2. septembra 1945 skónči so z bjezwuměnitej kapitulaciju kejžorstwa Japanskeje před aliěrowanym wójskom Druha swětowa wójna. Na ameriskej wójnskej łódźi „Missouri“ w Tokioskim zaliwje podpisachu dokument wo kóncu wójny na bitwišćach w Aziji a na Pacifiku. Agresor Japanska dyrbješe zdobom postajenja Podstupimskeje konferency a jeje zrěčenja z 2. awgusta připóznać. Za Japansku podpisaštaj kapitulaciju wonkowny minister Shigemitsu Mamoru a šef generalneho staba Yoshijiro Umezu, za zjednoćene aliěrowane wójsko jeho najwyši rozkazowar, ameriski general MacArthur. Po nim podpisachu dokumenty wo skónčenju Druheje swětoweje wójny zastupnicy wšěch hłownych, na bojach přećiwo Japanskej wobdźělenych krajow – wojerscy reprezentanća Chiny, Wulkeje Britaniskeje, Sowjetskeho zwjazka, Awstralskeje, Kanady, Francoskeje, Nižozemskeje a Nowoseelandskeje.
Bywša městopředsydka Domowiny, wučerka, załožićelka a nawodnica Slepjanskich kantorkow Lenka Nowakowa by dźensa swoje 80. narodniny swjećiła, njeby-li po ćežkej chorosći 26. oktobra 2007 zemrěła. Narodźiła bě so Čižikec ratarskej swójbje w Brězowce jako prěnja z dwójnikow. W swojej Slepjanskej drasće poda so wona 1949 na Budysku Serbsku wyšu šulu. Hižo bórze po tym wza ju Pawoł Nedo sobu do Drježdźan, hdźež wona prezidenta Wilhelma Piecka serbsce postrowi. Na Rownjanskej šuli bě mać šěsć dźěći 35 lět šulerjow horliwje wuwučowała, k lubosći serbstwu kubłała a šulski chór dirigowała. 21lětna Lenka Čižikec zakitowaše na IV. zwjazkowym kongresu 1957 zmužiće fararja-basnika Józefa Nowaka, kotrehož nowinski přinošk „Serbska swójba – wutroba naroda“ bě tam čłon politběrowa CK SED prof. Fred Oelßner jako nacionalistiski raznje kritizował. Po přewróće bu Lenka Nowakowa znowa do zwjazkoweho předsydstwa a za městopředsydku Domowiny wuzwolena. 1993 wona w Rownom jutrowne spěwanje wožiwi.