Koncertuja w cyrkwi

pjatk, 17. apryla 2026 spisane wot:

Wulke Zdźary. Nalětni koncert wuhotuje Slepjanski serbski folklorny ansambl sobotu, 18. apryla, w cyrkwi we Wulkich Zdźarach. Započatk je we 18 hodź. Zastup je darmotny, dary pak su witane. Syć za serbsku rěč a regionalnu identitu Zari kaž tež Załožba za serbski lud koncert podpěrujetej.

W narodnej drasće na bal

Ćisk. Ćišćanska serbska rejwanska skupina přeprošuje jutře, sobotu, na mjeztym dźesaty bal w narodnej drasće. Wón započnje so w 19 hodź. w hosćencu „K ze­lenemu wěncej“. Zastup płaći wosom ­eurow. Někotre zbywace zastupne lisćiki hišće maja. Přeprošeni su wšitcy, kotřiž chcedźa k dujerskej hudźbje rejwać. Žony njech so narodnu drastu – wšojedne z kotreho regiona – wobleku, to pak njeje wuměnjenje.

Dźeń měšćanskeho lěsa

We Wjeselu maja nowe ławki a blido

pjatk, 17. apryla 2026 spisane wot:
Wobydlerjo Wjesela, wjesneho dźěla Radworskeje gmejny, su sej hižo dlěši čas přeli, zo so we wsy skupina ławkow z blidom nastaji, kaž steji wona w Drobach, zhoto­wjena wot dźěłoweje skupiny za drjewo Radworskeje šule „Dr. Marja Grólmusec“. Njedawno je so tele přeće spjelniło. W přitomnosći wjesnjanostki Madeleine ­Rynčoweje (srjedźa), mnohich wobydlerjow a wězo šulerjow, kotřiž su ławki a blido zhoto­wili, nowe městno swojemu zaměrej přepodachu. Wjesnjanostka je po tradi­ciji ze šulerjemi blachowu taflu z lětoličbu přišrubowała. Dźakowni wjesnjenjo rjany ­podawk hódnje woswjećichu, šulerjo wšak dyrbjachu wróćo do šulskeje wučby. Foto: Gmejnske zarjadnistwo Radwor

Dobyćerjo jutrowneje křižowki

pjatk, 17. apryla 2026 spisane wot:
Tójšto wjace dopisow hač hewak z prawym wuhódanjom jutrowneje křižowki Serbskich Nowin „Rjane jutry w Serbach“ je minjene dny do redakcije dóšło. Po wšěm zdaću je mnohich wabiło, dobyć dwójce dwaj zastupnej lisćikaj za nowu inscenaciju stawizny wo Krabaće „Mła samotnosće“ w Čornochołmčanskim Krabatowym młynje. Ćim ćešo sej redakciska fortuna měješe, wulosować dweju dobyćerjow. Nad stajnje dwěmaj zastupnymaj lisćikomaj smětej so Borbora Zyndźina z Noweho Łusča a Jana Bjeńšowa ze Sernjan wjeselić. Woběmaj lisćiki přichodne dny pósćelemy a přejemy jimaj na předstajenju w Čornym Chołmcu wjele wjesela. MWj

Hospodarski plan schwalili

pjatk, 17. apryla 2026 spisane wot:

Twarske dźěła na Worklečanskej šuli dotal 33 000 eurow dróše hač planowane

Worklecy (JK/SN). Dźakowano dobremu pjenježnemu połoženju móže Worklečanska gmejna lětsa inwesticije w cyłkownym wobjimje 2,4 milionow eurow přewjesć. Tole zdźěli wjesnjanosta Clemens Poldrack (njestronjan) wčera na posedźenju gmejnskeje rady. Ćežišćo ­wostanje dale wohnjoškitne wuhoto­wanje tamnišeje wyšeje šule.

Štom lěta sadźa na nowym městnje

pjatk, 17. apryla 2026 spisane wot:

Pančicy-Kukow (SN/MWj). Wobswětowa a wučbna zahroda Křesćansko-social­neho kubłanskeho skutka w zahrodźe klóštra Marijina hwězda w Pančicach-Kukowje zahaji njedźelu, 26. apryla, swoju lětušu sezonu. Wot 14 hodź. su wopy­towarjo na zabawne a wotměnjawe popołdnjo přeprošeni. Koncert Kamjenskich muzikantow Pastwineje hory, nalětnje wiki z poskitkom rostlin za balkon, terasu a zahrodu kaž tež zaběry za dźěći lubja rjane dožiwjenje za cyłu swójbu, ­rěka w přeprošenju CSB. Tež klóšterski wobchod budźe wočinjeny a hłódny a lačny nichtó wostać njetrjeba.

Na njepřećelnych hosći so hněwaja

pjatk, 17. apryla 2026 spisane wot:

Radwor (SN/MkWj). Tójšto mjerzanja měješe Radworska wjesnjanostka Madeleine Rjenčowa jutry w Radworju: Wona bě so dobrowólnym pomocnikam přidružiła, kotřiž kóždolětny nawal hosći rjaduja. W prěnim rjedźe dźe wo to, awta na přihotowane parkowanišća wodźić, mały popłatk zběrać a tomu zadźěwać, zo ludźo swoje awto cyle jednorje při dróze wotstaja, hdźež hnydom křižerjo nimo přińdu. Ludźo reaguja přiběrajcy lózysce a agresiwnje na pokiwy rjadowarjow, wjesnjanostka minjenu srjedu na posedźenju Radworskeje gmejnskeje rady rozprawješe. Přiwšěm su z ličbu wopytowarjow poprawom spokojom: Ně­hdźe 2 000 hosći su lětsa zličili. Wuraznje dźakowachu so tež radźićeljo dobrowólnym pomocnikam, kotřiž jutrowničku swój čas za porjad a wěstotu wopruja.

W Hodźiju zetkaja so jutře, sobotu, putnicy Jakuboweho puća. Z Budyskeje Sprjewineje kupjele (start 8.30 hodź.), ze Zemic­Tumic, Baćonja a Huski (start 9 hodź. stajnje při cyrkwi) nastaja so na puć do Hodźija. Tam chcedźa w 11 hodź. kapałku swjateho Bena poswjećić (na wobrazu). Tu móža putnicy přichodnje pozastać, wodychnyć a swój putniski wupokaz wotkołkować dać. W 13 hodź. předstaji Hodźijske domizniske towarstwo ponowjenu historisku taflu při bywšim hosćencu, hdźež je při kolesowanskej a putniskej šćežce nowe wotpočnišćo nastało. Foto: Marian Wjeńka

Hana Nukec měsacaj w redakciji SN

pjatk, 17. apryla 2026 spisane wot:

Po lońšej maturje na Serbskim gymnaziju w Budyšinje je Nukničanka Hana Nukec žiwjenje na juhozapadźe Europy ze­znała: Hač do januara dźěłaše wona w Barcelonje w mjezynarodnej pěstowarni. W kosmopolitiskej stolicy regiona Katalonskeje njeje jenož pilnje španišćinu wuknyła, ale tež dožiwjała, kak Katalanojo za swoju rěč a kulturu wojuja. W tym je 18lětna wjele paralelow ze Serbami spóznała, najebać to, zo je Katalanow wjele wjac hač Serbow. Potom je z přećelku ze Španiskeje do Marokka lećała, sej krótkodowol w Marakešu popřała a tamniše žiwjenske wašnje zeznała. W februaru a měrcu poby zaso w Španiskej, tón raz w Sevilli a Andaluziskej a chodźeše na kurs španišćiny. Nětko Hana Nukec hač do kónca meje w redakciji Serbskich Nowin (SN) dźěła. Nastork je wot Celiny Knopec dóstała, kiž bě jej wo swojich nazhonjenjach w teamje SN powědała.

Krótkopowěsće (17.04.26)

pjatk, 17. apryla 2026 spisane wot:

Mylnje wobrazy nahich pokazali

Berlin/Slepo. Wužiwanje zešiwka z wobrazami nahich muži při splažnym kontakće, kotrehož dla je nawoda Slepjanskeje wyšeje šule Jan Hrjehor projekt 9. lětnika hižo prěni dźeń přetorhnył, bě misnjenje, kotrež nošer „Socialistiska młodźina Němskeje – Sokoljo“ wobžaruje. Zwjazkowa předsydka Micki Börchers rjekny, zo běše zešiwk mylnje mjez materialijemi za paslenje.

Domowina ma nowy design

Wojerecy. Nowu webstronu Domowiny stej nawodnica za wizuelnu komunikaciju a design, Veronika Bjarš, a nowinska rěčnica Domowiny, Božena Šimanec, wčera we Wojerecach předstajiłoj, hdźež zastupjerjo župow a čłonskich towarstwow z předsydu Dawidom Statnikom wuradźowachu. Wot zašłeje wutory přistupna strona je po słowach Veroniki Bjarš dalewuwiće wobstejaceho designa.

Dobyćerjow wuznamjenili

Přichod wobchadneje straže njewěsty

štwórtk, 16. apryla 2026 spisane wot:

Wobchadna straža Budyskeho wokrjesa wukonja wažne dźěło za wěstotu w nadróžnym wobchadźe – předewšěm na dobro dźěći. Jeje přichod pak je wohroženy, jeli problem njerozrisaja, kiž budźe bórze akutny.

HSSL25

LND onlineshop 2026

Chróšćan Šulerjo

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025