W lěsu njedaloko Čorneho młyna započina so wučbna šćežka, kotraž žiwjenje Krabata wopisuje. Dotal orientowaše so wona po romanje Otfrieda Preußlera. Nětko chcedźa tež powědančko „Mišter Krabat“ z pjera Měrćina Nowaka-Njechorńskeho zawjazać. „Teksty maja krótše a tež serbsce podate być. Chcu na předdźěło Kerstin Zukunft a Sonje Hrjehorjoweje nawjazać“, měni Marka Suchec. 35lětna Sulšečanka je wot meje w Čornochołmčanskim Krabatowym młynje zamołwita za serbsku rěč a kulturu, najprjedy raz hač do kónca lěta. Powědančko wo Krabaće, kotrež je serbsce čitała, znaje wona wot časa dźěćatstwa. Serbšćinu pěstuja po cyłym Suchec přiwuznistwje. K narodnej drasće ma Marka Suchec „cyle swójski poměr. Mać jako šwalča je mi lubosć a swěru za detail sposrědkowała. Wona a wowka stej mi katolsku swjedźensku drastu zešiłoj.“