Njedźelu drje je hakle 1. adwent, Marian Bulank, Jörg Jansing, Andreas Pabst, Kornel Kolembus, (prědku wotlěwa), Ignac Wjesela­, Helena Bětnarjec, Anna-Maria Bretschneiderec, Alena Farkašowa a Wito Bejmak (zady wotlěwa) pak mysla hižo na ptači kwas. Tón tydźeń su w Mješicach sceniski wotběh klětušeho ptačokwasneho programa Serbskeho ludoweho ansambla skonkretizo­wali. Foto: SN/Maćij Bulank

Čitajće w nowym rozhledźe (29.11.19)

pjatk, 29. nowembera 2019 spisane wot:

Přichodny tydźeń wuńdźe decemberske wu­daće Rozhlada. Jenny Hagemannowa, absolwentka Delnjoserbskeho gymnazija Choćebuz, zaběra so w swojim nastawku ze serbstwom jako kulturnym herbstwom a jeho rólu w sebjezrozumjenju Łužicy. W tym zwisku čitaće tež jeje rozmyslo­wanja wo róli wědomostnicy při slědźenju w do­miznje.

Politolog Jakub Sokół je sej protokole pólskeho Sejma dokładnje wobhladał a wědźeć chcył, hdy a na kotre wašnje su serbske prašenje w parlamenće susodneho kraja wobjednawali. Tak chcychu někotři zapósłancy samo docpěć, zo pólski stat Serbow kaž swójsku mjeńšinu we wukraju wobhladuje a wotpowědnje podpěruje.

Mjenje abo bóle připadnje je Měrko Šołta na lěta 1766 ćišćany spis z pjera Male­šanskeho fararja Pětra Ponicha storčił, w kotrymž chowaja so najstarše dotal znate noty serbskeje ludoweje hudźby. Wo čo so dokładnje jedna, to zhoniće w najnowšim Rozhledźe.

Křižowka (29.11.19)

pjatk, 29. nowembera 2019 spisane wot:

Wodorunje: 3 počas, 5 twaršćizna, 6 kupnica, 7 postajena hranica, 10 dźěłanišćo frizera, 13 Wódra pólsce, 14 wobchadna připrawa, 15 pos

Padorunje: 1 bratr Kaina, 2 lěsna rostlina, 3 nic cuza, 4 artikl hy­gieny, 8 rěka w Aziji, 9 syn Abra­hama, 11 lisćowy štom, 12 wjes delnjoserbsce

Srjedu, 27. nowembra, su zajimcy w 19 hodź. do Budyskeho Serbskeho muzeja na přednošk wo modźe a narodnej drasće přeprošeni. Jako hósća witaja docentku Evu Howitz z Lipska. Wot 17.30 hodź. přeprošuje Andrea Pawlikowa na serbske wodźenje po wosebitej wustajeńcy SORBIAN STREET STYLE. We 18 hodź. na němske. Foto: SN/Maćij Bulank

Płastowka (22.11.19)

pjatk, 22. nowembera 2019 spisane wot:
Spočatk pytanych słowow je wu­pokazany. 1 přećel, 2 klima, 3 jón ma šuler spjelnić, 4 praskotak, 5 horni dźěl zwjeršneje košle, 6 južny płód, 7 postajeny čas, 8 ródna wjes Alojsa Andrickeho, 9 žónske předmjeno

„Der Zauberer der Smaragdenstadt“ po Alexanderu Wolkowje rěka bajkowa inscenacija NSLDź, kotraž wosebje dźěći dlěje hač dwě hodźinje wobkuzłuje. Přichodne předstajenje je srjedu, 20. nowembra, w 17 hodź. na hłownym jewišću. Lisćiki su jara požadane, wšako je wopyt inscenacije, kotruž hač do hód tež někotre razy dopołdnja předstajeja, mnohim hódny dar. Foto: Uwe Soeder

Płastowka (08.11.19)

pjatk, 08. nowembera 2019 spisane wot:
1 počas, 2 pječwo, 3 zeger, 4 ruska stolica, 5 drohotny płat, 6 swjaty dźeń Židow, 7 nic teorija, 8 wón drjewo­ wobdźěłuje, 9 ludowje: rěč bjez wobsaha, zmysła

Křižowka (01.11.19)

pjatk, 01. nowembera 2019 spisane wot:

Wodorunje: 3 płódny blečk w pusćinje, 5 koparski klub w Mailandźe, 6 kraj w morju, 7 arabski zaliw, 10 pozitiwna elektroda, 13 znaty sportowc, wuměłc, 14 hudźbna twórba, 15 stup

Padorunje: 1 los bjez dobyća, 2 si­cil­ski wulkan, 3 sylny wichor, 4 nic wuchod, směr, 8 arabski emirat, 9 kulturna epocha, 11 zjawne ... air, 12 jězor w Kazachskej

W nocy na njedźelu stajimy časniki wo ho­dźinu wot 3 na 2 hodź. wróćo. Naje­bać spočatk zymskeho časa nje­trjebaja so „nócni hawronojo“ bojeć, zo z busom abo ćahom domoj abo druhdźe njedojědu. Wobchadne předewzaća su jězbne plany mjez sobu wothłosowali. Foto: SN/Maćij Bulank

Čitajće w nowym rozhledźe (25.10.19)

pjatk, 25. oktobera 2019 spisane wot:

Dźens za tydźeń wuńdźe nowemberske wudaće našeho kulturneho časopisa. Praske nalěćo, pčołarstwo, pomniki a serbske prědarki su jenož někotre z jeho temow.

W zašłych měsacach čitachmy hdys a hdys wo wójnskich pomnikach, kotrež běchu we Łužicy zdźěla tež serbsce abo dwurěčnje popisane. Zwjetša dźěše wo wopomnišća, nastate po Prěnjej swětowej wójnje. Zo běchu scyła prěnje ryzy serbske wopomnišćo za padnjenych wojakow hi­žo­ 50 lět zašo poswjećili, a to w ewangelskim Njeswačidle, je nětko Trudla Ma­linkowa wuslědźiła a wo tym rozprawja. Kedźbyhódne je, zo njebě Serb za wuhotowanje wopomnjenskeje tafle zamołwity.

W našim stawiznopisnym serialu roz­jimuje sobudźěłaćer Serbskeho kulturneho archiwa Měrćin Brycka wuskutki Pra­skeho nalěća 1968 na dźěławosć Instituta za serbski ludospyt. Mjez druhim bu wědomostna konferenca wotprajena, a hižo ćišćany přinošk wo nowšich serbskich stawiznach dyrbjachu cofnyć a zničić.

nowostki LND