W swětłej cyrkwi Božu mšu swjećili

wutora, 27. nowembera 2018 spisane wot:
Ralbičanska wosada swjećeše njedźelu w nětko ponowjenej cyrkwi swoju kermušnu Božu mšu. Mnozy po kemšach chwalachu, zo je wona nětko wo wjele swětliša hač do toho. Dźěła na Božim domje trajachu pjeć měsacow. Hač na maličkosće je wšitko zdokonjane. Wosadny farar Šćěpan Delan dźakowaše so wšěm, kotřiž běchu na někajkežkuli wašnje pomhali, tež tym, kotřiž su cyrkej kóždy tydźeń za njedźelne Bože słužby wurjedźili. Za čas ponowjenja swjećachu kemše wotydźenja na wosadnicy „Radlubin.“ Wčera swjećeše Ralbičanska wosada patronatny swjedźeń, swjatu Katyrnu. Wjace wo ponowjenju Ralbičanskeje wosadneje cyrkwje čitajće w pjatkownym Předźenaku. Foto: Rafael Ledźbor

„Rěčće z dźěćimi a wnučkami“

wutora, 27. nowembera 2018 spisane wot:

Stawiznisku hodźinu par excellence dožiwi nimale 50 zajimcow minjeny pjatk na Ralbičanskim „Radlubinje“. Woni sej wuwědomichu, zo běchu masowe demonstracije w NDR jenož posledni krok k politiskemu přewrótej 1989. Zakłady za to běchu wjele zašo połožene.

Ralbicy (SN/MWj). Najwažniši datum za politiski přewrót w NDR bě 16. oktober 1978, jako sta so pólski kardinal Karol­ Wojtyła z bamžom Janom Pawołom II. Wón na swojim prěnim wopyće w pólskej domiznje napominaše: „Wob­nowće wobličo zemje, tuteje zemje!“

Druha wažna wosobina bě nowy muž w Sowjetskim zwjazku Michail Gorbačow.­ Prěni je politiske reformy nastorčił, druhi je dopušći. Tole rjekny bywši korespondent­ telewizijneho sćelaka ZDF Joachim Jauer minjeny pjatk na Ralbičanskim „Radlubinje“. Přez wo­sobinski­ kontakt z redaktorom Ka­tolskeho Posoła Rafaelom Ledźborom w Towaršnosći katolskich publicistow a na přeprošenje sekcije Wěda a skutk Towarstwa Cyrila a Metoda porěča Jauer wo tym, kak je k towaršnostnemu ­přewrótej w NDR a we wuchodnej Europje dóšło.

Na twarnišću powjetšeneho Budyskeho kina su dźensa zběhanku swjećili, štož je ćěsla Maik Dietz nawjedował. Něhdźe 3,5 milionow­ eurow Marlis a Heiner Kieft jako wobhospodarjerjej do filmoweho palasta inwestujetaj. W nowotwarje nastanje wulka­ žurla za hač do 100 wopytowarjow. Dalšej nowej žurli ze 87 a 72 městnami zatwarja w dotalnym twarjenju. Tuchwilu wobstejace­ štyri žurle runje tak ponowja kaž foyer z předawanišćom lisćikow, zakuskow a napojow. Foto: SN/Maćij Bulank

Šansu zapasli

wutora, 27. nowembera 2018 spisane wot:
Škoda, zo wosta minjeny pjatk na Ralbičanskim „Radlubinje“ telko stólcow njewobsadźenych, jako rěčeše tam Joachim Jauer wo politiskich zwiskach, kotrež běchu 1989 skónčnje k přewrótej w NDR a dalšich krajach wjedli. Hladajo na swoju starobu je něhdźe połsta připosłucharjow přewrót před něhdźe 30 lětami wědomje dožiwiło. Ale hdźe běchu ći, kotřiž su so te­hdy runje hakle narodźili abo snano hišće pozdźišo? Zwažu sej twjerdźić, zo ze žaneje šulskeje wučbnicy na tak kompaktne wašnje nje­zhoniš, što bě wuchadźišćo přewróta a kotre politiske podawki su stawizniske wuwiće tehdy wobwliwowali. Zo je Joachim Jauer wuběrny retorikar a zo je wjeselo jemu připosłuchać, wo tym ani njerěču. Jeho wuprajenje, zo měli starši z dźěćimi a wnučkami wo času před 30 a wjace lětami rěčeć, bě woprawnjene. Tale generacija je mjenujcy pobrachowała a šansu zapasła, wo tehdyšich podawkach něšto zhonić. Marian Wjeńka

Krótkopowěsće (27.11.18)

wutora, 27. nowembera 2018 spisane wot:

Chce mandat zakitować

Wojerecy. Zapósłanc Frank Hirche chce swój direktny mandat při klětu­šich wólbach Sakskeho krajneho sejma znowa zakitować. Wobdźělnicy wólbno­wo­krjesneje zhromadźizny CDU su 57lět­neho minjeny pjatk we Woje­recach za direktneho kandidata CDU w tamnišim wólbnym wokrjesu 55 wu­zwolili. Hirche přisłuša krajnemu sejmej wot lěta 2009.

Bernardo Bertolucci njeboh

Rom. Wuznamny filmowc Bernardo Bertolucci je wčera 78lětny zemrěł. Mjez jeho často wuznamjenjenymi twórbami najznaćiše su „Posledni Tango w Parisu“, drama „1900“ a „Posledni kejžor“. Składnostnje spožčenja Čestneje palmy za žiwjenski skutk we wobłuku filmoweho festi­wala w Cannesu lěta 2011 počesćichu jeho jako „najskerje najsławnišeho italskeho režisera přitomnosće“.

VW Passat přichodnje z Čěskeje

Hućina (SN). Šćežki kołowokoło Hućinjanskich hatow su cyłe lěto idyliske blečki, hdźež móžeš přirodu woměrje wobkedźbować. Wosebje dobru składnosć k tomu skići 8,3 kilometry dołha přirodowa wučbna šćežka. Přez mosćiki abo po pućikach wuhlada wopytowar najwšelakoriše žiwjenske rumy a charakteristiske zwěrjata a rostliny. Nimo zymskich měsacow móžeš tam tež rybarjam při dźěle přihladować. Wjace hač 30 stacijow přeproša ke krosnowanju, hrajkanju, hladanju, nuchanju a přimanju. Z pomocu interaktiwnych elementow móžeš sej přirodu tamnišeje hatneje krajiny­ derje wotkryć.

Policija (26.11.18)

póndźela, 26. nowembera 2018 spisane wot:

Elektrokolesy pokradnyli

Wojerecy. Dokelž su z elektromotorom podpěrane kolesa jara woblubowane, so tež paduši často na tajke měrja. We Wojerecach su nětko njeznaći hnydom dwě elektrokolesy z pincy wjaceswójbneho domu pokradnyli a so z nimaj zhubili. Škoda wučinja něhdźe 4 000 eurow.

Za čłowjeskosć a tolerancu

póndźela, 26. nowembera 2018 spisane wot:

Wobydlerski zwjazk „Wojerecy pomhaja z wutrobu“ wobsteji pjeć lět

Wojerecy (AK/SN). Čestnohamtsce dźěłacy wobydlerski zwjazk „Wojerecy pomhaja z wutrobu“ k integraciji ćěkancow bytostnje přinošuje. Tole podšmórny społnomócnjena za wukrajnikow Budyskeho wokrjesa Anna Piętak-Malinowska tele dny na małym swjedźenju k pjećlětnemu wobstaću zwjazka w měsće nad Čornym Halštrowom. „Wy sće najlěpši přikład za sobučłowjeskosć, dokelž z wutrobu připosłuchaće.“

Wobydlerski zwjazk nasta 2013, hišće prjedy hač su prěni dom za požadarjow azyla we Wojerecach wotewrěli. W nim zwjazachu so wjacori partnerojo, kaž skupina Pro azyl, město, cyrkwje a regionalny běrow za dźěło, demokratiju a žiwjenske perspektiwy (RAA). Něhdźe 80 angažowanych ludźi bě tehdy w zwjazku zjednoćenych. Aktiwne žro wopřijima dźensa połsta wobydlerjow. Wot lěta 2016 ma zwjazk koordinowanski běrow. „Wjeselimy so, zo ćěkancy w dalokej měrje sami zetkawansku kofejownju organizuja“, praji koordinatorka Birgit Radeck. Tuchwilu podpěruja ćěkancow přede­wšěm při zarjadniskich naležnosćach.

34 młodostnym je Drježdźansko-Mišnjanski biskop Heinrich Timmerevers wčera w Chróšćanskej wosadnej cyrkwi sakrament firmowanja wudźělił. Po Božej mši zestupachu so firmujomni ze swojimi kmótřami, biskopom a wosadnym fararjom Měrćinom­ Delenkom do skupinskeho wobraza na farskej zahrodźe. Foto: Feliks Haza

Krótkopowěsće (26.11.18)

póndźela, 26. nowembera 2018 spisane wot:

Mišterske wopisma přepodate

Drježdźany. Drježdźanska rjemjeslniska komora je sobotu 320 absolwentam mišterske wopismo přepodała. Cyłkownje bě 26 powołanjow zastupjenych. Najwjet­ša skupina nowych mištrow je mechatronikar jězdźidłow ze 67 absolwentami. Slěduja tepjenjotwarcy (25), orto­pediscy šewcy (23), pjekarjo (22) a elektrotechnikarjo (19).

FDP chce do knježerstwa

Biskopicy. Sakska FDP so na to hotuje, zo po klětušich wólbach zaso do krajneho sejma zaćehnje. Za to chce znajmjeńša wosom procentow hłosow wolerjow zdobyć. Nimo toho chce FDP w nowym sakskim knježerstwje sobu skutkować. To je krajne předsydstwo swobodnych demokratow kónc tydźenja na klawsurnym posedźenju w Biskopicach wobzamknyło.

Chcedźa wjes za syroty twarić

Serbska debata

nowostki LND