Posledni serbski farar w Serbinje

Freitag, 12. Dezember 2025
Artikel bewerten
(0 Stimmen)
Swójba Hermanna Schmidta w lěće 1908, zady mjez staršimaj stejo dźowka Anna, pozdźiša stawiznarka Anne Blasig TWHS, zběrka Trudla Malinkowa Swójba Hermanna Schmidta w lěće 1908, zady mjez staršimaj stejo dźowka Anna, pozdźiša stawiznarka Anne Blasig TWHS, zběrka Trudla Malinkowa

Wopomnjeće składnostnje 150. narodnin serbskeho duchowneho w Texasu

Serbin w Texasu je srjedźišćo najwuznamnišeje serbskeje kolonije w zamórskich krajach. Wot jeje załoženja 1855 słužachu wosadźe w běhu nimale sto lět třo serbscy fararjo: hač do 1883 Jan Kilian, hač do 1920 jeho syn Hermann a hač do 1947 Hermann Schmidt. Jeho 150. narodniny tele dny wo­pominamy – dobra to składnosć, sej jeho žiwjenje a skutkowanje wuwědomić.

Syn Serbinskeje wosady

Hermann Schmidt narodźi so 6. decembra 1875 jako najstarše dźěćo serbskej ratarskej swójbje w Serbinje. Jeho nan Jurij Kowar (George Schmidt) po­chadźeše z Krynhelec pola Klětnoho a bě po nawróće z Awstrisko-pruskeje wójny 1866 jako młody muž kónc 1860tych lět do Serbina wupućował. Tam so jako ratar zasydli a namaka sej 1875 w Hanje Krawžic (Hanna Krause) serbsku njewjestu. Kowar bě jich poprawne swójbne mjeno, přeněmčene hamtske mjeno Schmidt bě nan z wojerskeje słužby sobu dom přiwjezł.

Veröffentlicht in Předźenak

Galerie

dalši wobraz (1) Swjedźenske zapokazanje Hermanna Schmidta (srjedźa sedźo) jako farar w Serbinje 11. junija 1922
dalši wobraz (2) Hermann Schmidt (1875–1947), posledni serbski farar w Serbinje
dalši wobraz (3) Cyrkej w Serbinje, hdźež bě Hermann Schmidt wot 1922 do 1947 farar Trudla Malinkowa
Bitte anmelden, um einen Kommentar zu posten

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND