W nakładnistwje Veles je hornjoserbski přełožk knihi „Krabat a čorny mišter“ znateho němskeho awtora Otfrieda Preußlera wušoł. Hajduk-Veljkovićec mandźelskaj Lubina a Dušan staj knihu přełožiłoj, žiwe a hnujace akwarele je łužiska wuměłča Eva Gaeding dodała.
Je to wuběrna lektura za staršich a młódšich čitarjow wot 14 lět. Kapsnu knihu poskićujetej Smolerjec kniharnja a SKI za 15 eurow. Knižna premjera budźe štwótk, 5. junija w 19 hodź. w Smolerjec kniharni.
W Chrósćicach hotuja so wobydlerjo z połnej paru na swjedźeń składnostnje 800. róčnicy pisomneho naspomnjenja. Hladajo na tutón jubilej je minjene lěto kniha z titulom „Chrósćicy“ nastała.
Budyšin (SN/BŠe). Składnostnje 800. jubileja wosady a gmejny Chrósćicy wuńdźe w Ludowym nakładnistwje Domowina 12. junija 2025 jubilejna kniha „Chrósćicy“. Kniha hodźi so wot nětka w onlinowym shopje LND předskazać.
Nowostka je w zhromadnym wudawaćelstwje Chróšćanskeje wosady swjateju japoštołow Symana a Judy Tadeja, tamnišeje gmejny a LND nastała. „To je prěnja tajka wobšěrna zběrka wo Chrósćicach a wjeskach wosady“, jednaćel nakładnistwa Syman Pětr Cyž zwurazni. Hižo před něšto lětami běštej gmejna a wosada ideju zrodźiłoj, publikaciju zestajeć. Redakciju su Tadej Šiman, Christina Boguszowa a Jurij Špitank přewzali. Zdobom wutworichu redakcisku přiradu. Cyłk je so na to dorozumił, so na stawizny zańdźenych 100 lět koncentrować.
Čłonojo wuběrka folklorneho festiwala su so wčera wospjet w Chrósćicach zešli a wo aktualnym połoženju přihotow wuradźowali. Dotal wšitko po planje běži. Přiwšěm pak dyrbja problemy rozrisać. Dwě skupinje na wizum čakatej.
Chrósćicy (SN/BŠe). Přihotowanski wuběrk za lětuši, mjeztym 15. mjezynarodny folklorny festiwal Łužica – Łužyca – Lausitz, kotryž swjećimy wot 26. do 29 junija, je na swojim wčerawšim posedźenju w Chrósćicach aktualny staw přihotow rozjimał. „Dotal wšitko po planje běži. Ze skupinami, kotrež na folklornym festiwalu wustupja, mamy wobstajny zwisk. Tuchwilu čakatej pak hišće dwě skupinje na wizum. To stej cyłkaj z Irana a Senegala“, zdźěli za zjawnostne dźěło festiwala zamołwita Katharina Jurkowa na naprašowanje. Prawdźepodobnosć, zo skupina z Irana wizum dóstanje, je skerje snadna. Tola tež bjez njeje móža so wopytowarjo festiwala na jónkrótny a zajimawy program wjeselić.
Berlin (SN/mb). Přichod serbskeho programa rozhłosa RBB bě dźensa rano tema rozmołwy w Berlinje. W centrali zjawnoprawniskeho rozhłosoweho sćelaka za němsku stolicu a kraj Braniborsku zetkaštaj so z intendantku RBB, Ulrike Demmer, předsyda Domowiny Dawid Statnik a jednaćel narodneje organizacije Marcus Końcaŕ, nawoda běrowa třěšneho zwjazka Serbow w Delnjej Łužicy. Hladajo na naprawy rbb za zniženje kóštow starosća so Serbja njedosahaceho personelneho wuhotowanja Bramborskeho serbskeho radija w přichodźe dla. Wjelelětna wjednica serbskeho studija Marion Stenselowa so kónc měsaca na wuměnk poda. Hač smědźa w přichodźe hišće wuměnkarjo podźělnje za RBB dźěłać, běše wotewrjene prašenje, kotrež je předsyda Domowiny w rozmołwje narěčał.
Wupisanje za naslědnistwo dotalneje wjednicy dale běži. Je trěbne, tute dźěłowe městno bórze wobsadźić, zwurazni Dawid Statnik napřećo intendantce. Nimo toho je na to skedźbnił, zo njesmědźa naprawy lutowanja w sćelaku dźěłakmanosć małeje serbskeje redakcije negatiwnje wobwliwować.
Němska ma nowe knježerstwo, a mjeńšinowa rada diskutowaše wčera w Budyskim Serbskim muzeju z publikumom „narodne mjeńšiny po wólbach – refleksije, wužadanje, perspektiwy“.
Budyšin (SN/mb). Samo najznaćiši reprezentant Saterfrizow Karl-Peter Schramm bě wčera přichwatał, zo by sej podijowu diskusiju naposkał. Štož něhdźe 25 zajimcow – mjez nimi Budyski wyši měšćanosta Karsten Vogt (CDU), zapósłanča zwjazkoweho sejma Kathrin Michel (SPD) a zapósłanc krajneho sejma Marko Šiman (CDU) – w Serbskim muzeju zhoni, bě najprjedy wostrózbjace.
„Zhotowjenje knihi je kaž marathon – trjebaš wutrajnosć a krutu wolu, zo njeby swój cil z wočow zhubiła.“ Tute wuprajenje nazhoniteje koleginy mi tele dny přeco zaso přez hłowu šuskny, jako poslednje dźěła w zwisku z ćišćenjom knihi „Chrósćicy“ wukonjam. Bě to woprawdźe hoberski projekt z mnohimi wobdźělnikami, kiž mějachu wšitcy samsny zaměr – jónkrótnu a rjanu knihu stworić. Kotraž zamóže čitarjow nic jenož informować, ale tež putać a zabawjeć.
Wjace hač 40 awtorow a awtorkow je so hłuboko do stawiznow swojeje domizny zanuriło, zo bychu zajimawe podawki ze stawiznow wosady a gmejny wurywali. Wšako su Chrósćicy w běhu zašłych wosom lětstotkow dosć wjerškow dožiwili: Wopytaj pozdźišeju bamžow, wichorojte wójnske časy, mjezynarodny folklorny festiwal, šulski zběžk, pasionske hry abo Europeadu. Wulki wotrězk knihi wěnuje so tež wosadnym wsam, wopisujo jich nastaće a indiwidualne wosebitosće. Dalši wobłuk zhladuje na towarstwowe, kulturne a pastoralne aktiwity we wosadźe něhdy a dźensa.
Großhennersdorf/Budyšin (SN/MiR). Serbski poskitk ze štyrjomi filmami we wobłuku lětušeho 22. filmoweho festiwala Nysa, kiž so wot 19. do 23. meje wotměje, budźe 23. meje w Budyskim Kamjentnym domje. W rjedźe Regionalia pokazuja tam wječor w 20 hodź. film „Serbske wobrazy“, kiž zaběra so ze serbskej kulturu a identitu. Wón pokaza archiwowe wobrazy zetkanja Serbow w lěće 1956 w Budyšinje ze sportowymi wubědźowanjemi, jewišćowym programom, swjedźenskim přećahom a serbskimi nałožkami. Paski a dokumentacije Horsta Heibera, Kurta Hajny a Jana Krawže běža bjez komentara. Serbski předewzaćel, hudźbnik, kulturny wědomostnik a zwukowy inženjer Jakub Gruhl (Ectoplastic Lab) chce wobrazam wotpowědne zwuki live zahrać. Z pomocu SAVE-programa – „Awdijo-wizuelne namrěwstwo w Sakskej“ – su něšto wjace hač połhodźinski film w lěće 2019 digitalizowali.