužadanje“

wutora, 07. apryla 2020 spisane wot:

Britiski premier na intensiwnej staciji – zastupnicy EU wuradźuja

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowa kanclerka Angela Merkel (CDU) je na koronawirus schorjenemu britiskemu premierministrej Borisej Johnsonej wjele mocy a bórzomne wustrowjenje přała. Wona so nadźija, zo móže Johnson chorownju bórze zaso wopušćić. To zdźěli knježerstwowy rěčnik Steffen Seibert w Berlinje. Strowotniski staw 55lětneho bě so wčera tak pohubjeńšił, zo dyrbjachu jeho na intensiwnu staciju přepołožić. Wo dokładnym połoženju britiskeho knježerstwoweho šefa oficialnje ničo znate njeje. Pječa je Johnson při wědomju.

Přećam k bórzomnemu wustrowjenju přizamknyli su so tež prezidentka komisije EU Ursula von der Leyen, francoski statny prezident Emmanuel Macron a generalny sekretar NATO Jens Stoltenberg. Mjeztym je Johnson wonkowneho minister Dominica Raaba prosył, jeho zastupować, hdźežkuli je trjeba.

nowostki LND