Kóžde lěto wjesele
The Birds’ Wedding Song
Every year the birds‘ wedding brings us joy,
the magpie with the long tail is known to all as the bride.
The bridegroom is happy: the rook in his black feathers.
To all the birds everywhere („here and there“) invitations are given.
From far and wide, today the birds fly to the wedding,
from fields, forests, villages, all hasten here to the wedding.
Lark, jackdaw, partridge assemble here from the field.
Owl, hawk, woodpecker are welcome guests from the forest.
From the village, chicken, duck, and goose also come running.
Sparrow, blackbird, and titmouse happily join in.
All the family of birds, from places familiar and foreign
gladly wish happiness to the bride and groom.
The children gladly watch the wedding banquet.
For it is better that the birds give them something good.
For the gifts they praise the birds‘ wedding and the adventure.
słowa: Helmut Byrgar
melodija: Jurij Winar
přełožk: Joseph Wilson (2009)
Budyšin (CRM/SN). Mjeztym 28. raz we Łužicy a zwonka njeje předstajeny rjad „Wosebity koncert na spočatku lěta“ staji w Berlinje skutkowaca koncertna pianistka Heidemarja Wiesnerec lětsa pod hesłom „beSINNung – rozMYSLOwanje“. Tola njeběše tež tutón komornohudźbny program w Lipsku, Berlinje, Choćebuzu kaž tohorunja předwčerawšim w Budyskim Serbskim muzeju a wčera na Wojerowskim hrodźe něšto błukosć za zły čas wuprudźaceho. Ně, wuběr wonych pregnantnych 20 programowych dypkow podšmórny skerje prawosć Ludwiga van Beethovenoweho tworićelskeho postupowanja: „Z ćmy do swětła.“ K tomu běše sej iniciatorka zaso wukonliwy interpretatoriski team zdobyła, kiž z njej rady ze zahoritosću tež načasnu hudźbu Serbow, němskemu runja serbskemu publikumej, prezentuje.
Radwor (SN/bn). Prěnja a často jako „narodna“ wobhladowana serbska opera buffa „Jakub a Kata abo Bajka wo zakuzłanymaj nosomaj“ Korle Awgusta Kocora a Handrija Zejlerja twori žro lětušeho wječorneho ptačokwasneho programa Serbskeho ludoweho ansambla. Po delnjoserbskej premjerje štwórtk před dwěmaj njedźelomaj w Choćebuzu pokazachu balet, orchester a chór SLA kaž tež Serbski folklorny ansambl Wudwor a hóstni spěwarjo-hrajerjo inscenaciju předwčerawšim prěni raz hornjoserbsce, a to w z něhdźe 130 wopytowarjemi połnje wobsadźenej Radworskej wjacezaměrowej hali „Slavia“.
Kamjenc (SN). Sakska statna ministerka za kulturu a turizm Barbara Klepsch (CDU) je zawčerawšim w Kamjencu lětuše Lessingowe myto Swobodneho stata Sakskeje lyrikarjej a grafikarjej Andreasej Reimannej přepodała. Z 20 000 eurami dotěrowane Lessingowe myto Swobodny stat kóždej dwě lěće spožči. We wobłuku wuznamjenjenja přepoda ministerka tohorunja spěchowanskej myće Lessinga ze stajnje 7 500 eurami, kotrejž stej awtorka Heike Geißler a hudźbnica Sarah Lesch dóstałoj.
„Wjeselu so, zo móžu w Lessingowym měsće Kamjenc Lessingowe myto Andreasej Reimannej přepodać a gratuluju jemu kaž tež lawreatkomaj. Słowa z literatury a wuměłstwa su njeparujomne formy cyłotowaršnostneho rozestajenja. A runje lawreat a spěchowanskej lawreatce su ze swojimi twórbami jara dobre přikłady a so wuběrnje do tradicije rozswětlerstwa hodźa“, statna ministerka wuzběhny.
Po dwěmaj dnjomaj wuradźowanja chce krajowa rozhłosowa komisija „radu přichoda“ etablěrować. Nastać ma nowa platforma a chcedźa wjace regionalnych poskitkow wusyłać.
Deidesheim (SN/bš). Zo bychu raz zwonka debatoweje rutiny wuradźowali, wotměchu čłonojo rozhłosoweje komisije minjeny štwórtk a pjatk klawsurne posedźenje. „Zjawnoprawniski rozhłós ma wažny nadawk za demokratiju a towaršnosć.“, rozłoži koordinatorka rozhłosoweje komisije a statna sekretarka za medije Porynsko-Westfalskeje Heike Raab (SPD). Zo bychu so tučasnym wužadanjam – wšěch wobydlerjow docpěć, na změnjene wužiwanje medijow reagować a přez krizu RBB mylenu dowěru wróćo zdobyć – stajili, wobzamkny komisija reformowe ćežišća.