Historisku turbinu zachować

pjatk, 14. awgusta 2020 spisane wot:

Zajimowe zjednoćenstwo a wjesna rada zasadźatej so za staru stechniku

Běły Chołmc (AK/SN). Wysoka trawa rosće wokoło turbinoweho domu a spušćadło při Małej Sprjewi. Na někotrych městnach so lijawa pušća. Na muri wučitaš lětoličbu 1917–18. Tehdy bě přede­wzaćel a mějićel knježeho kubła Hugo Stinnes (1870–1924) turbinowy dom při Małej Sprjewi w Běłym Chołmcu natwarić dał. „Wottam su cyłe kubło, pozdźišo tež někotre domy z milinu zastarowali.

Hač do spočatka 1970tych lět je turbina dźěłała“, powěda Thomas Rösler, kiž je wot 2014 čłon wjesneje rady. „Wona je nimale posledni zachowany industrijny pomnik we wsy.“ Njebudźe-li spěšnje jednane, drje krajne zarjadnistwo rěčnych zawěrow (LTV) jako wobsedźer ležownosće twarjenje spotorha.

Napominanje woprawnjene było

pjatk, 14. awgusta 2020 spisane wot:

Dźěłowe sudnistwo w Budyšinje zaběraše so wčera z dźěłoprawniskim rozestajenjom mjez předsydu zarjadniskeho zwjazka Měrkom Domašku jako wobskorženym a jeho přistajenym Tomašom Čornakom jako skóržb­nikom. Při tym dźe wo napominani (Abmahnung), kotrejž bě Domaška Čornakej 10. a 13. julija 2020 wuprajił. Přećiwo woběmaj je Tomaš Čornak skoržił. Wón wšak wčera na sudnistwje přitomny njebě.

We wobłuku wosebiteho prózdninskeho lěhwa na rybarskim dworje w Małym Holešowje zaběrachu so wobdźělnicy tónle ­tydźeń z hrjebjemi, hatami a rěkami a jich wobydlerjemi. Tak podachu so na slědy bobra a wudry, zaběrachu so ze zwěrjatkami we wodźe a su samo wudźili. Tež wopyt Njeswačanskeje ptačernje steješe na programje. Foto: Feliks Haza

Słódny lód w hrodowym parku

pjatk, 14. awgusta 2020 spisane wot:
Kofejownja, zaměstnjena w oranžeriji Njeswačanskeho hrodoweho parka, ma no­we­ho wotnajerja. Wo hosći lodoweho lokala La Romantica stara so nětko ze swojimi pomoc­nikami Italčan Antonio Kofone (srjedźa). Wosebje přijomny je ambiente před kofejownju pod hoberskimi a starymi štomami. Słódny lód a wšelake družiny tykanca sej nimo pućowacych rady tež kwasni hosćo zesłodźeć dadźa. Wšako so na Njeswačanskim hrodźe prawidłownje stawniske wěrowanja wotměwaja. A tafla za kofejpiće po tym je často před oranžeriju přihotowana. Rjany wokomik daštej sej w parku ­njedawno tohorunja Heidi Hein (nalěwo) a Renate Schubert lubić. Foto: Feliks Haza

Krótkopowěsće (14.08.20)

pjatk, 14. awgusta 2020 spisane wot:

Snadny rozrost infekcijow

Budyšin/Zhorjelc. Kaž strowotniski zarjad wokrjesa Budyšin zdźěli, je dalšej natyknjeni z koronawirusom registrował. Tak su aktualnje štyri pady znate. Wokomiknje je 35 wobydlerjow w karantenje (- 6). W Zhorjelskim wokrjesu zwěsćichu štyri nowe infekcije. Z tuchwilu dohromady 63 natyknjenych wosobow stej dwě w chorowni. Cyłkownje 192 kon­taktnych wosobow (+1) je w karantenje.

Pokaza wuměłsku instalaciju

Budyšin. Serbski wuměłc Jan Bělk po­ka­za za dwaj tydźenjej, 28. a 29. aw­gusta, na Budyskim torhošću we wobłuku Sta­ro­měšćanskeho swjedźenja swoju wobchodźomnu instalaciju „Pohlady dife­rency“. Bělkowy, wot Załožby za serbski lud spěchowany multimedialny projekt tworješe loni zazběh festiwala šesćiměstow „Přinć a woteńć“.

Chipy přećiwo paducham

Dwójne dźěło

štwórtk, 13. awgusta 2020 spisane wot:
Štóž so doma na wjetši twarski projekt měri, tón drje sej do toho dokładnje přemysli, što ma wšitko wobkedźbować, zo njeby za lěto abo dwě dyrbjał snano něšto ­změnić, dokelž je na něšto zabył. Na to dyrbju tele dny myslić, hdyž widźu, kak w Zejicach do směra na Swinjarnju wodowód kładu. Njedwěluju na tym, zo je tón za wobydlerjow trěbny. Ale čehodla njejsu jón hnydom sobu do zemje składli, jako su loni runje na samsnym wotrězku nowy kolesowanski puć podłu statneje dróhi S 100 twarili? Tehdy bě pjeršć wotnjesena! Po mojim zrozumjenju njeby ­žadyn wulki hit směł być, pod kolesowanski puć nowy wodowód skłasć. Žanu nowu hrjebju drje nětko wuzběhnyć nje­trjebaja, dokelž wodowód do zemje třěleja. Ale někak mam to za dwójne dźěło. Ja wšak tukam na to, zo tu zaso raz rozdźělne zamołwitosće wulku rólu hraja a jedyn wot tamneho njewě, što runje planuje. Marian Wjeńka

Policija (13.08.20)

štwórtk, 13. awgusta 2020 spisane wot:

Wjetšej škodźe zadźěwali

Prawoćicy. Dźakowano kedźbliwemu wobydlerjej su w nocy na srjedu w Prawoćicach wjetšej škodźe přez wulki woheń zadźěwali. Tam běchu so wjacore jědle a konifery zapalili. Po prěnich ­dopóznaćach wuchadźachu płomjenja z tam składowaneje wotsyčeneje trawy. Pódla stejacy bencinowy trawusyčak woheń hišće powjetši. Wohnjowi wobornicy wšitko zhašachu, tak zo njemóžachu płomjenja na bydlenski dom přeskočić.

Kino při Klóšterskej wodźe

štwórtk, 13. awgusta 2020 spisane wot:
Sernjany. Kaž druhe kluby a towarstwa je tež Sernjanski wjesny klub za lětsa wjacore terminy připowědźił, kotrež dyr­bjachu koronpandemije dla wupadnyć. Nětko pak chcedźa na lońšu wuspěšnu kinowu premjeru nawjazać a přeprošeja wšitkich zajimcow sobotu, 15. awgusta, wječor na swjedźensku łuku při Klóšterskej wodźe. Tam pokazaja po ćmičkanju wokoło 21 hodź. film „Der Junge muss an die frische Luft“. Při špatnym wjedrje kinowy wječor krótkodobnje na 22. awgust přepołoža.

Dotal podarmo za mužom pytali

štwórtk, 13. awgusta 2020 spisane wot:
W Olbje pola Stróže w Malešanskej gmejnje pytaja dale za zhubjenym 44lětnym ­mužom. Wón bě tam póndźelu wječor kupać šoł, njeje pak so na přibrjóh wróćił. ­Hižo póndźelu běchu za nim pytać započeli. Wutoru z tym pokročowachu, dyrbjachu pak wodu hrožaceho njewjedra dla wopušćić. Nimo wohnjowych wobornikow a wuchowanskich mocow běchu helikopter a policajscy nurjerjo zasadźeni. Tež ­wčera za mužom dale pytachu, ale bjez wuspěcha. Dźěło nurjerjow pod wodu je jara ćežke. Olba je hač do 50 metrow hłuboka. Wot hłubokosće něhdźe pjeć metrow ­nurjerjo nimale ničo wjace njewidźa. Foto: Christian Essler

Pitnu wodu njebrojić

štwórtk, 13. awgusta 2020 spisane wot:

Wo krjepjenju trawnika sportoweho towarstwa horco diskutowali

Pančicy-Kukow (SN/MWj). Skerje na kromje načachu na zašłym posedźenju gmejnskeje rady Pančicy-Kukow temu, kotraž je so wo dlěšu a předewšěm kontrowersnu diskusiju postarała. Tak radźićel Joachim Kokla porokowaše, zo Sportowe towarstwo Marijina hwězda na swój koparski trawnik wšědnje pitnu wodu pryska. „Pitna woda je drohotna. Njemóžemy ju prosće na łuku kidać, zo by ta zelena była“, wón přitomnemu před­sydźe sportoweho towarstwa Andreasej Bedrichej wumjetowaše. Tón so zakitowaše a rjekny, zo wokomiknje žanu hinašu alternatiwu nimaja, chcedźa-li trawnik za koparske hry zachować. Hewak běchu sportowcy wodu z Klóšterskeje wody na sportnišćo klumpali a trawnik krjepili. W zwisku z wottorhanjom bywšeho hosćenca je so tež wotpowědna roła najprjedy raz zhubiła. Kaž wjesnjanosta Markus Kreuz (CDU) informowaše, je wona mjeztym zaso instalowana. Čłonojo towarstwa maja ju jenož hišće ze swojim wodowodom zwjazać. Za to su wurywanske dźěła trěbne, kotrež dyrbja sportowcy w swójskej režiji přewjesć.

nowostki LND