Pomjeńšeja wojerske jednotki

Freitag, 06. Januar 2017 geschrieben von:

Moskwa (dpa/SN). Po zdobyću města Aleppo je ruske wójsko započało swoje wojerske jednotki w Syriskej pomjeńšeć. Jako prěnje maja lětadłonošak z mjenom „Admiral Kuznjecow“, raketynošak „Pjotr Wulki“ a wjacore přewodne łódźe region wopušćić, zdźěli dźensa zakitowanske ministerstwo Ruskeje. Postupowanje njepřekwapja.­ Hižo kónc decembra bě to zakitowanski minister Sergej Šojgu prezidentej Wladimirej Putinej namje­tował.

Planuja digitalnu jězdźenku

Berlin (dpa/SN). Němski zwjazkowy minister za wobchad Alexander Dobrindt (CSU) chce po cyłym Zwjazku elektroniske chipy abo handyjowe tikety jako tak mjenowane digitalne jězdźenki w busach a ćahach zawjesć. Zaměr je, zo so wšitke předewzaća a zwjazki zjawneho wosoboweho wobchada na tym wobdźěla a tak syć wu­tworja, informuje wobchadne ministerstwo w Berlinje. Hač do lěta 2019 chcedźa wotpohlad we wšitkich němskich městach zwoprawdźić.

Loni jasnje wjac wobrota

Wobdźělnicy tři měsacy trajaceho Měroweho pochoda do Aleppa, na kotryž běchu so druhi dźeń hód sta ludźi z Berlina pěši do syriskeho města nastajili, su wčera wječor­ Drježdźany docpěli. Wšědnje du woni něhdźe 20 kilometrow. Organizowała je akciju pólska žurnalistka Anna Alboth, kotraž bydli w Berlinje. Pochod je wuraz solidarity ze syriskej ciwilnej­ ludnosću. Foto: dpa/Sebastian Kahnert

Ströbele: Pad Amrija najručišo wuswětlić

Freitag, 06. Januar 2017 geschrieben von:
Berlin (dpa/K/SN). Politikar Zelenych Hans-Christian Ströbele sej žada, zo maja so w naležnosći Berlinskeho atentatnika Anisa Amrija parlamentni kontrolerojo tajnych słužbow nanajručišo wurjadnje schadźować. Dotal zwjazkowe knježerstwo wo róli Zwjazkoweho zarjada za škit wustawy a Zwjazkoweje tajneje słužby njeje wjele rjekło. K wuswětlenju pada pak dyrbi wone přinošować. Ströbele, sam čłon mjenowaneho gremija, je za to, zo so hižo přichodny tydźeń schadźuja. Přepytowarjo a škitarjo wustawy běchu wulce podhladnemu Amrijej wjele měsacow na pjatach byli. A byrnjež wo nim znajmjeńša 14 mjenow znali, su jeho z wočow zhubili.

Maksimalna hranica dale rozdwoja

Freitag, 06. Januar 2017 geschrieben von:
Seeon (dpa/K/SN). Dojednanje mjez CSU a CDU drje tola njekiwa. Posledni dźeń swojeje klawsury w klóštrje Seeon strona Horsta Seehofera (CSU) w přitomnosći hosća CDU, prezidenta zwjazkoweho sejma Norberta Lammerta, wobkrući: Za to je maksimalna hranica 200 000 ćěkancow wuměnjenje. Strona kanclerki Angele Merkel pak maksimalnu hranicu zasadnje wotpokazuje. Nastupajo nutřkownu wěstotu je CSU runja sotrowskej CDU za dospołne a dokładne zregistrowanje wšitkich migrantow kaž tež za standardne přepruwowanje wšěch přichadźacych ćěkancow na mjezach, za składowanje lětanskich datow a za ofensiwne postupowanje přećiwo wabjerjam islamistow.

Protestuja přećiwo wotbagrowanju

Freitag, 06. Januar 2017 geschrieben von:

Kerkojce (dpa/SN). Swój protest přećiwo brunicowym planam zwuraznić chcedźa wobydlerjo wsow Kerkojc, Wótšowaša a Grabka zajutřišim, njedźelu, na tak mjenowanym hwězdnym pochodźe. Sta wobdźělnikow na nim wočakuja.­ Zarjadowanje, kotrež přewjedu lětsa dźesaty króć, je mjeztym tradicija.

To a tamne (06.01.17)

Freitag, 06. Januar 2017 geschrieben von:

Pisany powětrowy balon na nócnym njebju je zasadźenje policije pola Brandenburga nad Habolu zawinił. Wutoru wječor běchu zastojnicy wosebity objekt we wysokosći třoch metrow wobkedźbowali. Po krótkim přesćěhanju policija objekt dosahny, zo by jón identifikowała. Balonej připinjena bě cedlka z telefonowym čisłom wobsedźerja. Kaž so wukopa, bě jón třilětny hólčk ze staršimaj z Delnjosakskeje hižo silwester na jězbu pósłał. Nětko bě wón wězo jara wjesoły, zo bě runje policija jeho balon našła.

Nowolětny koncert w Nürnbergu bě za přihladowarja po wšěm zdaću tak wostudły, zo sej tam wusny. Jako ze sona wotući, wón wokoło so biješe, při čimž 600 eurow drohe nawoči susodki rozbi. Přiwołana policija wšak móžeše jeho změrować, zo w tymle padźe žadyn chłostajomny njeskutk njepředleži.

Nadhódnotowy dawk zwyšić

Donnerstag, 05. Januar 2017 geschrieben von:

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy zarjad za wobswět žada sej hladajo na škit klimy wyši nadhódnotowy dawk za wudźěłki z mjasa a mloka. Dotal płaća přetrjebarjo w Němskej na nje kaž za druhe zakładne zežiwidła zniženy nadhódnotowy dawk sydom procentow. „Za wudźěłki z mjasa a mloka měł dawk na regularne 19 procentow postupić“, rjekny prezidentka wobswětoweho zarjada Maria Krautzberger nowinarjam dźensa w Berlinje.

Němska njesmě so zawěrać

Berlin (dpa/SN). Dźěłodawarjo a dźěłarnistwa warnuja před zawěranjom Němskeje na reakcije populistiskich tendencow w kraju. „Najebać dobre dźěłowe wobstejnosće so mnozy ludźo starosća a su njewěsći. To je přičina, zo so populizmej wotwěraja“, praji šef Němskeho zwjazka dźěłarnistwow Reiner Hoffmann dźensa w Berlinje powěsćerni dpa. Mjezy njesmědźa so zawěrać, dyrbimy mjezy­narodnosći dale wotewrjeni wostać.

Maja wjace zamóženja

Čas Baracka Obamy jako prezident USA so nachila. Wčera je so wón z wójskom kraja oficialnje rozžohnował. Při tym skedźbni na to, zo njesmědźa so konflikty přeco z brónjemi rozrisać. To měł stajnje posledni móžny wupuć być. 20. januara budźe posledni dźěłowy dźeń Obamy. Potom přewozmje Donald Trump zastojnstwo prezidenta Ameriki. Foto: pa/Jin Bogu

Zmohańcaměsta powodźiła

Donnerstag, 05. Januar 2017 geschrieben von:
Rostock/Lübeck (dpa/K/SN). Najsylniša zmohańca (Sturmflut) na němske brjohi Baltiskeho morja je wulke dźěle Mecklenburgsko-Předpomorskeje a Schleswigsko-Holsteinskeje powodźiła, načinjo při tym njesměrne škody. Najbóle potrjechene su města Lübeck, Rostock, Warnemünde, Flensburg, Eckernförde, Wismar a Usedom. Na Rujanach su někotre nasypy přepławjene. Kopicu awtow dyrbjachu chwatnje zrumować. Pegel morja bě wčera wječor 150 do 170 centimetrow wyši hač hewak. „To bě najsylniša zmohańca po lěće 2006“, rjekny Jürgen Holfert, nawoda Zwjazkoweho zarjada za łódźnistwo a hydrologiju. Dalše strachi pak hižo njehroža.

Stronje pominał wadźeńcu skónčić

Donnerstag, 05. Januar 2017 geschrieben von:
Seeon (dpa/K/SN). Swoju wadźeńcu maksimalneje ličby ćěkancow dla měłoj šef CSU Horst Seehofer a kanclerka Angela Merkel (CDU) skónčić, napomina zwjazkowy minister za wuwiwanje Gerd Müller. „Njewidźu žanych přičin, kotrychž dla njebychmy so móhli dojednać“, politikar CSU rjekny, přispomnjo, zo njeznaje žanoho stronskeho kolegu z hinašim měnjenjom. Müller pokaza na to, zo rěči CDU wo wobmjezowanju připućowanja, a my prajimy maksimalna hranica, kotraž ma so na integraciskej zamóžnosći towarš­nosće orientować, k čemuž mjenujemy ličbu 200 000. „Tuž je schadźowanje nětko trěbne,­ přetož ludźo chcedźa, zo kanclerku podpěramy a wólby dobudźemy.

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND