Wšitko přez jedne kopyto bić, měrić z dwojej měru, zredukować wobsah na ryzy čorno-běłu dichotomiju a prjedy abo pozdźišo „dźakowano“ tak mjenowanemu whataboutismej poprawnu temu z wočow spušćić – wšo to charakterizuje towaršnostnu debatu. Nastork komisariskeho předsydy Dźěłoweho zjednoćenstwa zjawnoprawniskich rozhłosowych stacijow Zwjazkoweje republiki Němska (ARD) Toma Buhrowa, „za kulojtym blidom“ wo přichodźe radija a telewizije na zakładźe popłatka wobydlerjow rozmyslować, njeje w tym zwisku wuwzaće. Wuchadźišćo aktualneje diskusije běštej wumjetowani nepotizma a „mentality samoposłužowanja“ w šefowymaj etažomaj NDR a RBB, zjawnoprawny rozhłós pak bě a je prawidłownje z hrěšnym boranom najwšelakorišich rozestajenjow, za stajnym blidom w korčmje runje tak kaž w parlamentach. Raz rěka, zo je „statej přebliski“, raz je rozprawnistwo pak „njewuwažene“ pak „překritiske“, raz zdobom „přezwjeršny“ a „přenaročny“.
Z wójnu w Ukrainje a energijowej krizu je so tema lutowanje takrjec do našeho kolektiwneho wědomja zadomiła. Wšitcy dyrbimy nětko lutować, zo bychmy přez zymu přišli, hospodarstwo runje tak kaž komuny a kóždy jednotliwc. Zo so wo lutowanju energije telko w zjawnosći rěči, je bjezdwěla nowe. W přerěznej priwatnej domjacnosći z prajimy raz normalnymi dochodami je to skerje stary lac. Tu njetrjebaja ludźom powědać, kak dołho smědźa dušować, kak ćopła smě woda być a hač smědźa sej to scyła dowolić abo snano tola radšo lapku wužiwać, kaž to jedyn z našich politikarjow namjetowaše. Sym přeswědčeny, zo kóždy priwatnik doma hižo dawno za tym hlada, zo milinu a ćopłotu nihdźe njebroji, zo žanu swěcu bjez přičiny swěćić njeda a zo žanu stwu njetepi, kotraž runje trěbna njeje.
Na pobrachowace wjerški w serbskim žiwjenju njejsmy so minjene tydźenje scyła hóršić trjebali. Na přikład swědča zarjadowanja ke kóncej jubilejneho lěta Zejlerja a Kocora wo aktiwnym rozestajenju z narodnym namrěwstwom. Škoda, zo su ličby tam wobdźělenych přewidne wostali. Ma to snadź něšto z tym činić, zo běchu to husto oficialne, towarstwowe zarjadowanja?
Wšojedne hač wosobinski abo towarstwowy angažement, často so to jedne bjez toho tamneho jenož ćežko zeskutkownić da. Tójšto wosobinskeho angažementa zwisuje z čestnohamtskim skutkowanjom čłonkow a čłonow rady Załožby za serbski lud. Rozměr tohole zasadźenja za zajimy našeho ludu móže zwonkastejacy lědma posudźować. To žana kritika njeje, wšako woprawdźite naroki hakle ći nazhonjeja, kotřiž so w tymle zastojnstwje pospytaja. Na tajke wužadanje so zwažić je lětsa znowa móžno.
Ludźo so dale a bóle prašeja, dokal to wšitko hišće powjedźe a kak móhł přichodny schodźenk eskalacije wupadać, kotryž po nadpadźe Ruskeje na Ukrainu dožiwjamy. Mjeztym stawaja so wěcy, kotrež smy do woneho 24. februara za runjewon njemóžne měli.
Přikład stej płunowodaj Nord Stream 1 a 2. Ani za čas zymneje wójny njeje so nichtó płunowodow a wolijowodow dótkał. Dźensa je rozbuchnu a hotowe. Štož najbóle zadźiwa, je wulke mjelčenje na zapadnej stronje wo móžnych skućićelach. Někotryžkuli drje so na wuprajenja prezidenta Joewa Bidena w februaru dopomina, zo „płunowoda Nord Stream 2 hižo njebudźe“, dyrbjała-li Ruska Ukrainu nadpadnyć. Na prašenje žurnalistki, kak měło to praktisce wupadać, wón rjekny: „Slubju wam, mamy wotpowědne srědki za to.“
Krótka bitwa wo serbskej telewiziji je nimo, prjedy zo je docyła prawje započała. W zjawnym lisće je so syć Łužycafilm hóršił, zo je so zastupowacy jednaćel Domowiny po zdaću přećiwo monotematiskim wusyłanjam w magacinje „Łužyca“ wuprajił. Markus Końcaŕ je poprawił, zo połhodźinske přinoški, kotrež so ze serbskej tematiku zaběraja, do prašenja stajił njeje. Jednaše so potajkim prosće wo njedorozumjenje – naležnosć rozrisana a wotbyta, měr a porjadk zas knježitej na serbskim swěće?
Po nimale 16 lětach skutkowanja w Ludowym nakładnistwje Domowina a po dwanaće lětach jako šefredaktor Serbskich Nowin so dźensa z wami, lube čitarki a lubi čitarjo, rozžohnuju. We wšěch tych lětach je mje kaž tež wšitkich sobudźěłaćerjow a wšitke sobudźěłaćerki redakcijow Serbskich Nowin, Noweho Casnika a Rozhlada digitalizacija wužadała a redakcije dale chětro wužaduje. Najwjetši wuspěch minjenych lět je, zo su wšitke redakcije swoje wobsahi dospołnje internetnje spřistupnili.
Kóžda kriza woznamjenja zdobom wuwiće a postup. Wěčnje w kuće sedźeć, dokelž je so hdy jónu něšto nimo kuliło, ničo njepřinjese. Za to je swět přepisany. Tuž wěm, zo je najlěpje so duchownje hibać a z tym pódla być, hdyž so swět přeměnja, a nic na městnje teptać.
Tak činja to tež starši, jako sylny postronk našeje towaršnosće, wuwiwajo iniciatiwy z wotmysłom, dźěćom najlěpše kubłanje zmóžnić. Dopominam so na tych, kotřiž su před wjace hač 20 lětami w Chrósćicach a pozdźišo w Pančicach-Kukowje stawkowali. Njezabudu na angažement staršich w Delnjej Łužicy, jako wuwojowachu sej prawo na rěčne kubłanje swojich dźěći w delnjoserbšćinje, a to nic jenož w nakromnych hodźinach abo po šuli. Widźu dźensa nanow a maćerje, kotřiž so za to zasadźuja, zo bychu swojim dźěćom zmóžnili serbskorěčne kubłanje wotpowědnje zamóžnosćam kóždeho jednotliweho. Přetož tež wnučki maja a změja z toho wužitk.
Idejow, kak wočakowanu krizu dla wotwidźomnje hoberskich kóštow za energiju najlěpje zmištrować – chiba samo jej zadźěwać –, je dosć a nadosć. Kaž tak často přewahuja nažel utopiske namjety, ničo njeje w tym zwisku přehłupe a/abo přeabstruzne. Samsne płaći za reakcije na nje. Žada-li sej knjez Kretschmann, z lapku so wumyć město so wupryskać, je to snano njelepe a skutkuje arogantne, štož pak njewoznamjenja, zo by so wo njekonstruktiwne a njespjelnjomne poručenje jednało. Knjez Kretschmer chce „konflikt“, kotryž krizu wuskutkuje, „zamjerznyć“ a diplomatiju wožiwić, wo wotpowědnym recepće pak dotal mjelči.
„Zachowanje a wuwiwanje toho, štož lud ze serbskim ćišćanym słowom ma“ su bywši šefredaktorojo a redaktorojo Noweho Casnika, Serbskich Nowin a Noweje doby w swojim zjawnym lisće jako trajny nadawk sformulowali. Adresaća toho bytostneho wuprajenja njesměli tohodla jeničce redakcije same resp. Ludowe nakładnistwo Domowina być. Hač pisane serbske słowo kaž dotal w ćišćanej formje abo dźeń a bóle tež jako digitalny tekst předleži, je wšojedne. Rozsudne je, zo maš něšto k čitanju w maćeršćinje.
Runje tak kaž za mnoho druhich ludźi je so za mnje předwčerawšim rjany čas skónčił. Hač na někotre wuwzaća sym zhromadnje z mandźelskej tři měsacy dołho z Pančic-Kukowa na dźěło do Budyšina a zaso domoj z busom jězdźił, a to za dźewjeć eurow wob měsac. To njeměješe jenož lěpšinu, zo smój znajmjeńša mały kusk něšto za wobswět činiłoj, tež móšnja je so wjeseliła, wšako bych hewak dźewjeć eurow za jenički dźeń za jězbu z busom tam a sem wudał. Dyrbju wšak přiznać, zo smy na wsach při statnej dróze S 100 mjez Kamjencom a Budyšinom z busowymi zwiskami chětro zapleńčeni, wšako tu kóždu hodźinu bus jědźe. W druhich kónčinach tomu tak njeje. A tuž tam bohužel tež tajke dožiwjenja njemějachu kaž mój.