London (dpa/SN). Kralowski por Wulkeje Britaniskeje nadźija so dale zetkanja z bamžom Franciskusom, kotryž leži hižo dlěje hač měsac w chorowni. Jeho lěkuja tam ćežkeho zahorjenja płucow dla. Strowotny staw bamža je so naposledk polěpšił. Wukrajnu jězbu Krala Charlesa III. (76) a kralowny Camille (77) přewjedu wot 7. hač do 10. apryla, kralowski palast w Londonje zdźěla.
W tym zwisku planuja tež awdiencu pola Franciskusa (88). Wšitcy so nadźijeja a so modla, zo móhł kralowski por jeho po planje wopytać, cituje powěsćernja PA sobudźěłaćerja palasta.
Nimo toho wopytaja royalni Rom a Ravennu. Jězba budźe na 20. kwasnym dnju kralowskeho pora. Charles a Camilla běštaj so 9. apryla 2005 zmandźeliłoj. Za wobeju je to druhe mandźelstwo. Što składnostnje jubileja hišće planuja, njeje znate.
Charles chce na statnym wopyće w italskim parlamenće rěčeć. W Romje wočakujetaj jeho statny prezident Sergio Mattarella a ministerska prezidentka Giorgia Meloni. Charles je tež nawoda anglikanskeje Church of England.
Sudniske jednanje wočakuje sakski kultusowy minister Conrad Clemens (CDU), po tym zo bě 2023 ze spěšnosću 80 km/h po dróze smalił, w kotrejž je jenož 30 km/h dowolenych. Najebać to, zo je Clemens zwólniwy, pokutu zapłaćić a jězbnu dowolnosć na wěsty čas wotedać, chce sudnik pruwować, hač njejedna so tola wo zakazane wubědźowanje awtow. To by raznišo pochłostał.
Honač Hermann njetrjeba hižo dlěje na wotpočnišću při awtodróze 28 we Wuchodnej Friziskej žiworić. Škitarjam zwěrjatow je so poradźiło, wosamoćeneho honača popadnyć a do zwěrjatownje dowjezć. Wot policije Hermann mjenowany honač bě tydźenje dołho kedźbnosć zbudźił, jako spłóšiwje po parkowanišću běhaše. Popadnyć pak jeho njemóžachu. Přiwšěm njeje zwěrjo ženje nadróžny wobchad wohrožowało.
Washington (dpa/SN). Prezident USA Donald Trump je do swojeho telefonata z ruskim prezidentom Wladimirom Putinom potwjerdźił, zo je hišće wjele dźěła trěbne, wójnu w Ukrainje skónčić. Tole piše Trump na swojej internetnej platformje Truth Social. „Wjeselu so jara na rozmołwu z prezidentom Putinom.“ Wonkowny minister Marco Rubio rjekny, zo je měr w Ukrainje bliši hač hišće „před tydźenjomaj abo šěsć měsacami“.
Wosobinski škit sćazany
Washington (dpa/SN). Prezident USA Donald Trump je synej a dźowce bywšeho prezidenta Joewa Bidena wosobinski škit sćazał. „Secret Service Huntera Bidena hižo dlěši čas škita, štož dawkipłaćerjo zjednoćenych statow financuja“, Trump w interneće piše. Tutón škit 55lětneho je hnydom skónčeny. Tež 43lětnu Ashley Biden Secret Service hižo dlěje nješkita. Podobnje bě Trump po swojim nastupje hižo z druhimi wobchadźał.
Strowotny staw bamža stabilny
Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy sejm je so dźensa zešoł, a to w swojej zestawje z časa do wólbow noweho zwjazkoweho sejma 23. februara, zo by wo planowanej změnje wustawy rozsudźił. Z njej ma so mjeza zadołženja zběhnyć a nowemu knježerstwu hoberske zadołženje we wysokosći jednoho biliona eurow za zakitowanje a infrastrukturu zmóžnić. Na spočatku posedźenja zapósłancy próstwje AfD a FDP wotpokazachu, debatu wotprajić.
Předsyda frakcije CDU/CSU Friedrich Merz (CDU) planowany program zadołženja zakitowaše. Wón argumentowaše z wójnu Ruskeje přećiwo Ukrainje. Tute „wurjadne wobstejnosće“ po jeho měnjenju zadołženje kraja zmóžnja.
Předsyda frakcije SPD Lars Klingbeil wočakuje přez nowe kredity nowy rozmach za Němsku a cyłu Europu. „Inwestujemy do sylnosće swojeho kraja“, wón rjekny. Předsyda AfD Tino Chrupalla apelowaše na swědomje zapósłancow a plany w mjenje swojeje frakcije wotpokaza. Wuslědki debaty hač do kónca redakciskeho časa njepředležachu.
Drježdźany (dpa/SN). Sakska so hladajo na wobćežne pjenježne połoženje na to hotuje, zo dyrbi přichodne lěta personal wottwarić. Kelko z tuchwilu 96 000 přistajenych na kóncu w zarjadnistwje swobodneho stata zwostanje, njemóže financny minister Christian Piwarz (CDU) hišće rjec. „Dyrbimy pak tutón puć kročić. To zwisuje tež z demografiskim wuwićom a z połoženjom dźěłowych a fachowych mocow. Nic naposledk mamy jako zjawny posłužbnik z přikładom być“, rjekny Piwarz powěsćerni dpa.
Poprawom bě Sakska ličbu přistajenych hač do lěta 2020 na 70 000 městnow znižić chcyła. Město toho pak maja nětko wjace sobudźěłaćerjow. Tole kritizuje wosebje krajny zličbowanski zarjad.
Kelko městnow konkretnje wotstronja, Piwarz postajić nochce. Jako přikład mjenuje wón diskusiju wokoło wučerjow, kotrychž ličba stajnje zaso chabła. Wottwar personala njeda so z krutymi ličbami wjazać.