Waršawa. Polacy hotuja so póndźelu na wusahowacy podawk, kiž je někotremužkuli „politiske kino“ – we woprawdźitym zmysle słowa. W parlamenće we Waršawje schadźuje so sejm, zo by posledni kapitl wot lěta 2015 skutkowaceho narodno-konserwatiwneho knježerstwa strony PiS zakónčił. Do toho pak dyrbja wšitcy hišće posledni akt dźiwadła dožiwić. Derje wědźo, zo nima najmjeńšeje šansy, chce dotalny ministerski prezident Mateusz Morawiecki swoje nowe knježerstwo předstajić, kiž bě po njedawnych wólbach w nadawku prezidenta Andrzeja Dudy zestajał. Po wustawje ma Morawiecki zapósłancam prašenje dowěry stajić. Přemóžaceje wjetšiny opozicije dla je zwoprědka jasne, zo nowy kabinet přepadnje a zo so doba PiS tuž kónči. Najebać to chce PiS swój program rozłožić. Morawiecki wě, što je wón stronje dołžny, kotraž bě jemu zastojnstwo dała.
30. nazymnika 2023 zemrě spisowaćel, publicist, operowy spěwar a čestny předsyda Severočeského klubu spisovatelů Ladislav Muška 95lětny.
Wjele lět zajimowaše so Ladislav Muška za serbsku kulturu. Zhromadnje z druhimi prócowarjemi wobdźěli so wón jako sobuawtor na wudaću prěnjeje čěsko-serbskeje antologije Strach o moudivláčka. Aktiwnje wón pomhaše, wobstarać pjenježne srědki za jeje wudaće. Jako publicist rozšěrjowaše Muška wšelake dalše zběrki přełožkow serbskich awtorow a recensowaše je w čěskich medijach. Runje tak přihotowaše zemrěty wjacore zetkanja ze serbskimi wuměłcami, nimo druhich w čěskich městach Jiřetinje pod Jedlovou abo Semilach. Runje tak bě wón aktiwny při wabjenju a zběranju podpismow na dobro Warnočanskeje iniciatiwy za zachowanja serbskeje srjedźneje šule we Chrósćicach 2001.
Praha. Minjenu sobotu bě skónčnje zaso tak daloko. Na hodownym štomje wosrjedź Praskeho Staroměšćanskeho naměsta běchu swjatočnje wosom a poł kilometrow dołhi swěčkowy rjećaz zaswěćili. Čerwjeny šmrěk, kiž bě Jiří Vorlíček we wokolinje města Teplice porubał, pyši nimo swěčkoweho rjećaza 350 błyšćatych hodownych kulkow. Kóždu hodźinu zaswěćeja so swěčki na štomje a hudźba ze znateho bajkoweho filma „Tři worješki za Popjelawku“ zakuzłuje wopytarjow adwentnych wikow. Tež wjedro staraše so wo porjadnu zymsku atmosferu.
Waršawa. Polakam skića tele dny politiske dźiwadło, kotrež tam w tajkej formje dotal hišće dožiwili njejsu. Dźiwnostka traje dalšej dwaj tydźenjej. Ministerski prezident Mateusz Morawiecki je minjenu póndźelu wotpowědnje swojemu zastojnstwu nowe knježerstwo kraja předstajił. Prezident Andrzej Duda, kiž wšak bě premierej wotpowědny nadawk dał, je nowy kabinet 18 ministrow w swojim palaisu spřisahał. W gremiju je dźewjeć žonow. Předsyda dotal knježaceje narodno-konserwatiwneje strony PiS Jarosław Kaczyński bě čłonow kabineta wuzwolił, kaž sam rjekny. Hordźe pokaza wón na „młode wobliča“ w rjadach nowych ministrow. Wšitkim ludźom je jasne, zo so wo ryzy inscenaciju jedna. Po wustawje Pólskeje dyrbi Morawiecki po dwěmaj tydźenjomaj, 11. decembra, dźěławosć knježerstwa rozłožić a prašenje dowěry stajić. Dokelž pak ma opozicija tam po njedawnych wólbach přemóžacu wjetšinu mandatow, nowy kabinet wěsće přepadnje. Toho je sej tež Morawiecki wědomy, kiž widźi za sebje hišće „šansu dźesać procentow“.
Praha. Třěšny zwjazk čěskich dźěłarnistwow je minjenu póndźelu swojich čłonow namołwił, přećiwo lutowanskej politice knježerstwa protestować. Wokoło připołdnja zetkachu so tysacy ludźi w Praskim nutřkownym měsće, zo bychu swoju njepřezjednosć z planami wodźacych politikarjow pokazali. 74 procentow šulow a pěstowarnjow přizamkny so protestnej akciji. Premierminister Petr Fiala ma předwidźane lutowanske naprawy za njewobeńdźomne. „Kroki, kotrež smy spřihotowali, to rěka konsolidacija zjawnych financow a rentowa reforma, su nuzne. Njepodamy so ćišćej protestowacych, dokelž stejimy za dobry přichod našeho kraja kaž tež za wudźeržliwe hospodarstwo“, podšmórny Fiala před nowinarjemi. Fiala njerozumi, čehodla su wučerjo stawkowali. „Klětu chcemy wjace pjenjez za kubłanje zwjesć. Nimo toho dóstawaja wučerjo nětko hižo 130 procentow přerězneje mzdy. Tak ma ministerstwo za kubłanje přichodne lěto 269 miliardow krónow (11 miliardow eurow) k dispoziciji, 3,9 miliardow wjace hač lětsa.
Waršawa. Wólby noweho pólskeho sejma, kotrež su wočiwidnje nowu dobu zahajili, wunjesu wodźacemu politikarjej kraja najwjetše bolosće: Předsydźe dotal knježaceje narodno-konserwatiwneje strony Prawo a sprawnosć (PiS) Jarosławej Kaczyńskemu. Demontaža najmócnišeho muža je so hižo na prěnim posedźenju parlamenta započała. Kaczyński bě přepozdźe do žurle přišoł. Parlament bě wuradźowanje bjez njeho započał a so k zwukam narodneje hymny pozběhnył. Nichtó njeměješe 74lětneho hižo zańč.
Praha. „Demokratija wěčnje njetraje. Tež w tajkich krajach kaž w Jendźelskej abo Zjednoćenych statach móžemy wosłabjenje demokratije wobkedźbować a Čěska njeje w tutym nastupanju wuwzaće“, zdźěli čěski prezident Petr Pavel nowinarjam Čěskeje telewizije minjeny pjatk składnostnje 34. róčnicy somoćaneje rewolucije. Pavel žada sej wot swojich krajanow, so kóždy dźeń znowa za swobodu zasadźeć. Zdobom podšmórny prezident, zo połoženje nastupajo demokratiju a swobodu tajke hubjene njeje kaž sej někotři Češa mysla. Čěska je so na tutym polu w minjenych lětach jara derje wuwiwała a ludźo maja přičinu swjećić.
Waršawa. Měsac po wólbach pólskeho sejma je w nim nowy duch zaćahnył, čujomny a derje widźomny. Minjenu póndźelu bě runje tak napadne, zo je čas dotal knježaceje narodno-konserwatiwneje strony Prawo a sprawnosć (PiS) nimo. Wobraz bě runjewon symboliski: Předsyda PiS Jarosław Kaczyński zastupi do žurle, po tym zo běchu so zapósłancy k zwukam narodneje hymny hižo pozběhnyli. Na schodźenku mjez rynkami stejo dyrbješe wón čakać, bjez toho zo by so scyła něchtó za njeho zajimował.
Praha. Čěski premierminister Petr Fiala wopyta minjeny tydźeń wjacore afriske kraje, zo by tam z wodźacymi politikarjemi aktualne temy rozjimał a so wo dźěłowym połoženju někotrych čěskich firmow informował. Na jeho kopaće połnym programje steješe mjez druhim tež zetkanje z nigeriskim prezidentom Tinubuwom. Po informacijach Václava Smolki, rěčnika čěskeho knježerstwa, wotprajichu nigeriscy diplomaća krótko do termina dźěłowe posedźenje a šmórnychu wopyt čěskeho premierministra z programa. Kraj njeje pječa kmany, dołho do toho planowanu konferencu wo hospodarstwje organizować. Tež angolski prezident wotpokaza wopyt Petra Fiale. Čěska powěsćowa agentura ČTK wuchadźa z toho, zo zwisuje wotprajenje ze žadanjom čěskeje zakitowanskeje ministerki Černochoveje, z organizacije Zjednoćenych narodow wustupić. Tež wotpokazanje rezolucije UNO nastupajo přiměr w Gazaskim pasmje móže być přičina za šmórnjenje dźěłoweju zetkanjow.