Hdy sym wot medijow wotwisny? Što mam wobkedźbować, hdyž ze socialnymi medijemi dźěłam? Kak spóznawam wěrne a wopačne informacije w syći? Z tutymi a dalšimi prašenjemi su so šulerki a šulerjo 6. lětnika Serbskeje wyšeje šule Ralbicy tele dny we wobłuku projekta ze studijom Lucija zaběrali. Pod nawodom Michała Cyža a Jana Breindla přiswojichu sej wuknjacy wědu, wupruwowachu wšelake aplikacije a programy a zestajachu zakónčace prezentacije. Foto: Jan Rjeda

Krótkopowěsće (13.06.25)

pjatk, 13. junija 2025 spisane wot:

Serbska skupina zaručena

Drježdźany. Serbska dźěćaca skupina w Drježdźanskim nowym měsće je dźakowano přidatnym přizjewjenjam najprjedy hač do klětušeho zaručena. Tole zdźěli Christoph Cyž, předsyda tamnišeho towarstwa „Stup dale“, po wčerawšej rozmołwje ze zastupjerjomaj Serbskeho šulskeho towarstwa (SŠT) Romanom Grzybom a Marlis Młynkowej. SŠT je nošer skupiny dnjoweje maćerje Sabiny Wagneroweje.

SN na mjezynarodnej konferency

Nova Gorica. Zastupjerjo organizacije Midas – nowinow mjeńšinow – schadźuja so tele dny na generalnej zhromadźiznje w kulturnej stolicy Europy, słowjenskim hraničnym měsće Nova Gorica. Hosćićel je lětsa nowina Primorski dnevnik. Serbske Nowiny (SN) zastupuje tam wyša redaktorka Bianka Šeferowa. Dźensa rozjimaja čłonojo Midas połoženje nowinow mjeńšinow.

Dalši kandidat w Kamjencu

Skupinarjo rězbarja wopytali

štwórtk, 12. junija 2025 spisane wot:
Nic dźeń do Božeho spěća kaž minjene lěta, ale pjatk do swjatkow je Domowinska skupina Pančicy-Kukow lětuši kolesowanski wulět swojich čłonow organizowała. Jich puć wjedźeše tónraz do Žuric k Alojsej Šołće, hdźež po přestawce w Bukowcu ­dojědźechu. Skupinarjo wobhladachu sej ateljej rězbarja, widźachu jeho dźěłarnju a sej zhromadnje zaspěwachu. Swojim hosćom předčita Alojs Šołta wujimk z knihi „Wotrow – něhdy a dźensa“. Běše to podawizna z lěta 1945 wo Židźe, kotryž so na ­Cyžec-Jakubaškec kuble chowaše. Po wupruwowanym wašnju zetkachu so skupi­narjo po wulěće na grilowanje, zabawu a bjesadu – tónraz w Kukowje. Foto: Jan Ješka

Holešowska Dubrawka. Ze wšěch kónčin Swobodneho stata Sakskeje zetkaja so na přichodnymaj kóncomaj tydźenjomaj najwuspěšniši jěcharjo konjaceho sporta w Holešowskej Dubrawce. Tam so wo titul sakskeho mištra wubědźowali. Jěcharjo na ponyjach a młodźi jěcharjo w starobje wot 14 do 21 lět kaž tež seniorojo zetkaja so wot 13. do 15. junija. Slědowacy kónc tydźenja wot 20. do 22. junija startuja dresurowi jěcharjo we ­wubědźowanju wo mišterstwo. Předsyda Njeswačanskeho jěchanskeho a jězbneho towarstwa Frank Lehder je přeswědčeny, zo lětuše sakske mišterstwa runje tak ­derje wuhotuja kaž lońše.

Wulki skakanski areal, kotryž su loni wobšěrnje saněrowali, je na woběmaj kóncomaj tydźenja pruwowanske městno. Jedna z přičinow, čehoždla so sakscy jěcharjo znowa za mišterstwa w Holešowskej Dubrawce rozsudźichu, su tu­dyše wulkotne wuměnjenja. „To wšitko je jenož móžno dźakowano angažementej našich sobustawow, pomocnikow a předewšěm sponsorow. Na tutym městnje hižo wulki dźak za wulkotnu podpěru!“, praji Frank Lehder.

Předstaja plahowanje chmjela

štwórtk, 12. junija 2025 spisane wot:

Wučkecy. Mjeztym hižo 60 lět plahuja we Wučkecach (Auschkowitz) chmjel. Składnostnje toho změje agrarne předewzaće Tuchorski lěs sobotu, 14. junija, wot 10 do 16 hodź. dźeń wotewrjenych duri. Wopytowarjam chcedźa předstajić, kak tam chmjel plahuja, kak jón předźěłaja a dokal jón dodawaja. W 11 a 14 hodź. planuja přednošk a wodźenje po techniskej připrawje.

Łuku prawje hladać

Njeswačidło. Přirodowa centrala Budyskeho wokrjesa wuhotuje sobotu, 21. junija, wot 9 do 14 hodź. dźeń hladanja łuki. Při tym chcedźa łuku při Dobrošćanskim hrodźišću z kosu posyc. Zajimcam poskićuja tohodla kurs syčenja. Dźěći móža tón dźeń insekty wobkedźbować. Na kóncu přeprošuja na zhromadny piknik. Po přizjewjenju zajimcam zdźěla, hdźe so woni dokładnje zetkaja. Při­zjewjenja přijimuja hač do 17. junija pod telefonowym čisłom 035933 30077 abo e-mailnje pod naturschutzstation-nesch­.

Organizuja lětni swjedźeń

Wočakuja bolostne časy

štwórtk, 12. junija 2025 spisane wot:

Njeswačanscy radźićeljo dyrbja gmejnske financy zaso sporjadkować

Njeswačidło (JK/SN). Městna w sydarni Njeswačanskeje radnicy wutoru wječor njedosahachu, telko wobydlerjow bě ­přichwatało. Wšitcy chcychu zhonić, kak z gmejnu dale dźe. Přitomny bě profesor ­Gerald Swarovsky w nadawku Budy­skeho krajnoradneho zarjada. Wón ma Njeswačanske financy zaso na tajki staw přinjesć, zo móže komuna samostatnje wšitke jej dowěrjene a za nju wažne nadawki a winowatosće spjelnić.

Za to je trěbny tak mjenowany koncept za strukturu hospodarskeho plana. Koncept wobsahuje naprawy a móžnosće, z kotrymiž gmejna dosć dochodow zawěsći a swoje wudawki redukuje. Na 126 stronach je profesor Swarovsky wšitke tute móžnosće a naprawy zjimał. Při tym njezataji, zo mějachu w Njeswačidle ­wjele lět přewysoke wudawki a njedo­sahace dochody a zo su jich nadawki ­prosće přežadali. Jeli naprawy koncepta zwoprawdźa, změja po lětach zaso wuwaženy poměr mjez dochodami a wudawkami. To budźe bolostny čas, ale bjez tajkich naprawow njepóńdźe.

Wjesne rjemjesła zeznać

štwórtk, 12. junija 2025 spisane wot:

Chrósćicy (SN/MWj). Jedyn dźěl wobšěrneho programa składnostnje 800. róčnicy Chróšćanskeje gmejny a wosady budźe sobotu, 14. junija, dźeń rjemjesła, na kotryž móža sej wopytowarjo wot 13 do 17 hodź. dojěć. Prěnje wužadanje při tym budźe so rozsudźić. Tohorunja w 13 hodź. započnje so historiske wodźenje po Chrósćicach, kotrež něhdźe połdra hodźiny traje.

Šulerjo 9. lětnika Budyskeho Serbskeho gymnazija su sej tele dny we wobłuku profiloweje wučby pućowansku wustajeńcu „Što rěka tu mjeńšina? Danojo, Frizojo, Serbja, němscy Sinti a Roma a delnjoněmsce rěčacy“ w Budyskim Serbskim muzeju wobhladali. W běhu šulskeho lěta zaběrachu so z temu domizna a serbska kultura. Šulerjo chwalachu sej wobsah a wuhotowanje wustajeńcy. Zajimawe informacije wo tamnych mjeńšinach w Němskej bě dobre zakónčenje profiloweje wučby. Foto: Monika Ošikowa

Krótkopowěsće (12.06.25)

štwórtk, 12. junija 2025 spisane wot:

Zhromadny signal za załožbu

Berlin. Ze zjawnym listom zasadźujetaj so ministerskaj prezidentaj Sakskeje a Braniborskeje Michael Kretschmer (CDU) a Dietmar Woidke (SPD) za dosahace financowanje Załožby za serbski lud. List zwjazkowemu kanclerej Friedrichej Merzej podpisataj jutře w Berlinje. Jednanja wo pjatym finančnym zrěčenju tuchwilu dale traja.

Thespis-centrum nachwilnje wěsty

Halle nad Solawu. „LOKAL – program za kulturu a angažement“ je iniciatiwa, z kotrejž spěchuja Kulturna załožba Zwjazka, Zwjazkowa centrala za politiske kubłanje a Europska kulturna załožba kulturnych akterow „předewšěm w mjeńšich městach a wjesnych kónčinach Němskeje“. Mjez prěnimi 13 instituci­jemi a zjednoćenstwami je Budyski ­Thespis-centrum w nošerstwje Němsko-Serbskeho ludoweho dźiwadła. Jemu, kaž tež tamnym 12 kandidatam přilubja přichodne štyri lěta stajnje 240 000 eurow.

Čěscy wojacy do Kenije

Nowe hrajkanišćo přepodali

srjeda, 11. junija 2025 spisane wot:
Po wjace hač lěto trajacym twarskim času přepodachu swjatkownu njedźelu w Nowej Wjesce nowe hrajkanišćo. Na swjedźenskim popołdnju farar Měrćin Deleńk hrajkanišćo požohnowa a dźěći smědźachu so na nim prěni raz pospytać. Do toho so wšitkim pomocnikam, podpěraćelam a darićelam, kotryž su swoju prócu, ideje a čas do projekta inwestowali, najwutrobnišo dźakowachu. Přihotowane mějachu při tej składnosći kofej a tykanc kaž tež paslenske stacije a skakanski hród. Wječor zakónčichu wjesnjenjo ze słódnymi pomfritkami a praženymi kołbaskami. Foto: Emma Młynkec

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND