Foto: SN/Maćij Bulank
W swojej pyšnej drasće ewangelskich Serbow Budyskeho kraja su dźěći předšulskeje skupiny Malešanskeje Witaj-pěstowarnje „K wódnemu mužej“, kotraž je w nošerstwje Serbskeho šulskeho towarstwa, hromadźe ze staršimi a kubłarkami do Budyšina jěli. W Serbskim domje mějachu wosebite dožiwjenje. Ze spěwom „Zady našej’ pjecy“ witachu wone hosći wuznamjenjenskeho zarjadowanja Domowiny, hdźež přepodachu Myto Domowiny, Myto Domowiny za dorost a Čestneho znamješko Domowiny.
A nadobo stejachu tež ći najmłódši cyle w srjedźišću. Słyšachu, zo słušeja sobu k počesćenym, a to z Mytom Domowiny za dorost. Jich tohorunja na žurli přitomni starši běchu dospołnje překwapjeni. Ćim bóle z toho, zo je so jim předsyda Domowiny Dawid Statnik za to dźakował, zo dadźa swojich synow a swoje dźowki dwurěčnje kubłać. A kak su so dźěći wjeselili, jako dósta kóžde z nich wosebite wopismo. Hordźe su je sobu domoj wzali a wšěm pokazowali. Nawodnica pěstowarnje Borbora Kralowa přija „wulke“ wopismo a z nim zwjazanu medalju.