To a tamne (03.04.25)

Donnerstag, 03. April 2025 geschrieben von:

Šlinkam je tuchwilu přesuche. Populacija je drje z poměrnje wysokej ličbu do lěta 2025 startowała, suchota w februaru a měrcu pak wuwiće šlinkow tuchwilu haći. To fachowcy Senckenbergskeho slědźenišća w Frankfurće zwěsćichu. Inwazija kaž loni wokomiknje njehrozy, byrnjež małe šlinki hižo widźeć byli.

Bywši nawjedowanski bunker nutřkowneho ministerstwa NDR w Freudenbergu na sewjeru Braniborskeje móžeš kónc tydźenja zaso wopytać. „Bunker 7001 je dźěl widźomnych stawiznow NDR“, organizatorojo wodźenjow zdźěleja. Bunker běchu 1986 dotwarili. Wón skići 200 ludźom městno. W nim chcychu w padźe wójny zjawne žiwjenje w NDR nawjedować. Něhdźe 400 telefoniskich syćow zwjazowaše objekt z policiju, wójskom a statnej wěstotu. Hač do 1989 běchu w nim dwójce wšě wotběhi zwučowali.

Zajimy zawodow wobkedźbować

Mittwoch, 02. April 2025 geschrieben von:

Berlin (dpa/SN). Z naležnym apelom namołwja hospodarstwo Němskeje uniju CDU/CSU a SPD, zajimy předewzaćow w koaliciskich jednanjach sylnišo wobkedźbować. Němska tči w ćežkej hospodarskej krizy, kotruž je z wulkeho dźěla sama zawinowała, rěka w zhromadnej deklaraciji sto hospodarskich zwjazkow. „Wobdźělnikow koaliciskich jednanjow pak tole wočiwidnje njestara. Dotalne wuslědki su njedosahace w napjatemu połoženju zawodow njewotpowěduja.“

Podpěruja namjet ćěkancow dla

Berlin (dpa/SN). W rjadach CDU/CSU podpěruja namjet, indiwidualne prawo na azyl wotstronić a město toho wobmjezowanu ličbu migrantow w Němskej přiwzać. Prezident Zwjazkoweho zarjada za migraciju a ćěkancy, Hans Eckhard Sommer, bě so za to wuprajił, wjace migrantow po ryzy čłowjeskich směrnicach přiwzać, štož by wosebje žony a dźěći potrjechiło. Parlamentariski jednaćel frakcije CDU/CSU Thorsten Frei ma namjet za „wažny přinošk“ noweje politiki.

Sudnistwo rozsudźi klětu

Frakcija BSW w sakskim sejmje je wčera zastupjerjow Serbow přeprosyła: dopołdnja Domowinu z předsydu Dawidom Statnikom (naprawo na lěwym foće ze zapósłancomaj Ines Biebrach a Jensom Hentschelom-Thörichtom) a referentom Clemensom Škodu, popołdnju Serbski sejm: Hajka Kozela, Anetu Zahrodnikowu a Tomaša Čornaka (wotlěwa na prawym foće). Foto: frakcija BSW

Trump wukaza nowe cła

Mittwoch, 02. April 2025 geschrieben von:
Washington (dpa/SN). Prezident USA Donald Trump chce dźensa wječor (22 hodź.) nadrobnosće wo připowědźenych nowych chłostanskich cłow wozjewić. Cła móhli Europsku uniju chětro trjechić a swětowe hospodarstwo střasć. Płaćić budu tute jara spěšnje, rěčnica Trumpa zdźěli. Naprawy budu „najagresiwniše a najskutkowniše“, kotrež je Trump hdy wukazał. Toho su sej fachowcy wěsći. Prezident rěči w tym zwisku wo „dnju wuswobodźenja“ na kotrymž USA „potłóčowanje přewinu“.

Frederiksen w Grönlandskej

Mittwoch, 02. April 2025 geschrieben von:
Kopenhagen (dpa/SN). Jenož něšto dnjow po wiceprezidenće USA D.J. Vance, je danska ministerska prezidentka Mette Frederiksen, dźensa tohorunja do Grönlandskeje dojěła. Ze swojim tři dny trajacym wopytom chce socialdemokratka styki ke kupje skrućić, kotraž słuša k danskemu kralestwu. To statna kenclija w Kopenhagenje zdźěla. Mjez druhim chce Frederiksen z přichodnym grönlandskim ministerskim prezidentom Jensom-Frederikom Nielsenom, wo zhromadnym dźěle mjez Grönlandskej a Danskej rěčeć. Ministerska prezidentka zwurazni swój wulki respekt hladajo na to, kak wobydlerjow kupy z hroženjemi prezidenta USA Donalda Trumpa wobchadźeja. Tón chce sej kupu po wšěm zdaću přiswojić.

Namóc w Němskej dale přiběra

Mittwoch, 02. April 2025 geschrieben von:

Berlin/Drježdźany. Ličba registrowanych chłostajomnych njeskutkow w Němskej je 2024 wo 1,7 procentow na 5,837 milionow woteběrała. Wo tym rozprawja policajska kriminalna statistika, kotruž je amtěrowaca zwjazkowa nutřkowna ministerka Nancy Faeser (SPD) dźensa předstajiła. Ličba registrowanych namócnych njeskutkow je porno tomu znowa přiběrała – wo 1,5 procentow na 217 277 padow. Wosebje razny rozrost 9,3 procenty registrowali su z 13 320 padami pola „wumocowanja, splažneho nuzowanja a splažnych namócnosćow we wosebje ćežkich padach.“

Statistiku kriminality w Sakskej je wčera krajny minister nutřkowneho Armin Schuster (CDU) předstajił. Jeho wosebje přirost deliktow namocy dźěći (plus 34,6 procentow) a młodostnych (plus 16,5 procentow) starosći. Wulke problemy je 1 524 wospjet resp. sylnje kriminelnych migrantow-požadarjow azyla předewšěm ze Syriskeje, Tuneziskeje, Libyskeje, Afghanistana a Georgiskeje zawinowało. Wot nich su hakle 55 z kraja wupokazali. Tohodla sej Schuster wot noweho zwjazkoweho knježerstwa změnu zakonjow ­žada, zo njebychu tajcy ludźo hižo prawo na pobyt w Němskej měli.

Wažne nazhonjenje

Mittwoch, 02. April 2025 geschrieben von:
Je dźensa hišće wažne, šulerjam wědu wo přewšo ćmowym času w Němskej sposrědkować? Ja měnju, zo haj. Na to pokazuje aktualne politiske wuwiće, nic jeničce w našim kraju, ale po cyłej Europje, lěpje po cyłym swěće. Młodostni a tež hižo dźěći trjebaja a žadaja sej samo zdźěla wujasnjenje tehdyšeho časa. Woni chcedźa wědźeć, što je so před wjace hač 80 lětami po wólbach w lěće 1933 wuwiło a kotre běchu a su sćěhi nacionalsocializma. Jedna tajka móžnosć informacije sposrědkować je ekskursija do koncentraciskeho lěhwa. Na swójskej koži dožiwić, kak su ludźo ćerpjeli, je cyle hinaše dožiwjenje, hač sej jenož historiske fota we wučbnicy wobhladać. Wodźenje po lěhwje w Auschwitzu zmóžni přistup pozadkowym temam, na přikład wo tym, kak je lěhwo natwarjene a kotry bě wšědny dźeń jatych. Tuž mam za přewšo legitimne a dale přewšo trěbne, zo Sakska tajke ekskursije spěchuje. Tak móže kóždy staršiski dom swojim dźěćom wopyt tajkeho wopomnišća zaručić. Julius Paška

Wobrazowka žort była

Mittwoch, 02. April 2025 geschrieben von:
Štóž je sej wčera do Zejic dojěł, je tam podarmo wulku wobrazowku pytał. Ludowe nakładnistwo ju tam mjenujcy ­postajiło njeje. Redakcija SN je sej mały žorćik składnostnje 1. apryla dowoliła. Štóž chce naše wobsahi čitać, móže to na zwučene wašnje w ćišćanej a online-wersiji kaž tež na našim kanalu na Insta­gramje. SN

impresum

Mittwoch, 02. April 2025 geschrieben von:

Serbske Nowiny wudawaja so w Domowina-Verlag GmbH Ludowym nakładnistwje Domowina 

Jednaćel: Syman Pětr Cyž

Ludowe nakładnistwo Domowina tzwr spěchuje Załožba za serbski lud, kotraž dóstawa lětne přiražki z dawkowych srědkow na zakładźe hospodarskich planow, wobzamknjenych wot Němskeho zwjazkoweho sejma, Krajneho sejma Braniborskeje a Sakskeho krajneho sejma.

Šefredaktor a zamołwity redaktor w zmysle

nowinarskeho zakonja: Marcel Brauman 577 232/233 Wyša redaktorka: Bianka Šeferowa 577 230

tel.: 03591 577 232 faks: 03591 577 202 e-mail:  www.serbske-nowiny.de

Adresa redakcije a nakładnistwa: Sukelnska 27, 02625 Budyšin

Adresse der Redaktion und des Verlages: Tuchmacherstraße 27, 02625 Bautzen

Serwis za abonentow: 577 263

Předań nawěškow: Jadwiga Šołćic 577 266 e-mail:

Ćišć: DVH Weiss-Druck GmbH & Co. KG, Lejnjanska 14, 02979 Halštrowska Hola, wjesny dźěl Hory

Vertriebskennzeichen: 2 B 2560 B

To a tamne (02.04.25)

Mittwoch, 02. April 2025 geschrieben von:
Dlěje hač 25 hodźin bjez přestawki politiku prezidenta Dolanda Trumpa šwikał je zapósłanc demokratow Cory Booker w senaće USA a je tak nowy rekord nastajił. Senator ze zwjazkoweho stata New Jersey bě póndźelu wječor rěčeć započa a bě hakle po 25 hodźinach a pjeć mjeńšinach hotowy. Rekord bě po 24 hodźinach a 19 mjeńšinach přewinjeny. Zo njeby za čas narěče na wustup trjebał, bě so wón dny dołho posćił. Stajnje zaso bědźeše so ze spinanjom myškow. Dotalny rekord bě senator Strom Thurmond w lěće 1957 z narěču wo prawach wobydlerjow nastajił.

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND