Z mócnej detonaciju je wulkan na kanariskej kupje La Palma minjenu nóc swoje aktiwity zesylnił. Něhdźe 1 300 stopnjow horca lawa so nětko z noweho kratera žórli a wohrožuje dalše wsy. Fachowcy wočakuja, zo so dźěl wulkana přichodne dny sypnje. Dotal­ je lawa wjace hač 2 000 twarjenjow zničiła. Wulkan bě 19. septembra po 50 lětach znowa wudyrił. Foto: pa/Borja Suarez

Płaćizny energije w srjedźišću

Dienstag, 26. Oktober 2021 geschrieben von:
Brüssel (dpa/SN). Energijowi ministrojo čłonskich statow Europskeje unije su dźensa na wurjadnym posedźenju w Luxemburgu wo naprawach přećiwo drastisce zwyšenym energijowym płaćiznam wuradźowali. Ministrojo chcedźa mjez druhim namjety za dołhodobne naprawy přećiwo wysokim płaćiznam zdźěłać. Při tym pak su wšelakeho měnjenja: Kraje­ kaž Francoska a Španiska su za hłuboko sahace reformy. Tak chcedźa zhromadne rezerwy płuna natwarić a płun zhromadnje nakupować. Druha skupina chcyła płaćizny wičnym mocam přewostajić. Pólska a Madźarska EU wumjetu­jetej, zo ze swojim klimowym paketom a z płaćiznu za wuhlikowy dioksyd płaćizny energije přidatnje do wysokosće ćěri. Němska argumentuje, zo je płaćizna za wuhlikowy dioksyd rozrisanje problema a nic jeho wuchadźišćo. Konkretne wuslědki wuradźowanja njewočakuja.

Wjace pruwować

Dienstag, 26. Oktober 2021 geschrieben von:
Luxemburg (dpa/SN). Z budgeta Europskeje unije su loni nimale štyri miliardy eurow wopak wudali. Tole wuchadźa z dźensa wozjewjeneje rozprawy europskeho zličbowanskeho zarjada. Hladajo na cyłkowny wobjim wudawkow 147,8 miliardow eurow w etatowym lěće 2020 wučinja kwota zmylkow 2,7 procentow a je tak přirunujo z lětom 2019 „stabilna“. W najwjace padach, kiž su pruwowali, jedna so wo zmylki w zwisku z přizwolenjom srědkow a nic wo jebanstwo. Za najwjetše wužadanje ma zarjad planowane wudawki EU za přewinjenje koronakrizy w přichodnych lětach. Tule trjebaja wo wjele wjace pruwowarjow hač dotal.

Zwjazkowy sejm prěni króć so zešoł

Dienstag, 26. Oktober 2021 geschrieben von:

Berlin (dpa/SN). Nowy zwjazkowy sejm je so dźensa – 30 dnjow po wólbach – k swojemu konstituowacemu posedźenju zešoł. W srjedźišću steješe schwa­lenje dźěłoweho porjada a wuzwolenje prezidija sejma. Dotalny prezident zwjazkoweho sejma Wolfgang Schäuble je posedźenje wotewrěł a tak 20. wólbnu dobu zahajił. 79lětny politikar CDU sedźi wot lěta 1972 w zwjazkowym sejmje a je wotnětka starobny prezident. Wón by rady prezident zwjazkoweho sejma wostał. Tute zastojnstwo pak přisteji najsylnišej frakciji a tak SPD. Strona bě za tute zastojnstwo Bärbel Bas namjetowała. Bas je hakle třeća žona w tutym zastojnstwje. Dotal wukonještej Annemarie Renger (SPD) a Rita Süssmuth (CDU) protokola­risce druhe najwyše zastojnstwo Němskeje po zwjazkowym prezidenće.

Dźeń bě so z ekumeniskej Božej słuž­bu­ w Berlinje zahajił. Ju nawjedowa­štaj społnomócnjeny Rady ewangelskeje cyr­kwje Němskeje Martin Dutzmann a nawoda katolskeho běrowa w Berlinje prelat Karl Jüsten.

Pólska warnuje EU před „wójnu“

Dienstag, 26. Oktober 2021 geschrieben von:

Zwada mjez Waršawu a Brüsselom so tež werbalnje dale přiwótřa

Waršawa (dpa/SN). W zwadźe wo prawostatnosć Pólskeje je pólski ministerski prezident Mateusz Morawiecki Europsku uniju před tym warnował, přilubjene pjenjezy za jeho kraj blokować a rěčeše w tym zwisku wo „Třećej swětowej wójnje“. „Hdyž woni Trěću swětowu wójnu zahaja, so ze wšěmi nam k dispoziciji steja­cym srědkami zakitujemy“, rjekny Morawiecki britiskej nowinje Financial Times. Wón zdobom njewuzamkny, zo Waršawa potom wažne předewzaća EU blokuje, kaž klimowy paket.

Zhorjelc (UM/SN). Wokrjes Zhorjelc bědźi so tuchwilu z tójšto njewšědnymi pro­blemami: ilegalnej migraciju, z koronawirusom a z afriskej swinjacej mrětwu. „Sami njemóžemy wšo tole zmi­štrować. Trjebamy pomoc komunalneje swójby, ale tež Zwjazka“, rjekny Martina Weber, přirjadowana krajneho rady za strowotu a socialne na wuradźowanju.

Wosebje pola afriskeje swinjaceje mrětwy je wočiwidnje tójšto njedostatkow. Tole widźi tež Sebastian Vogel, statny sekretar w sakskim socialnym ministerstwje a nawoda krizoweho staba „Afriska swinjaca mrětwa“ (ASP). „Stejimy na prědnjej fronće a nješkitamy jenož swojich plahowarjow swini, ale cyłu Europu. Bój přećiwo swinjacej mrětwje njeje jenož nadawk po­trjechenych zwjazkowych krajow, ale je narodny a europ­ski nadawk.“ Dotal móžachu w Sakskej tomu zadźěwać, zo so smjertny wirus do ra­tarskich zawodow předrěje. „Tola kak dołho so nam to hišće poradźi?“

To a tamne (26.10.21)

Dienstag, 26. Oktober 2021 geschrieben von:

Z hajzlowej papjeru a kórkowymi škleńcami je překlepana rentnarka we Würzburgu wobšudnikow zjebała. Tući běchu ju zazwonili a sej pjenjezy žadali, dokelž je jeje dźowka pječa ćežke wobchadne njezbožo zawinowała. Žona pak scyła žanu dźowku nima. Najebać to wona přilubi, zo přepoda pjenjezy a debjenki. W tobole, kotraž wona kurěrej přepoda, pak běchu jenož papjera a škleńcy. Mjeztym informowana policija podhladneju w starobje 15 a 22 lět zaja.

Wobsadkam dźewjeć policajskich awtow je so wčera poradźiło, ćeknjeneho młodeho byka popadnyć. Zwěrjo bě w nocy njedaloko badensko-württembergskeho Lörracha po puću a měrješe so na awtodróhu 98, kotruž dyrbjachu tohodla nachwilnje zawrěć. Zhromadnje z wobsedźerjom, hajnikom a pomocnikami móžachu 300 kilo ćežkeho byka popadnyć.

Zetka so znowa z chudymi

Montag, 25. Oktober 2021 geschrieben von:

Vatikan (B/SN). W nowembru wobdźěli so bamž Franciskus wospjet na swětowym dnju chudych w Assisiju. Tónle dźeń je wón před pjeć lětami zawjedł. Lětsa chce so priwatnje z 500 chudymi a potrěbnymi ludźimi ze wšelakich dźělow Europy w bazilice Santa Maria degli Angeli w měsće swjateho Franca zetkać. W bazilice je srjedźowěkowska porciunkulska kapałka, w kotrejž je Franc Assi­siski 1226 zemrěł. Zetkanje steji pod hesłom­: „Jězus njesteji jenož na stronje chudych, ale dźěli z nimi tež samsny dóńt.“ Bamž tuž namołwja, zo móžemy hłód přewinyć, hdyž swoje zadźerženje pře­trjeby dla změnimy.“

Zastupjerjow cyrkwjow přijał

Laschet zastojnstwo złožił

Montag, 25. Oktober 2021 geschrieben von:

Düsseldorf (dspa/SN). Armin Laschet (CDU) je dźensa swoje zastojnstwo jako ministerski prezident Sewjerorynsko-Westfalskeje złožił. Prezident krajneho sejma André Kuper přepoda přichodnemu zapósłancej zwjazkoweho sejma wopis­mo wo zakónčenju zastojnstwa. Laschet­ wostanje komisarisce ministerski prezident. Zajutřišim, srjedu, chcedźa Hendrika Wüsta (CDU) za noweho ministerskeho prezidenta kraja wuzwolić.

Spahn za kónc nuzoweho stawa

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy minister za stro­wotnistwo Jens Spahn (CDU) ma skónčenje tak mjenowaneho epidemiskeho połoženja narodneho rozměra koro­napandemije dla za woprawnjene. W sćelaku ZDF wón rjekny, zo móhli wot zwjazkoweho sejma wukazany wu­wzaćny staw skónčić, dokelž je mjeztym 80 procentow dorosćenych přećiwo wirusej šćěpjenych. Tema je tuchwilu při­čina raznych diskusijow, dokelž ličby infekcijow dale přiběraja.

Liči z infekcijemi w šulach

Zwjazkowy prezident Frank-Walter Steinmeier je sej dźensa zhromadnje ze swojeje žonu Elku Büdenbender do Vatikana na pri­watnu­ awdiencu z bamžom Franciskusom dojěł. Tam jeju zastupnicy bamža witachu. Zetkanje z bamžom wotmě so w priwatnej atmosferje za zawrjenymi durjemi. Steinmeier a Franciskus staj so 2017 hižo raz zetkałoj. Foto: pa/Andrew Medichini

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND