16. wulkeho róžka 1902 narodźi so w Chelnje pozdźiši prěni powołanski serbski dźiwadźelnik, režiser a prěni intendant Serbskeho ludoweho dźiwadła Jan Krawc. Wuchodźiwši Radworsku wjesnu šulu, hdźež běštaj Jan Andricki a Michał Nawka jeho wučerjej, bě wón chowanc katolskeje měšćanskeje šule w Budyšinje a měješe so po přeću nana z fararjom abo wučerjom stać. Krawc pak rozsudźi so za wuměłstwowe powołanje dźiwadźelnika. Jako šuler bě hižo na schadźowance 1919 w kruchu Józefa Nowaka „Swobody njewjesta“ sobu hrał. Krawc spřećeli so z komponistom a wučerjom Bjarnatom Krawcom w Drježdźanach a z jeho swójbnymi. Bjarnat Krawc runaše jemu puć do wuměłskeho skutkowanja. W Zhorjelskim dźiwadle je Jan Krawc nazymu 1928 prěnju rólu přewzał. W běhu lěta wukubła so na dźiwadźelnika a hraješe na mnohich jewišćach dźiwadłow w Šleskej, w Konstanzu nad Bodamskim jězorom a mjez druhim tež w Oldenburgu. Nazymu 1944 dyrbješe do wójska a je so 1945 ze sowjetskeje jatby domoj do Łužicy nawróćił.
8. wulkeho róžka 1822 narodźi so pozdźiši wučer, basnik a spisowaćel Jan Radyserb-Wjela na Židowje pola Budyšina swójbje skałarja. Z 13 lětami wuchodźi wón ludowu šulu a sta so z kruwarjom pola burow. Budyski farar Michałskeje wosady Arnošt Bohuwěr Jakub poruči jemu studij wučerstwa a přihotowaše jeho na preparandu za wopyt Krajnostawskeho wučerskeho seminara w Budyšinje. Wot lěta 1842 wučerješe Wjela najprjedy w Chanecach pola Hodźija, w Bórku, a wot 1852 hač do 1889 bě hłowny wučer na Židowje.
Radyserb-Wjela słušeše do aktiwnych wučerjow-spěchowarjow serbskeho wozrodźenja a demokratow w byrgarsko-demokratiskej rewoluciji 1848/1849, kaž běchu to tež Korla Awgust Kocor, Jan Bartko a Jan Bohuwěr Mučink. Wjela bě Maćicu Serbsku 1847 sobu załožił a Serbske burske towarstwo w Bórku. Zhromadnje z Janom Bartkom bě 1848 redaktor doprědkarskeho časopisa Serbski Nowinkar. Wot lěta 1868 podawaše wučbu serbšćiny na Budyskim gymnaziju, wot 1881 do 1895 bě předsyda centralneho Serbskeho spěwneho towarstwa Lumir. Wot 1896 bě čestny čłon Maćicy Serbskeje.
5. hodownika 1921 zemrě na Njeswačanskej farje wosadny farar Jan Wałtar. Pozdźiši ewangelski duchowny, basnik a spisowaćel narodźi so 2. wulkeho róžka 1860 w Burghardswaldźe we wuchodnych Rudnych horinach swójbje němskeho wučerja. Po maturiće na Drježdźanskim Křižnym gymnaziju studowaše wón teologiju w Lipsku. Tam zezna serbskich studentow, nawukny serbsku rěč a wopyta w prózdninach serbski prědarski seminar pola fararja Jaroměra Hendricha Imiša. Hačkuli chcyše so najprjedy z misionarom stać, rozsudźi so za fararja w Serbach.