Běły Chołmc (AK/SN). Wysoka trawa rosće wokoło turbinoweho domu a spušćadło při Małej Sprjewi. Na někotrych městnach so lijawa pušća. Na muri wučitaš lětoličbu 1917–18. Tehdy bě předewzaćel a mějićel knježeho kubła Hugo Stinnes (1870–1924) turbinowy dom při Małej Sprjewi w Běłym Chołmcu natwarić dał. „Wottam su cyłe kubło, pozdźišo tež někotre domy z milinu zastarowali.
Hač do spočatka 1970tych lět je turbina dźěłała“, powěda Thomas Rösler, kiž je wot 2014 čłon wjesneje rady. „Wona je nimale posledni zachowany industrijny pomnik we wsy.“ Njebudźe-li spěšnje jednane, drje krajne zarjadnistwo rěčnych zawěrow (LTV) jako wobsedźer ležownosće twarjenje spotorha.
Dźěłowe sudnistwo w Budyšinje zaběraše so wčera z dźěłoprawniskim rozestajenjom mjez předsydu zarjadniskeho zwjazka Měrkom Domašku jako wobskorženym a jeho přistajenym Tomašom Čornakom jako skóržbnikom. Při tym dźe wo napominani (Abmahnung), kotrejž bě Domaška Čornakej 10. a 13. julija 2020 wuprajił. Přećiwo woběmaj je Tomaš Čornak skoržił. Wón wšak wčera na sudnistwje přitomny njebě.
Snadny rozrost infekcijow
Budyšin/Zhorjelc. Kaž strowotniski zarjad wokrjesa Budyšin zdźěli, je dalšej natyknjeni z koronawirusom registrował. Tak su aktualnje štyri pady znate. Wokomiknje je 35 wobydlerjow w karantenje (- 6). W Zhorjelskim wokrjesu zwěsćichu štyri nowe infekcije. Z tuchwilu dohromady 63 natyknjenych wosobow stej dwě w chorowni. Cyłkownje 192 kontaktnych wosobow (+1) je w karantenje.
Pokaza wuměłsku instalaciju
Budyšin. Serbski wuměłc Jan Bělk pokaza za dwaj tydźenjej, 28. a 29. awgusta, na Budyskim torhošću we wobłuku Staroměšćanskeho swjedźenja swoju wobchodźomnu instalaciju „Pohlady diferency“. Bělkowy, wot Załožby za serbski lud spěchowany multimedialny projekt tworješe loni zazběh festiwala šesćiměstow „Přinć a woteńć“.
Chipy přećiwo paducham
Wjetšej škodźe zadźěwali
Prawoćicy. Dźakowano kedźbliwemu wobydlerjej su w nocy na srjedu w Prawoćicach wjetšej škodźe přez wulki woheń zadźěwali. Tam běchu so wjacore jědle a konifery zapalili. Po prěnich dopóznaćach wuchadźachu płomjenja z tam składowaneje wotsyčeneje trawy. Pódla stejacy bencinowy trawusyčak woheń hišće powjetši. Wohnjowi wobornicy wšitko zhašachu, tak zo njemóžachu płomjenja na bydlenski dom přeskočić.
Pančicy-Kukow (SN/MWj). Skerje na kromje načachu na zašłym posedźenju gmejnskeje rady Pančicy-Kukow temu, kotraž je so wo dlěšu a předewšěm kontrowersnu diskusiju postarała. Tak radźićel Joachim Kokla porokowaše, zo Sportowe towarstwo Marijina hwězda na swój koparski trawnik wšědnje pitnu wodu pryska. „Pitna woda je drohotna. Njemóžemy ju prosće na łuku kidać, zo by ta zelena była“, wón přitomnemu předsydźe sportoweho towarstwa Andreasej Bedrichej wumjetowaše. Tón so zakitowaše a rjekny, zo wokomiknje žanu hinašu alternatiwu nimaja, chcedźa-li trawnik za koparske hry zachować. Hewak běchu sportowcy wodu z Klóšterskeje wody na sportnišćo klumpali a trawnik krjepili. W zwisku z wottorhanjom bywšeho hosćenca je so tež wotpowědna roła najprjedy raz zhubiła. Kaž wjesnjanosta Markus Kreuz (CDU) informowaše, je wona mjeztym zaso instalowana. Čłonojo towarstwa maja ju jenož hišće ze swojim wodowodom zwjazać. Za to su wurywanske dźěła trěbne, kotrež dyrbja sportowcy w swójskej režiji přewjesć.