Dosć přijomny termin mějachu koparjo němskeho narodneho mustwa dźensa na dnjowym porjedźe, po tym zo běchu wčera přećiwo Danskej z 1:1 derje wobstali. Šulerjo Kopenhagenskeje šule swj. Pětra běchu jich na dźěćacu nowinarsku konferencu přeprosyli. Do toho pak byrbjachu hrajerjo kaž wrotar Kevin Trapp pilnje awtogramy pisać. Foto: dpa/Marvin Ibo Güngör

Politika Trumpa je wopačna

Mittwoch, 07. Juni 2017 geschrieben von:
Berlin (dpa/K/SN). Němski wonkowny minister Sigmar Gabriel (SPD) je so na stronu Katara w konflikće z jeho susodami stupił. Katar ma so wočiwidnje izolować a eksistencielnje trjechić, politikar SPD rjekny. „Tajkele trumpizowanje wo­srjedź regiona, tradaceho bjeztoho z krizami, je wosebje strašne.“ Dramatiska eskalacija połoženja ze sćěhami za cyły region napjelnja jeho ze starosću. Gabriel kritizowaše politiku prezidenta USA Donalda Trumpa. Brónje, předate golfowym monarcham, zwyšeja riziko spirale brónjenja. „To je dospołnje wopačna politika“, Gabriel podšmórny. Porno tomu zaleži Němskej na tym, rozrisać konflikty z rozmołwami. Dźensa zetka so Gabriel w Berlinje ze sawdi-arabskim wonkownym ministrom Adelom al-Dshubeirom.

Třěleńca w Teheranje

Mittwoch, 07. Juni 2017 geschrieben von:
Teheran (dpa/K/SN). W twarjenju iranskeho parlamenta kaž tež w mawsoleju zemrěteho nawody rewolucije Ruhollah Chomeinija je dźensa k třěleńcam dóšło. Tole rozprawjeja iranske medije, hódnoćo to jako koordinowanu akciju. Do parlamenta běchu so třo abo štyrjo mužojo z mašinskimi třělbami zadobyli a třoch ludźi zranili, z kotrychž je jedyn pozdźišo zemrěł. W mawsoleju Chomeinja su so tohorunja třo wobrónjeni zjewili a třěleć započeli, při čimž su jednoho čłowjeka morili a pjećoch zranili. Po powěsćerni ILNA je so jedyn z nadpadnikow sam rozbuchnył, tamneju su móhli zajeć.

Němska wojakow z Incirlika cofnje

Mittwoch, 07. Juni 2017 geschrieben von:

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowe knježerstwo je puć k cofnjenju Zwjazkoweje wobory z turkowskeho İncirlika runało. Kabinet je dźensa wotpowědny plan zakitowanskeje ministerki Ursule von der Leyen (CDU) bjez diskusije schwalił. Po nim chcedźa 260 w İncirliku zaměstnjenych wojakow z wuskušowanskimi lětadłami typa Tornado kaž tež tankowanske lěta­dło do Jordaniskeje přepołožić. Jednotka ma přichodnje wot lětanišća Al-Asrak njedaloko južneje mjezy Syriskeje bój přećiwo teroristiskej milicy Islamski stat podpěrać. Přeměstnjenja wojakow dla budźe zasadźenje lětadłow něhdźe dwaj měsacaj přetorhnjene, w tym zwisku zdźělichu.

Hłowna přičina přepołoženja je rozsud turkowskeho knježerstwa, zo je zapósłancam zwjazkoweho sejma zakazane, wojakow w İncirliku wopytać. Ankara reagowaše tak na rozsud němskeho knježerstwa, turkowskim wojakam w Něm­skej azyl přizwolić. Wšitke prócowanja wo rozrisanje zwady běchu zwrěšćili.

Ruske dušepastyrstwo trěbne

Mittwoch, 07. Juni 2017 geschrieben von:

Čestnohamtscy pomocnicy staraja so wo wopory w jich maćeršćinje

Berlin/Podstupim (dpa/SN). Nuzowe dušepastyrstwo­ za rusce rěčacych ludźi w Berlinje a Braniborskej je předewšěm w zwjazkowej stolicy jara prašane. Mjeztym lěto wobstejaca skupina w Berlinje z tuchwilu wosom čestnohamtskimi nuzowymi dušepastyrjemi bě dotal znajmjeńša pjeć króć zasadźena. W jednym padźe su team do Braniborskeje wołali, zdźěli farar Justus Münster, społnomócnjeny za nuzowe dušepastyrstwo w Berlinskej diecezy.

Při swojim prěnim zasadźenju dyr­bjachu so dušepastyrjo wjacore hodźiny wo rusku swójbu starać, kotrejž bě dźěćo po ćežkej chorosći zemrěło. „Smjerć bě za nas překwapjaca, swójba bě chětro rozpjeršena“, Münster rjekny. W tejle situaciji bě derje, zo móžachmy so wo přiwuznych w jich maćeršćinje starać.“

Zapasena šansa

Mittwoch, 07. Juni 2017 geschrieben von:

Zwada mjez Němskej a Turkowskej by zwjazkowemu knježerstwu dobra składnosć być móhła, němskich wojakow domoj zwołać a wonu dwělomnu akciju, z kotrejž pječa bój přećiwo terorowej milicy Islamski stat (IS) podpěruje, skónčić. Ludoprawnisce je jasne: Němske wojerske lětadła nimaja w syriskim powětrowym rumje ničo pytać, dokelž je Syriska naje-bać krawnu wobydlersku wójnu přeco hišće suwereny stat a dokelž Němska za wone zasadźenje wotpowědny mandat Bjezstrašnostneje rady UNO nima.

Mjeztym je znate, zo su informacije, kotrež němske wuskušowanske lětadła nad Syriskej za antiterorowu koaliciju zběraja, tež krajam přistupne, kotrež IS na wšelakore wašnje podpěruja, byrnjež zaćichim. Hdyž tak chceš: Němska indirektnje Islamski stat z informcijemi zastaruje, štož wězo nichtó přiznać njebudźe. To měło so spěšnje skónčić. Marko Wjeńka

To a tamne (07.06.17)

Mittwoch, 07. Juni 2017 geschrieben von:

Zwrěšćił je pospyt rekorda na kupje Rujany. Tam chcychu 16 metrow wysoki hród z pěska natwarić a do Guinnessoweje knihi rekordow zapisać dać. Při wudeskowanju bě so hród wčera puknył a so skónčnje sypnył. „Smy wšitcy jara zrudni“, zdźěli zamołwita festiwala skulpturow na Rujanach. Kónc meje běchu wjace hač 5 000 tonow prasowaneho pěska přiwjezli, zo móhł hoberski twar nastać. Nowonatwar njeje hižo móžny.

Muzej nimokulenych wunamakanjow je wot dźensnišeho w šwedskim Helsingborgu přistupny. Tam pokazuja eksponaty, wot kotrychž běchu sej producenća swój čas wulki wuspěch lubili: datowe nawoči Google Glass, składowak datow MiniDisc, zamróžene jědźe zhotowjerja zhubneje pasty Colgate abo parfim twarca motorskich Harley-Davidson. Koncerny tajke něšto rady zatajeja.

Primicu w Kulowje swjećił

Dienstag, 06. Juni 2017 geschrieben von:
Młody serbski měšnik Florian Mróz je swjatki njedźelu w ródnej Kulowskej wosadźe primicu swjećił. Drježdźansko-Mišnjanski biskop Heinrich Timmer­evers bě 27lětneho dźeń do toho w Drježdźanskej Dwórskej cyrkwi na měšnika wuswjećił. We Wojerecach narodźeny młody muž bě lěta 2015 w Erfurće studij teologije skónčił. Naposledk skutkowaše Florian Mróz jako praktikant w Budyskej wosadźe swj. Pětra. Foto: Martin Kliemank

Škit oceanow trěbny

Dienstag, 06. Juni 2017 geschrieben von:

New York (dpa/K/SN). K zazběhej konferecy UNO za škit morjow je jeje generalny sekretar António Guterres k tomu namołwjał, so za morja wobšěrnišo a skutkownišo zasadźeć. Delegacije z wjace hač 150 krajow wuradźuja hač do pjatka wo tym­, kak zadźěwać ničenju morjow a jich žiwjenskich rumow. To stawa so mj. dr. z jich zanjerodźenjom z plastowymi wotpadkami, wułójenjom přewjele rybow abo kóncowanjom koralow.

Putin: Ruskej winu přisunyć

Pětrohród (dpa/SN). Ruski prezident Wladimir Putin je so wospjet wumjetowanjam wobarał, zo su ruscy hackerojo prezidentske wólby w USA manipulo­wali. Za to njeje dopokazow, rjekny wón ameriskemu sćelakej NBC. „Hackerojo móža wšudźe być, w Ruskej, Aziskej abo w Americe“, wón praji. Wón pokaza na móžnosć, zo móhli hackerojo w USA aktiwni być, zo bychu potom „wušiknje a profesionalnje“ winu Ruskej přisunyli. Putin móhł sej tole derje předstajić.

Raketa za čas konferency

Po wšej Wulkej Britaniskej su ludźo dźensa z mjeńšinu mjelčenja wopory najnowšeho teroroweho nadpada wopominali. W stolicy Londonje zhromadźichu so tysacy najebać dešć na městnach atentata. Sobotu wječor běchu třo terorisća na London Bridge a w susodnym Borough Market sydom ludźi morili a 40 zranili. Foto: dpa

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND