Rězbarjej Rosalie Buchtal a Julian Nogli staj drjewjanej postawje w Budyskim Serbskim domje restawrowałoj. Wonaj dźě běštaj skulpturje před lětami zhotowiłoj. Dokelž so drjewo w mjezwočomaj postawow puka a torha, staj so znowa rězbarskeho gratu přimnyłoj, zo bychu drobne rysy po originalu wobdźěłałoj. Młodaj wuměłcaj staj sej za to minjeny tydźeń z Aachena a Hamburga do Łužicy dojěłoj. Foto: SN/Bojan Benić

152. schadźowanka lětsa zdobom hornjo- a delnjoserbske zarjadowanje

Budyšin/Choćebuz (SN/MG). Za skupinu ludźi, kotraž kóžde lěto hornjoserbsku schadźowanku w Budyšinje organizuje, steji lětsa nowe wužadanje na planje. Po tym zo su zamołwići w Delnjej Łužicy mjenujcy tamniši wotpowědnik schadowanka wotprajili, dyrbi hłowny zamołwity Stanisław Wowčer nětko za móžnosćemi pytać, kak Delnjoserbow do Budyskeho zetkanja, kotrež so lětsa 21. nowembra wuhotuje, integruje.

dale čitać…
pj., 09. oktobera 2026

Budyšin (SN/bn). „Njewidźomny hłós“ je titul, kotryž bě sej Serbski ludowy ansambl za prěni sinfoniski koncert swojeje aktualneje hrajneje doby wuzwolił. Hesło hodźi so jako pokazka na hóstnu solistku rozumić, wšako zdadźa so zynki, kajkež Carolina Eyck ze swojeho teremina wukuzłuje, woprawdźe kaž z powětra wzate. Powitawši dohromady něhdźe 600 wopytowarjow rozłoži wirtuozowka na hłownym jewišću Němsko-Serbskeho ludoweho dźiwadła w wušiknej dwurěčnosći serbsce a němsce, kak wysokosć a intensitu tonow wobwliwuje, hdyž z rukomaj w – njewidźomnych – elektromagnetiskich polach swojeho instrumenta za nimi „łóji“. Z hižo standardnej sadu „A tak jednorje to je“ krótku demonstraciju zakónči, kotruž zadźiwany publikum z mjezyaplawsom mytowaše. Zhromadnje ze smyčkarjemi Serbskeje komorneje filharmonije pod nawodom Kathariny Dickopf zahra na to 4. sadźbu „Metsa Happa“ ze swojeje kompozicije „Fantasias“ a kruch „Stigma integrum concerto“ Jana Bělka, kotraž we wersiji za tule wobsadku prěni raz w B ...

pj., 09. oktobera 2026

Dalši serbski koparski derbyPřehlad hrow:11.10.  12:30  SJ Chrósćicy II –  FC Łužica11.10.  15:00  SJ Chrósćicy –  ST Horni kraj-Sprjewja11.10.  14:00  Zeleno-běli Sepicy –  ST Marijina hwězda11.10.  13:00  ST 1922 Radwor II –  ST Ćisk11.10.  15:00  ST Radwor –  SJ Njebjelčicy11.10.  14:00  Jednota Kamjenc –  HZ Njebjelčicy II /  Ralbicy II / Pančicy II11.10.  14:00  Budissa Budyšin –  SSC Weißenfels11.10.  15:00  Sokoł Ralbicy/Hórki –  Drohotka RamnowMinistrantska kopańcaMinistrantki a ministranća ze wšitkich serbskich wosadow su sobotu, 17. winowca, na koparski turněr přeprošeni. Kopački, škitački, sportowa drasta a Wosadnik smědźa so hižo přihotować. Po zhromadnej Božej mši w Pěskečanskej kapałce w 9 hodź. započnje so kopańca w Pěskečanskim stadionje něhdźe w 10 hodź.Wolejbul zaso kónc winowcaPřehlad hrow:25.10.  10:00  Viktoria Worklecy III –  OSSV Kamjenc II25.10.  12:00  Viktoria Worklecy III –  VF MB Wojerecy III26.10.  19:30  Sokoł Budyšin –  ST Bart26.10.  21:00  Sokoł Budyšin ...

pj., 09. oktobera 2026

Před 100 lětami su na kromje Radworja nowu šulu wotewrěliPod hesłom „Radwor, daty, fakty a poda­wizny z wosom lětstotkow“ je Radworčan Pětr Kliman minjene lěta wobšěrnu chroniku zestajał, kotraž je online přistupna. W njej namakaš wšě wažne lětoličby. Wšitke ličby steja za wažne mězniki w stawiznach wjeski. Nimale kóžde lěto jewi so tam rozprawa kołowokoło jutrow. Wězo su w tekstach tež stawizny Radworskeje šule wopisane. Dale zhonja čitarjo wo twarskich dźěłach we wsy, załoženju prodrustwa, stawiznach cyrkwjow we wsy atd. Wobšěrnu chroniku je Pětr Kliman z pomocu archiwa Serbskeho instituta a tam składowanymi přinoškami Serbskich Nowin zestajał. Wulki dźěl informacijow pak nańdźe wón tež w archiwje Radworskeje wosady, kotruž je minjene lěta rjadował. Dźakowano sporemu dźěłu wuměnkarja móža sej zajimcy a Radworčenjo zajimawu chroniku kóždy čas wotkryć. Onlinowa chronika je pod přistupna.Šulske twarjenje Radworskeje wyšeje a zakładneje šule je tele dny 100 lět stare. Oficialnje su t ...

pj., 09. oktobera 2026

Dwaj a poł měsaca po tym, zo je swoje zastojnstwo jako britiski premierminister nastupił, wopyta Andy Burnham (naprawo) wčera­ zwjazkoweho kanclera Friedricha Merza (nalěwo, CDU) w Berlinje. Njewočakowano je jeho z poskitkom kooperacije při wuwiću zhromadneho wojerskeho lětadła překwapił. Foto: dpa/Michael Kappeler

pj., 09. oktobera 2026

Hudźbnik z hosćom filmowčeWojerecy. Kai-Uwe Kohlschmidt, čłon Choćebuskeje band Sandow a awtor hita „Born in the G.D.R.“, je dźensa, pjatk, z hosćom we Wojerowskej Kulturnej fabrice. We wobłuku formata Grit mit ... rozmołwja so z Grit Lemke wo hudźbje a swojich jězbach po cyłym swěće. Zarjadowanje započnje so w 19 hodź., zastup płaći 15 eurow.Ćěmne zynki w BiskopicachBiskopicy. Zjednoćenstwo Njekultura w ničejim kraju prezentuje dźensa, pjatk, wječor ćěmnych zynkow w Biskopičanskim East Clubje. Je zwoprawdźeja wot 20 hodź. sewjerorynsko-westfalska band Morast, šwicarsko-němski kwintet Fyrnask a cyłk Kalmen z rěčneho třiróžka Łobjo-Solawa-Sprjewja. Hudźbny spektrum wopřijima psychedeliski doom, ambient kaž tež black resp. death metal. Zastup płaći 25 eurow.Twjerde zynki w Budyšinje

pj., 09. oktobera 2026

Tójšto ludźi sej tele dny na pola ratarjow dojědźe, zo bychu sej rěpu za picowanje skotu wobstarali. Pöpelec swójba z hornich Sulšec­ je z dowolnosću na polu Kanečanskeho bioratarja Matthiasa Rebiša pola Pozdec rěpu žnjała, kotraž budźe jich konjam z dobrej picu. Dźowce Anice, jeje přećelce Charlotte a synej Julianej (wotlěwa) wobradźeše kałanje a wućahanje rěpy wjele wjesela.­ Jednotliwe eksemplary wšak su po wulkosći jara rozdźělne, štož pokazuje jasnje na falowacy dešć. Foto: Fabian Pöpel

pj., 09. oktobera 2026

Stefan ŠmitW Ralbicach wotměchu so wčera w tamnišej serbskej wyšej šuli znowa regionalne powołanske wiki. Běše tomu mjeztym třeći raz, zo su so wšitcy zhromadnje na puč nastajili, znowa w Serbach njepřirunajomne zarjadowanje na nohi stajić. Šula z kolegijom a ze šulerjemi, gmejna ze swojimi gmejnskimi dźěłaćerjemi a materialom, banery a plakaty rozwožowacy a připrawjacy starši a gmejnske firmy ze wšěm, štož bě trěbne a štož su móhli w předpolu k dispoziciji stajić.

pj., 09. oktobera 2026

Češa wola kónc tydźenja komunalne parlamenty a třećinu senataPraha (dpa/SN/MiP). Wjace hač wosom milionow wólbokmanych w něhdźe 6 200 čěskich komunach je namołwjenych, dźensa a jutře swoje měšćanske a gmejnske rady wolić. Po dwulětnym rytmusu pak maja wolerjo lětsa nimo toho wo třećinje městnow w čěskim senaće – wyša to komora čěskeho parlamenta – wothłosować. Wólby su móhłrjec prěni lakmusowy test za dźěło knježerstwoweje koalicije pod nawodom prawicarskeho populista a miliardara Andreja Babiša, kotryž je wot lońšeho decembra w zastojnstwje. Koaliciji přisłušeja nimo najsylnišeje strony ANO, kotrejž čłon Babiš je, prawicarska strona přiwisnikow awtow Motoristé kaž tež antimigraciska strona Svoboda a přímá demokracie.

LND onlineshop 2026

Nowe poskitki LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2026-27

HSSL25

Chróšćan Šulerjo

Midas Logo