Hody a přechod do noweho lěta su nimo. Mnozy su tele dny zaso za to wužiwali, zo bychu za sebje wotpohlady sformulowali, što chcedźa w nowym lěće hinak činić, abo zo bychu zhladowali na minjene dwanaće měsacow a z postrownej pohladnicu abo z rjanym fotom lubych, znatych, kolegow abo wobchodniskich partnerow na sebje dopomnili a so jim dźakowali.
Štož ludźo dźensa zwjetša digitalnje činja, bě a je někotrejžkuli a někotremužkuli přiležnosć, to cyle zwučene z nowolětnej kartu a wosebitym, wosobinsce trěbnym njejapkim fotom sposrědkować. Za to přeslědźeja swoje elektroniske archiwy a wukramosćeja wěcy – přewšo wurjadne, originelne a powjetšenjahódne.
Wobydlerjo wsy nad rěčku Struga a z wokoliny spěwaja rady ludowu pěseń: „Slěpe, to jo rjana wjeska,
tu ja zabyć njemogu.“
Radworski katolski dźěćacy dom „Alojs Andricki“ je do hód wosebity dar dóstał. Swójba Žofkec přewostaji jemu zdźědźeny Boži narodk. Narodk bě njeboh Jurij Žofka před lětami twarił a jón z figurami wudospołnił. Po jeho smjerći měli so nětko dalši nad nim zwjeselić, a tak wobroći so swójba na dźěćacy dom we wsy.
Zo móhli dźěćom Boži narodk a hodownu stawiznu spřistupnić, přewjedźechu kubłarjo katechezy. Wot prěnjeho adwenta hač 6. januara, hdyž swjećimy přichad třoch kralow, su podawiznu Jězusoweho naroda krok po kroku wobjednawali a narodk z figurami wudospołnili.
Boži narodk steji na šěrokej chódbje před skupinskimi rumnosćemi. Před wulkim woknom w pozadku je zdobom Radworska Stara cyrkwička widźeć, a nad narodkom swěći so wulka hodowna hwězda. Tak nasta wosebity hodowny kućik, kotryž dźěći zas a zaso rady wobdźiwaja.
Kubłarki a kubłarjo dźěćaceho domu so Žofkec swójbje cyle wutrobnje dźakuja!
Tekst a foće: Silvia Winarjowa
Jedna štwórć energije, kotruž ludźo po cyłej zemi přetrjebuja, nastawa na zakładźe zemskeho płuna. Z nim móža ludźo swoje bydlenja tepić. Płun předźěłuja tohorunja w turbinach milinarnjow. Ale zwotkel wón poprawom pochadźa? Jurij Nuk wam to tule nazornje rozkładuje.
Mjez hodami a Nowym lětom zawostajeja hodowne dary, wopyty pola přiwuznych kaž tež ta abo tamna překwapjenka wjele zaćišćow a dožiwjenjow. Ćim wažnišo je, zo dźěći tež raz swój nutřkowny měr namakaja. Dźěći Worklečanskeho horta móžachu njedawno wosebity poskitk wužiwać. Kubłarki su za nje zwučowanje w ćišinje přihotowali a su je z nimi w měrnej a ćěmnej rumnosći přewjedli. Kóždy móžeše sej tam papjerjanu swěčku ze wšelakimi materialijemi wudebić. Nastał je spodobny wobraz woswětlenja a nadźije.
Přejemy wšitkim dźěćom horta a jich staršim swětłapołne lěto 2022. Bernadett Lanzyna