Aprylske čisło Rozhlada wita čitarjow z fotom Roberta Lorenca, kiž ma prawu ručku za skurilne wobrazy ze swojowólnym wuprajenjom. Nimo toho je wón z interviewom w seriji „... tam doma je“ zastupjeny, hdźež powěda wo swojim pochadźe, wo krajinje dźěćatstwa a dwurěčnosći. W dalšim interviewje dawa „kolektiw klanki“ dohlad do hiphopa, rysuje, kajke běchu reakcije na widejowy klip „Družki“, a wupraji so k róli žony w serbskej towaršnosći. Po tym zo je so Ruth Mroskec loni z ležownosćemi wokoło Trjebina zaběrała, wěnuje so nětko jednotliwym swójbnym mjenam, rozkładuje jich woznam a předstaja wotpowědne wosobiny Slepjanskeje kónčiny. Wona je swójbne mjena zběrała a do dróhowych skicow zapisała, zo njebychu so zhubili. Při tym zepěraše so na studiju bywšeho Slepjanskeho fararja Mateja Handrika, kiž bě swoje slědźerske wuslědki 1903 a 1904 w Časopisu Maćicy Serbskeje wozjewił.
Na kromje Chrósćic do směra na Jaseńcu steji zakładna šula „Jurij Chěžka“. W Serbach po ličbje šulerjow drje najmjeńša wona přiwšěm wuprudźa. Dźěći wotrostuja tam w serbskorěčnej atmosferje, wo kotruž so wučerki a nawoda Měrko Šmit wšědnje prócuja. Milenka Rječcyna je so z nim rozmołwjała.
Z kotreje přičiny je derje tajku mału šulu měć a w njej wuwučować?
M. Šmit: Najwjetša lěpšina je, zo kóždeho šulerjo z mjenom znaju. Zhromadne dźěło z koleginami je wjele bóle wosobinske. Runje tak mamy zwisk k wjesnjanosće, k staršiskim rěčnikam, k tym, kotřiž cyłodnjowske poskitki přewjeduja, a k dalšim šulskim kaž tež eksternym partneram. Trochu wobžaruju, zo nimamy rumnosć za šulskeho nawodu. Wšako mi tak trěbny měr pobrachuje. Dobra stronka pak je, zo móžu so kóždy čas z wučerjemi dorěčeć.
Kelko pedagogow tuchwilu na wašej šuli wuwučuje, a kelko šulerjow maće?
Wšitcy so na nalěćo wjesela. A što čini Budyski fotograf Jürgen Maćij? Wón pokazuje „Kołmazny zymski dźeń“, a to w nowej wirtuelnej galeriji. To so tola runje nětko docyła njehodźi. Abo snano tola? Jürgen Maćij přeradźa: Jeho foće na internetnej stronje Złokomorowskeho towarstwa Pro Ars Lausitz stej w nalěću nastałoj. Titul je 68lětny wotpohladnje wuzwolił, zo by „ludźi iritěrował“, kaž praji. „Wězo njeje to zymski dźeń, kotryž sym fotografował. Jedna so wo měrcowsku krajinu.“ Je-li tónle trik tomu dopomha, zo sej publikum twórbje dokładnišo wobhlada: „Što chceš wjace?“, so Maćij praša. Nimo toho stej krajnej wobrazaj swojeje rjaneje struktury dla chětro bjezčasnej, a to dźě je naposledk to, štož wuměłstwo wučinja.
Drježdźany (SN/CoR). Němsko-pólska towaršnosć Sakskeje (NPTS) přeproša pod patronatom ministerskeho prezidenta Michaela Kretschmera (CDU) młodostnych w starobje 16 do 29 lět w Pólskej, Čěskej a Němskej, wubědźować so z esejemi pod hesłom „Moja Europa swobody“. Tak chcedźa młodu generaciju pohnuć, zo bychu so składnostnje 30. róčnicy zjednoćenja Němskeje ze stawiznami rozestajeli. W fokusu esejoweho wubědźowanja steji lěto 1990 w mjenowanych třoch krajach. Što bě ludźi tehdy pohnuło so na dróhach za swoje prawa zasadźić? Kak dźensa na podawki zhladujemy? Kajku rólu hrajachu wone po puću do zhromadneje Europy, w kotrejž smy dźensa žiwi?
Na poprawom trojorěčnym wubědźowanju, kaž bě wone planowane, móža so młodostni po interwenciji čłona NPTS Benedikta Dyrlicha nětko tež ze serbskorěčnym esejom wobdźělić.
Najlěpše přinoški chcedźa z 500, 300 a 200 eurami mytować. Hač do 12. apryla móža zajimcy swoje teksty we wobjimje 3 500 do 8 000 znamješkow zapodać. Dalše informacije pod www.mein-europa-der-freiheit.de.
Budyšin (SN). Koronapandemije dla dyrbješe Serbski ludowy ansambl loni planowane 12. wubědźowanje talentow pod hesłom „Młoda serbska hudźba“ wotprajić. Nětko chce kóžde druhe lěto wotměwace so zarjadowanje nachwatać.
„Młoda serbska hudźba“ wobdarjenym dźěćom a młodostnym w starobje šěsć do 23 lět zmóžnja, serbske spěwne kaž tež instrumentalne přinoški jako solisća abo w skupinje profesionalnej jury předstajić. K njej słušeja intendantka SLA Judith Kubicec, nawoda Zhorjelskeje hudźbneje šule „Johann Adam Hiller“ Thomas Stapel a wjelelětna hudźbna pedagogowka konserwatorija w Choćebuzu Lubina Žurec-Pukačowa. Tam wotměje so wubědźowanje 2. meje, w Budyšinje 8. meje. Dobyćerjo prezentuja swój přinošk potom na mytowanskim koncerće 13. junija w Budyšinje.
Hač do 31. měrca móža so zajimcy hišće přizjewić, wotpowědny formular namakaja na internetnej stronje Serbskeho ludoweho ansambla www.ansambl.de. Kontaktna wosoba za přizjewjenje a podpěru we wobłuku notoweho materiala je Christina Knoblochowa z SLA.
Münster (SN/bn). „Mjeńšiny“ rěka filmowy rjad Münsterskeje ludoweje uniwersity, Towaršnosće za wohrožene ludy a Münsterskeho foruma „Jedyn swět“, w kotrehož wobłuku wotsrjedź februara hač do kónca měrca mjezynarodne produkcije wo stawiznach a wosudźe wohroženych kulturow a rěčow w Europje a Aziskej pokazachu resp. pokazuja. Ćežišćo zarjadowanja minjeny štwórtk běchu Serbja. Po prezentaciji paska telewizije RBB „Wjelike casowe drogowanje“, kotryž wšědny dźeń, nałožki a problemy delnjołužiskich Serbow dokumentarisce portretuje, wuwi so mjez něhdźe 30 přihladowarjemi čiła dwuhodźinska rozmołwa. Jako wosebiteho hosća, kiž je kmany na prašenja z takrjec prěnjeje ruki wotmołwić, běštaj sej organizatoraj a moderatoraj rjadu Brigitte Thomas a Georg Schaaf dźiwadźelnicu a społnomócnjenu za serbske naležnosće wokrjesa Hornje Błóta-Łužica Hanku Rjelcynu přeprosyłoj. Wona přitomnym mjez druhim rozłoži, zo je kajkosć serbskeje kulinariki „předewšěm wjele jěsć a wjace pić“.
Ćežišći třećeho wirtuelneho zetkanja łužiskich festiwalnikow a kulturnikow běštej prašeni, kak hodźeli so festiwale pod tuchwilnymi wuměnjenjemi scyła wuhotować a kotre modele spěchowanja móhli financielne rizika pomjeńšić. Nimo toho pokročowachu wobdźělnicy předwčerawšim z diskusiju wo serbskich aspektach na zarjadowanjach.