„Tola hudźba je rěč, kotraž zjednoća cyły swět!“, spěwa skupina Holaski w swojim znatym spěwje „Ejo, ejo“. Wšojedne hač w ćahu, w awće, w lětadle abo při morju – hudźba nas čłowjekow stajnje přewodźa a přez hranicy zwjazuje. Wosebje zwjeselace je, zo je hudźba z našeho serbskeho regiona dźensa na mnohich online-platformach přistupna, tak zo móža ludźo ju wšudźe słuchać. Tak drje wostanu naša rěč, naša kultura a naše tradicije tež přez wulke zdalenosće blisko. Hudźba ma wosebitu móc, dopomnjenki a začuća zbudźić. Někotre znate zynki dosahaja a hižo nastawaja wobrazy domizny, swójby, přećelow a zhromadnych dožiwjenjow. Runje młodym Serbam, kotřiž pućuja, studuja abo su z časami daloko wot domizny žiwi, móže serbski spěw začuće domizny posrědkować. Hudźba na to dopomina, hdźe swójske korjenje su.
Bjez toho zo je nam to wědome přewodźeja serbsko-čěske poćahi hižo přez lětstotki dopomnjenki na bytostnej podawkaj.
Prěnja stawizniska dopomnjenka: Pjatk 24. jutrownika před dokładnje 390 lětami bu Łužica doskónčnje z čěskeho kralestwa Sakskej přepodata. Za južneho susoda bě to móžnosć, sewjernemu susodej swój wysoki dołh – 72 tonow złota – z třicećilětneje wójny wotpłaćić. A to bě tež jedyn z wuslědkow wójny wo čěske kralestwo, kotraž bě so w lěće 1620 započała. Sakski kurwjerch Johann Georg I. widźeše tehdom składnosć, sej zajimawy hospodarski region a wikowanske křižowanišćo mjez wuchodom a zapadom přiswojić. Zdobom je sakskich lutheranow před rakuskim katolicizmom škitać chcył. Za Serbow bě to komplikowaniši wokomik: Słowjanscy wobydlerjo Łužicy (kotrychž njeje so nichtó prašał, kotremu statej chcedźa přisłušeć) su po třista lět trajacej němskej kolonizaciji definitiwnje z Němcami přehrali a běchu w swojej domiznje dale z mjeńšinu. W lěće 1636 su so Serbja a Češa potajkim jako sobustaćenjo rozžohnowali a dyrbjachu poćahi mjez sobu hinak organizować.
Dopominaće so hišće na njedawne swjatki z krasnym słónčnym wjedrom? Dla toho mam ja hišće špatne swědomje. Wina na tym je fotowoltaikowa připrawa na třěše našeho bydlenskeho domu. Wšojedne hač běchmy na wulěće na Kamjenskej Pastwinej horje abo póndźelu na putniskich kemšach w Róžeńće – naša solarna připrawa njepřestawajcy jednu kilowattowu hodźinu po druhej produkowaše a najwjetši dźěl do syće wotedawaše. A tohodla bych ja bjezmała sobu na tym wina był, jeli by so milinowa syć w našim kraju sypnyła. Přetož připrawow kaž našeje je wjele w kraju, ale lědma štó milinu w tym wokomiku runje trjeba, wšako swjatki lědma štó dźěła, znajmjeńša nic zawody, kotrež bychu wjele miliny přetrjebali. Na zbožo je naš kraj milinu w susodnej Awstriskej wotbył. Tam wodu do zběrnikow klumpaja a ju pozdźišo přez turbinu zaso wotpušća.
Wukaz Donalda Trumpa, zo maja domjace KI-koncerny swoje nowowuwite systemy knježerstwu USA 30 dnjow na přepruwowanje k dispoziciji stajić, je mje tutón tydźeń pozitiwje překwapił. Trump wšak je skerje za swoju neoliberalnu deregulaciju domjaceho hospodarstwa, wosebje tech-branše, znaty. Prawdźepodobnje su jemu poradźowarjo wohrožowanje narodneje wěstoty přez KI wuwědomić móhli. Snano je wot nich zhonił, zo je nowy KI-model US-ameriskeje firmy Anthropic derje na to trenowany, njewěstosće w digitalnych škitnych systemach namakać a je potencielnje tež za nadpady wužiwać.
Matura a studij – za dźeń a wjace młodych ludźi je tole žiwjenski plan. W lěće 2023 na přikład je wjace hač połojca wšěch tych, kotřiž běchu šulu zakónčili, studować započinało. Mnohim pak wědome njeje, zo je studij stajnje tež financielne wužadanje. Nimo pilneho wuknjenja dyrbiš podruž płaćić, něšto k jědźi trjebaš, hdys a hdys nowu drastu. Doma sydać wězo tež cyły tydźeń wjeselo njewobradźa, tuž trjeba prawy student tež fenk za přichodnu party. Němski stat studowacych financielnje podpěruje – BAFöG je skrótšenka za staraćela, kiž mnohim studowacym měsac wob měsac pod pažu přima. Na měsac móža studowacy maksimalnje 992 eurow tuteje podpěry dóstać. Přerěznje pak dóstawaja studenća jenož 663 eurow. A jenož něhdźe 14 procentow wšěch studowacych scyła BAFöG dóstawa. Nimo toho wot tych pjenjez dźensa hižo žiwy być njemóžeš. Wšako je jeničce podruž za stwu w někotrych z wjetšich městow dróša hač 500 eurow. Tež płaćizny za žiwidła a wšě druhe wudawki razantnje stupaja. Njezadźiwa tuž, zo chodźi wjace hač 40 procentow wšěch studowacych připódla na dźěło.
Kóždy z nas młodostnych znaje „horco lubowane“ prašenja dorosćenych: Što chceš poprawom po šulskim času činić? Što maš předwidźane? Studij abo wukubłanje? Počasu njemóžeš tute prašenja wjac słyšeć, wšako ći je mjenje abo bóle kóždy, kotryž ći přez puć běži, takle abo podobnje staja. Jako hustodosć lědma połnolětny młody čłowjek so rozsudźić, kotry žiwjenski puć chceš kročić, njeje přeco lochko.
Telko móžnosćow a telko najwšelakorišich šansow – za někotrehožkuli je to skerje mała kwakla so rozsudźić. Starša generacija, kaž to druhdy wusłyšu, njeměješe na powołanskim polu scyła hišće telko wuběra, kaž my młodźi to dźensa znajemy. Na kóncu wšak móžemy to jako wulki priwileg wobhladować, kiž njebě přeco samozrozumliwy. Tola najebać lěto a wjac pisanych poskitkow nosy so někotryžkuli młodostny z druhimi myslemi a praša so tež: Ma moje faworizowane powołanje scyła přichod?
Z nawodnistwa Kamjenskeje chorownje njeje so dźensa tydźenja na demonstraciji před radnicu w Kamjencu nichtó słowa jimał. Su woni wot reakcije ludźi přemóženi? Boja so swójskeje kuraže a swojich rozsudow? Snano pak je tola k tomu dóšło, zo wotwažuja? Traš so tež puće wotewru, kotrež njejsu dotal widźeli? Na přikład kooperacija z druhej chorownju a z tym inwesticije do kliniki za dźěći abo wužiwanje derje wuhotowaneje kliniki za gynekologiju za priwatne lěkowanje abo porodna pomoc babow, kiž swobodnje z lěkarjom skutkuja. Snano pak móhł w Kamjencu a z tym wuchodnje sakskeje stolicy zepěranišćo za wosebje wužadowace porody we wjesnych kónčinach nastać? Za to wšak tam wosebitu ekspertizu maja. Wěm: To su wšitko skerje sony ...
Přećelow móžeš sej wuzwolić, přiwuznych pak dyrbiš brać, kajkichž dóstanješ. Tute stare přisłowo pak w politice takle stajnje njepřitrjechi. Na wuchodźe Němskeje to wosebje derje wěmy.