SPD chcyła nowy zamóženski dawk

Montag, 26. August 2019 geschrieben von:
Berlin (dpa/SN). Komisariski předsyda SPD Thorsten Schäfer-Gümbel je plany swojeje strony k zawjedźenju zamó­žen­skeho dawka zakitował. „Něhdźe 45 swójbow w Němskej wobsedźi telko zamóženja kaž 50 procentow wobydlerjow kraja“, rjekny Schäfer-Gümbel dźensa w rańšim magacinje sćelaka ZDF. „Smy minjene lěta strašnu njerunowahu dožiwili.“ Schäfer-Gümbel chcyše plany SPD k zamóženskemu dawkej w běhu dnja zhromadnje ze sakskim ministrom za hospodarstwo a načolnym kandidatom SPD (za wólby Sakskeho krajneho sejma) Martinom Duligom zjawnosći předstajić. Dopołdnja je so prezidij strony z temu zaběrał. CDU/CSU znowazawjedźenje dawka raznje wotpokazuje, wumjetujo SPD, zo šěri zawisć mjez ludźimi a zo towaršnosć pači.

Unija debatuje wo hospodarstwje

Montag, 26. August 2019 geschrieben von:
Drježdźany (dpa/SN). Poslednje dny wólbneho boja so CDU/CSU nadźija, z temami hospodarstwo a inowacije mjez ludźi­mi dypki zběrać. Na dwudnjowskim klawsurnym posedźenju wuradźujetej nawodnistwje CDU a CSU hladajo na wosłabjacu so konjunkturu w Drježdźanach, „kak móhli hospodarstwo Něm­skeje stabilizować a dowěru ludźi do přichoda sylnić“. Předsydce CDU Annegret Kramp-Karrenbauer je „wažne, zo njedóńdźe k hospodarskej krizy“. Předsyda CSU Markus Söder rjekny wčera wječor na kromje klawsury, zo trjeba Němska „zasadne inwesticije do modernych technologijow“. Přewodźeć měłoj to dawkowa reforma a niši předewzaćelski dawk.

Zhromadnje katastrofu zwučowali

Montag, 26. August 2019 geschrieben von:
Prossen (dpa/SN). Na dotal najwjetšim katastrofowym zwučowanju w hornim dole Łobja w Schöna njedaloko Bad Schandauwa bě sobotu něhdźe 950 pomocnikow zasadźenych. W akciji „Schöna 2019“ zwučowachu wuchowanje 300 pasažěrow ze znjezboženeho ćaha. Pomonicy dyrbjachu ludźi pod ćežkimi topografiskimi wuměnjenjemi chować a do wokolnych chorownjow dowjezć. Wobdźěleni běchu tež pomocnicy ze susodneje Čěskeje. Nimo toho su chorownje na čěskim boku do zwučowanja zapřijeli. „Katastrofy na mjezach kraja njekónča“, rjekny šef sakskeje statneje kenclije Oliver Schenk (CDU), kiž zwučowanje zahaji. „Tohodla je derje, zo mjezy přesahujo zwučujemy a so na tajke situacije přihotujemy.“ Nimo Schenka je sej tež čěski­ wonkowny minister Tomáš Petříček­ přehlad wo połoženju wutworił. Na zwučowanju wobdźělene běchu jednotki katastrofoweho škita a wuchowanske słužby wokrjesow Sakska Šwica­Wuchodne Rudne horiny a Budyšin kež tež krajneje stolicy Drježdźany, komu­nalne wohnjowe wobory, policija a Techniski pomocny skutk.

Horiconty wotewrěć

Montag, 26. August 2019 geschrieben von:
Wjace hač 3 000 ludźi je sej wustajeńcu WOBRAZY KRAJINY – PŘECHOD 03 w Budyskim Serbskim muzeju wobhladało, te abo tamne z dohromady 20 ju přewodźacych zarjadowanjow wopytało a tak zdobom šansu wužiwało swój horicont rozšěrić. Kelko to impulsow k rozmyslowanju, kelko móžnosćow, sej nowu wuměłču abo noweho wuměłca wotkryć a z njej/z nim nowy swět myslow a perspektiwow. Wosobinsce je čitanje ze słowjenskej basnicu Anju Golob hłuboki zaćišć we mni zawostajiło – kak je přednošowała, hłubokosć jeje myslow, jeje humor a zahoritosć kaž tež jeje njeinscenowane, přirodne wašnje komunikacije. Njebě to posledni raz, zo sym sej jeje słowa zbližiła. A zawěsće njebych na nju bjez projekta PŘECHOD storčiła. Mjezynarodny a mjezywuměłstwowy projekt je nam tu we Łužicy nowe horiconty wotewrěł. Nadźijam so, zo łužiski horicont tež ludźom w Słowjenskej a Korutanskej spřistupnja. Cordula Ratajczakowa

Za solidarnu towaršnosć na dróhu šli

Montag, 26. August 2019 geschrieben von:
Tydźeń do wólbow noweho Sakskeho krajneho sejma su sobotu dźesaćitysacy w Drježdźanach za wotewrjenu a solidarnu towaršnosć demonstrowali. Pod hesłom „Sakska móže tež hinak – Drježdźany su wjele wjace hač Pegida“ ćehnješe po prěnich trochowanjach něhdźe 35 000 ludźi po centrumje sakskeje stolicy. Za demonstraciju bě towarstwo „Njedźělomne“ po wšej Němskej wabiło. Při wólbach 1. septembra wočakuja w Sakskej runje tak kaž w Braniborskej widźomne zesylnjenje prawicarskopopulistiskeje strony AfD. W Braniborskej móhła so wona samo z najsylnišej politiskej mocu w kraju stać. Foto: dpa/Alexey Vitvitsky

To a tamne (26.08.19)

Montag, 26. August 2019 geschrieben von:

Na wšě dźesać lět bjez jězbneje dowolnosće po puću był je 66lětny ze swojim awtom w Bayerskej. Policisća zadźeržachu šofera sobotu njedaloko Neuburga nad Innom w Passauskim wokrjesu, zo bychu jeho kontrolowali. Jako tón jězbnu dowolnosć při sebi njeměješe, započachu zastojnicy dokładnišo slědźić. Při tym so wukopa, zo dyrbješe muž před dźesać lětami papjery wotedać, dokelž bě pjany z awtom jěł. Nětko dyrbi ze sudniskej skóržbu ličić.

60. narodniny telewizijneho pěskowčika swjećachu kónc tydźenja w Babelsbergskim filmowym parku. Mjez gratulantami bě tójšto přećelow małeho mužika z běłej brodu a čerwjenej čapku, kaž pitiplač a liška. Dźěći w kostimje pěskowčika mějachu darmotny zastup do parka. Woblubowaneho pěskowčika pokazuja wot nowembra 1959 w telewiziji.

Bolsonaro kritizuje Macrona

Freitag, 23. August 2019 geschrieben von:

Brasília/Paris (dpa/SN). Brazilski prezident Jair Bolsonaro francoskeho prezidenta Emmauela Macrona toho wuprajenjow k lěsnym wohenjam w Amaconasu raznje kritizuje. Wón wumjetuje Macronej „kolonialistisku mentalitu“. Francoski prezident chcył na wjerškowym zetkanju G7 w Biarritzu wo wohenjach rěčeć, bjeztoho zo bychu potrjechene kraje regiona pódla byli. Zahubne wohenje mjenowaše Emmanuel Macron „mjezynarodnu krizu“.

Mjezsobne wumjetowanja

New York (dpa/SN). Ruska je USA najnowšeho testa rakety dla wótrje kritizowała. Postupowanje Washingtona wohroža mjezynarodnu wěstotu, rjekny zastupowacy wulkopósłanc Dmitrij Poljanski wčera w Bjezstrašnostnej radźe UNO. „Smy wšitcy jenož krok wot noweho napřemobrónjenja zdaleni, kotrež njemóže nichtó kontrolować a regulować. Njeńdźe wo mjenje hač wo eksistencu čłowjestwa.“ Wulkopósłanc USA Jonathan Cohen pak Ruskej wumjetowaše, zo je z nowymi brónjemi zrěčenje INF raniła.

Žně žita lětsa podpřerězne

W francoskim pomórskim měsće Biarritz hotuja so na kónctydźenske wjerškowe zetkanje sydom wodźacych industrijnych krajow G7. W centrumje města su wšitke wotpadkowe kontejnery zawrěli. Wobydlerjo su namołwjeni, wotpadki do kónca wjerška wobchować abo je druhdźe donjesć. Policija je z wjace hač 13 000 zastojnikami na městnje. Přećiwnicy wjerška chcedźa demonstrować. Foto: dpa/Miho Ikeya

Widźomne změny tydźeń do wólbow

Freitag, 23. August 2019 geschrieben von:
Berlin (dpa/SN). Dobry tydźeń do wólbow krajneju sejmow w Sakskej a Braniborskej so w poměru mocow mjez politiskimi stronami widźomnje něšto hiba: W Sakskej je so CDU po najnowšim naprašowanju jasnje na 30 procentow polěpšiła a ma tak šěsć dypkow předskoka porno Alternatiwje za Němsku (AfD). W Braniborskej zdoby sej SPD dalše hłosy a je z 22 procentami nětko runje tak sylna kaž AfD. To wuchadźa z dźensa wozjewjeneho naprašowanja instituta Infratest dimap­ w nadawku sćelaka ARD. Přirunujo z trendom spočatk julija je sej sakska CDU štyri procenty přidobyła, AfD pak dwaj procentaj přisadźiła. Lěwica ma 16, SPD sydom a Zeleni jědnaće procentow.

Wočakuja dźesaćtysacy demonstrantow

Freitag, 23. August 2019 geschrieben von:

Drježdźany (dpa/SN). Organizacije ze Sakskeje a wšeje Němskeje hotuja so na demonstraciju „Njedźělomne“ za wote­wrjenu a swobodnu towaršnosć jutře w Drježdźanach. „Wočakujemy wjacore dźesaćtysacy protestowacych“, rjekny Felix­ Müller, jedyn z rěčnikow zwjazkarstwa, powěsćerni dpa. Wosebitej ćahaj, z kotrymajž přijědu wobdźělnicy z Berlina, běštej hižo srjedu wuknihowanej.

„Njedźělomne“ je zwjazkarstwo iniciatiwow, kotrež so přećiwo rasizmej a za runoprawnu towaršnosć zasadźeja. Po informacijach zarjadowarjow něhdźe 400 organizacijow namołwu k demonstraciji jutře připołdnju podpěruje, mjez nimi 200 iniciatiwow ze Sakskeje. Wobdźěleny je tež třěšny zwjazk sakskeje organizacije­ migrantow DSM, kotryž swojich čłonow za demonstraciju mo­bilizuje.

Neuheiten LND