Berlin (dpa/SN). Po wuswobodźenju Mossula wot teroristiskeje milicy Islamski stat (IS) je zwjazkowe hospodarske a wuwićowe ministerstwo sto milionow eurow za nowonatwar irakskeho města přilubiło. „Nětko, hdyž je město wuswobodźene, móžemy swoje programy spěšnje wutwarić“, rjekny minister Gerd Müller (CSU) nowinarjam. Mossul bě tři lěta wažny centrum IS. Při wuswobodźenju přez irakske wójsko bu roztřělane.
Politiske rozmołwy z EU
Brüssel (dpa/SN). Turkowski wonkowny minister Mevlüt Çavuşoğlu a minister za europske naležnosće Ömer Çelik staj so dźensa k politiskim rozmołwam do Brüssela podałoj. Tam wočakowaštaj jeju społnomócnjena EU za wonkowne naležnosće Federica Mogherini a komisar Europskeje unije za rozšěrjenje Johannes Hahn. Na programje stejachu rozmołwy wo hospodarskich stykach mjez Turkowskej a EU a wo migraciskej politice.
Talibanojo Dshani Khel zdobyli
Waršawa (dpa/SN). Pólske knježerstwo swoju dwělomnu justicnu reformu na- jebać spjećowanje zakituje. „Njecofamy na žadyn pad“, rjekny ministerska prezidentka Beata Szydło wčera w stolicy Waršawje. Tuchwilny justicny system je špatny, wona rjekny. Wčerawše weto prezidenta Andrzeja Dudy dźěła na nowej reformje jeničce wěsty čas haći, měnješe politikarka knježaceje strony Prawo a sprawnosć (PiS). Reforma bu wolerjam přilubjena a je nuznje trěbna.
Swětowy kongres rumpodichow wotměwa so tuchwilu w danskej stolicy Kopenhagenje. Wčera ćehnješe 160 wobdźělnikow parady rumpodichow při přijomnych 20 stopnjach po měsće. Na kongresu wobjednawaja tež nowe wužadanja w zastojnstwje: Dźeń a mjenje dźěći mjenujcy do rumpodicha wěri. Santa-kongres zarjaduja wot lěta 1957. Wobdźělnicy su mjez druhim z Wulkeje Britaniskeje, Kanady, Němskeje a Hongkonga.
Zwada z něhdyšim pjasćowarjom je 52- lětneho wjacore zuby płaćiła. Muž bě so w čornolěsnym Unterkirnachu na tym postorčił, zo cuzy pos po jeho zahrodźe běha. Wopity wobsedźer zahrody psa wućěri a storči při tym na 40lětneho pjasćowarja. Tón jeho tak dyri, zo dyrbješe do chorownje. Tež něhdyši bojowy wojowar poćerpje zranjenja w mjezwoču. Policija přepytuje nětko přećiwo woběmaj.
Nastupajo swoju energijowu strategiju 2030 bě Braniborska druhim zwjazkowym krajam z přikładom. Nětko je přisłušne ministerstwo dokument pohódnoćić dało a rozmysluje mjez druhim wo korekturje zalutowanskeho cila za CO2 wot 72 na 55 procentow.
Podstupim/Choćebuz (SN/at). Choćebuska wobswětowa skupina pod třěchu Zeleneje ligi so starosći. We wotpohladanym „zmjechčenju“ zalutowanskeho cila za CO2 widźi wona ranjenje koaliciskeho zrěčenja SPD a Lěwicy za tuchwilnu wólbnu periodu. Tam rěka, zo „ma wustork wuhlikoweho dioksida hač do 2030 porno referencnemu lětu 1990 wo 72 procentow woteběrać“. W skupinje tukaja, zo zwisuje wotpohlad zniženja tež z tym, zo LEAG w Janšojcach žanu nowu milinarnju njetwari.