Z hodownej hru znowa připóznaće žnjeli

srjeda, 18. decembera 2019 spisane wot:

Z dobrej tradiciju stej w Jaseńcy kóžde lěto w hodowniku dwaj podawkaj: beneficny koncert skupiny PoŠtyrjoch w Rynčec bróžni a adwentnička w kulturnym domje „Bjesada“. Za to su mnohe přihoty trěbne. Najrjeńši dźak zarjadowarjam tuž je, hdyž mnozy – młodźi kaž stari – połni wočakowanja přichwataja. Dźěći wjesela so najbóle na wopyt rumpodicha, starši skerje na nowu hodownu hru.

Při čiłej bjesadźe – w tak wulkej ličbje so Jasčenjo hewak lědma zetkaja –, při dobrym kofeju a słódnym wosušku je so čas tež lětsa spěšnje minył. Dujerjo Njeswačanskeje wosady přitomnych znowa ze swojimi adwentnymi a zymskimi melodijemi zawjeselichu, starajo so wo duchowne a dušine wokřewjenje Jasčanow. Z wutrobnym přikleskom a małym darom so woni hudźbnikam dźakowachu.

Policija (18.12.19)

srjeda, 18. decembera 2019 spisane wot:

22lětneho pytaneho zajeli

Wojerecy. Při kontroli na Wojerowskim Łužiskim naměsće móžeše policija z wukazom zajeća pytaneho zajeć. Po tym zo běchu zastojnicy jemu wšitko přednjesli a jeho powučili, pak so 22lětny rozmjerza a je dokument wo zajeću cyle jednorje roztorhał. Na to jeho sputachu. Dokelž pak so muž dale spjećowaše, dyrbješe transport do jastwa dalši policist přewodźeć.

Rubizna mała, wěcna škoda wulka

Kamjenc. Njeznaći su so w Kamjencu do wobchoda zadobyli a tam tresor wuprózdnili. Rubizna wučinja jenož někotre sta eurow, wěcna škoda pak je z něhdźe 5 000 eurami njewšědnje wulka.

Dohodowny čas je čas adwentnych wikow. Tajke mějachu minjenu sobotu a njedźelu tež w Kamjencu. Při tamnišej Słodarni čakachu­ na hosći wjacore překwapjenki, mjez druhim Póstownja rumpodicha. Tam móžachu dźěći hišće swoju lisćinu přećow­ za dary­ napisać a wotedać. Na Kamjenski adwentny spektakulum su sej tež serbske swójby dojěli. Foto: Rico Löb

Serbšćinu na kóždy pad poskićeć

srjeda, 18. decembera 2019 spisane wot:

Wojerowskej měšćanskej radźe su wčera­ zaměry a wobsahi za přichodnu wyšu šulu předstajili.

Wojerecy (AK/SN). Přichodna centralna wyša šule we Wojerecach ma w nošer­stwje města wostać. To je tamniša měšćanska rada wčera z wjetšinu hłosow wobzamknyła. Štyrjo zapósłancy běchu přećiwo tomu, štyrjo dalši so hłosa wzdachu. Gremij sćěhowaše poručenje měšćanskeho zarjadnistwa.

„We wjacorych rozmołwach ze Sakskej natwarnej banku smy zdobom pruwo­wali, hač njeměł wokrjes Budyšin no­šerstwo kubłanišća přewzać“, wuswětli měšćanosta za šule, kulturu a socialne Thomas Delling. Facit bě, zo by spěchowanje chětro komplikowane było. Město njemóže so nad směrnicy spěchowanja stajić. „My jako město inwestujemy. Tohodla měło tež nošerstwo w našich rukach wostać“, měnješe Wojerowski wyši měšćanosta Stefan Skora (CDU). Najwažniši zaměr je, wo kóždeho Wojerowskeho šulerja wojować a jeho na powołanske wukubłanje w rjemjeslniskich a přemysłowych zawodach přihotować, zwurazni Hans-Joachim Donath.

Wjacerěčnosć pěstować(22 a kónc)

srjeda, 18. decembera 2019 spisane wot:

Štó a što tči za serbskimi projektami, kotrež buchu we wobłuku wubědźowanja Sakskeho fondsa „Čiń sobu!“ mytowane? W lětušim serialu Serbskich Nowin­ je předstajamy.

Na Wojerowskej dźěćacej a młodźinskej farmje w nošerstwje Křesćansko-socialneho kubłanskeho skutka (CSB) wjesela so nad mytom Sakskeho fondsa „Čiń sobu!“ w kategoriji „Žiwa dwurěčnosć“.

Woblubowane zarjadnišćo so hižo wjele lět za dźěło z dźěćimi a młodost­nymi zasadźa pěstujo harmonisku zhromadnosć. Zrodźili su tam mysličku, na swojim arealu atraktiwitu a wjacerěčnosć hišće bóle spěchować. Na farmje maja rasy wužitneho skotu, kotrež su wot wotemrěća wohrožene. Kak mamy z nimi wobchadźeć, je plahować, zwotkel pochadźeja abo kak su žiwe, to wšo zhonja wopytowarjo z informaciskich taflow, připrawjenych na hródźach a chlěwach – dotal pak jenož w němskej rěči. Z pomocu myta 4 960 eurow to bórze změnja. Nastajić chcedźa tam wosom interaktiwnych přehladnych taflow, na kotrychž móžeš so wo wosom tam zastupjenych rasach po němskej, serbskej, pólskej a jendźelskej rěči wobhonić.

Krótkopowěsće (18.12.19)

srjeda, 18. decembera 2019 spisane wot:

Nowa šefredaktorka Rozhlada

Budyšin. Katrin Čornakec budźe wot 1. apryla 2020 nowa šefredaktorka kulturneho časopisa Rozhlada. Wjelelětna lektorka Ludoweho nakładnistwa Domowina je w Lipsku a Halle stawizny, historiske pomocne wědomosće a sorabistiku studowała a studij z magistrom artium wotzamknyła. Dotalna šefredaktorka Sara Mičkec wěnuje so połnje disertaciskemu studijej wo sociolinguistiskich prašenjach daledawanja serbskeje rěče.

Dweju ministrow namjetowali

Drježdźany. Sakska SPD je dotalneju ministrow za hospodarstwo Martina Duliga a za integraciju Petru Köpping za nowe čorno-zeleno-čerwjene statne knježerstwo namjetowała, strona wčera zdźěli. Dotalny financny minister Matthias Hass (CDU) njeje porno tomu za knje­žerstwowe zastojnstwo dale k dispoziciji, kaž to sakske ministerstwo financow dźensa wobkrući.

Chcedźa Žitawu zapřijeć

Policija (17.12.19)

wutora, 17. decembera 2019 spisane wot:

Hódnotne wěcy w awće njewostajić

Šunow. Paduši su so njedźelu rano – kaž policija zdźěla, wokoło štwórć na wosom, potajkim na swětłym dnju – na Bohatej w Šunowje do VWja zadobyli. Z njeho spakosćichu ručnu tobołku, w kotrejž běchu pjenjezy, ec-kartka kaž tež dalše dokumenty. I-pad z jězdźidła je tohorunja pokradnjeny. Hódnota rubizny wučinja ně­hdźe 500 eurow. Škoda na awće je runje tak wulka. Kriminalna policija pad přepytuje. Hladajo na mjenowany njeskutk w Šunowje policija doraznje namołwja, žane hódnotne wěcy w awće njewostajić, tež hdyž so jenož na někotre mjeńšiny wot njeho wotsaliće. „Wjace časa­ paduši najčasćišo njetrjebaja. Njeskićejće jim tuž žane přiležnosće“, na­pomina Anja Leuschner ze Zhorjelskeje policajskeje direkcije.

Přećiwowustawne symbole mórali

Budyšin. Njeznaći su na jednym dworje při Budyskich Žitnych wikach sćěny pomórali. Z čerwjenej barbu napryskachu tam wjacore přećiwowustawne symbole a zna­mjenja. Rozměr wěcneje škody njeje hišće znaty. Statny škit pad přepytuje.

Wotpowěduje načasnym žadanjam

wutora, 17. decembera 2019 spisane wot:
Budyski měšćanosta za financy, porjad, kubłanje a socialne dr. Robert Böhmer (njestronjan) je minjeny pjatk kameradam powołanskeje wohnjoweje wobory sprjewineho města nowe zasadźenske awto přepodał. Pod zwukami hudźby a z efektami swěcy a kura zběhny so we wuchowanskej straži w Strowotnej studni zawěšk za nowe jězdźidło w hódnoće 450 000 eurow. Tak ma Budyska powołanska wohnjowa wobora nětko hašenske awto, kotrež najmodernišim žadanjam techniki wotpowěduje. Nimo wuhotowanja za prěnju pomoc su w nim tež mokrosrěbak, motorska piła kaž tež hydrant, zo móža njezboženych lěpje zastarać. Do praweje swěcy su tež předchadnika noweho jězdźidła stajili. Te přewostajichu dobrowólnej wohnjowej woborje Budyšin-srjedźa. Foto: Carmen Schumann

Na haćenja so nastajić

wutora, 17. decembera 2019 spisane wot:
Budyšin. Z haćenjemi wobchada dyrbja šoferojo tele dny w Budyšinje ličić. To zdźěla zarjad za medijowe dźěło a měšćanski marketing sprjewineho města. Kaž ze zdźělenki wuchadźa, wostanje Beh­ringowa hasa znajmjeńša hač do jutřišeje srjedy w 12 hodź. dospołnje za­wrjena. Přičina su twarske dźěła. Tam asfaltowy­ powjerch dróhi kompletnje ponowjeja. Dźěła wukonjeja po informacijach města w zwisku z přepołoženjom syće k zastaranju z dalnoćopłotu.

Po wjele lětach z minusom

wutora, 17. decembera 2019 spisane wot:

Kulowska měšćanska rada wotličenje rjedźernje wopłóčkow schwaliła

Kulow (AK/SN). Sadźby za zakładny dawk A a B w Kulowje wostanu njezměnjene. To je Kulowska měšćanska rada minjenu srjedu rozsudźiła. Za zakładny dawk A za ratarske a lěsne płoniny płaći tuž dale sadźba 335 procentnych dypkow. Zakładny dawk B za wobtwarjomne ležownosće leži pola 420 procentnych dypkow. Přemysłowy dawk wobličeja dale z 370 procentnymi dypkami.

Konsekwentnje chce město Kulow swój dołh dale pomjeńšić. Tuchwilu tłóči tón z něhdźe 3 283 000 eurami na měšćansku pokładnju, štož wučinja 573 eurow na wobydlerja. Hač do kónca lěta 2020 chcedźa jón na 475 eurow na wobydlerja a cyłkownje 2 725 000 eurow pomjeńšić. „Tak zdobywa sej město wjac ruma za nowe inwesticije“,­ komornik Thomas Woelke radźićelam nadrobnje rozłoži.

Serbska debata

nowostki LND