februar – mały róžk

Katolska wulkowosada „Podłu Klóšterskeje wody“ je załožena. Jeničce Ra­dworčenjo zboka serbskeho highwayja Horjany–Delany „mu­rjuja“. Biskop planuje konsekwency hladajo na „Alojsowych rokoće­rjow“. Cyr­kwinska histori­karka Lubina Malinkowa namołwja Radwor­skich katolikow w zwisku z 500. róčnicu reformacije, so z Rom­skeho diktata wuswobodźić a jako ewangelska wosada so znowa załožić: „Přichod je zaručeny, přetož potom móža so tež žony w Radworju z fararku stać.“


januar – wulki róžk

Najwoblubowaniše mjeno lěta 2016 w Serbach bě Kata-Strofa. Za wjetšinu serbskich staršich je pomjenowanje typiske serbske z němskim přizynkom. Slědujetej mjenje Hana­lipa­ a Mariju­-Hana. Za hólcow faworizowachu kusk spěrawe mjena kaž Dawid­ko­porfilt, Martini­teenie a Dźordź­klow­nij. Hladajo na ličbu porodow wopokazachu so naše serbske gmej­ny zaso jako najpłódniše cyłeje Sakskeje. Zwěsćili pak tež su, zo porody w Drježdźa­nach čujomnje přiběraja.

Požadajće so pola nas w Hrańcy!
žanu laktozowu-intolerancu njeměć

meja – róžownik

„Witaj“ rěka oficialnje „božemje“. No­wa před­sydka załožboweje rady Susann Šen­kec je znate žohnowančko „w Božim mjenje“ hladajo na wulku potrjebu wučerjow a kubła­rjow za nowy slogan RCW postajiła. Ludmila Budarjowa měni, zo njejsu pěstowarnje w no­šer­stwje SŠT na zasady RCW wjazane. „Nowe mjeno njewupraja ničo wo wu­spěchu Witaj- projekta“, praji nawodnica RCW dr. Beata Brě­zanowa. Wona chce wšit­kich do diskusije za­při­jatych nimo Buda­rjoweje na kofej přepro­syć.


apryl – jutrownik

Poslednja žona w serbskej narodnej drasće je na prawdu Božu wotešła. Załožba za serb­ski lud chce marketingowy dezaster z nowej słužb­­nej drastu za wšitke serbske institucije wo­beńć. Załožbowa městošefowka Micha­e­la Mošowa je hnydom modowy projekt ini­ciě­ro­­wała, na kotryž je designerow Karla ­La­gerfelda­, Wolfganga Joopa a Jil Sander pře­prosyła. Woni maja nětko z tradicional­neje narodneje drasty načasne modowe modele wu­wić.


junij – smažnik

julij – pražnik

Wupućowarjo so nawróćeja. Dokelž prezident USA a jeho konsorty wukrajnikow permanentnje z kraja wuhnawaja, su tež texascy Serbja potrjecheni. Kaž něhdy su so tuž z łódźu na puć nastajili, a předsyda Domowiny Dawid Statnik je jich spočatk měsaca w Złokomorow­skim při­stawje witał. Zasydleni su nětko w daw­no prózdnym hosćen­cu w Pančicach-Kukowje. Komentar wjesnjanosty: „Bohudźak, da nje­trje­bam dale paćerje spěwać, zo do twarjenja skónčnje błysk dyri.“


To by wězo tež móžny wupuć za Wotrowsku faru był. Nimo burgerow a pomfritkow móhli tam tež šmałcowe pomazki a plincy předawać.

Wotrow

je zawěrno wosebita wjes. To samo na sebi ničo noweho njeje. Zo so tam druhdy wadźa, je znate. Dołhož pak na kóncu zaso zhromadnje piwo pija,

a z wjesnymi wopłóčkami je wšo w porjadku, da njech so wadźa. Wosebitostka je wězo jutry, hdyž Wotrowscy křižerjo jako jeničcy po wšěch Serbach tež hižo rano wokoło polow jěchaja. To so wjele zwadźić njemóžeš, dokelž kantorska swójba postaja, do kotreho směra rańše jěchanje wjedźe. Jenož derje, zo je připołdniša křižerska čara kruće postajena. Ale tež tu su hižo raz nimo Kamjenca wjedli a wězo hnydom Bože chłostanje w formje sylneho dešća dóstali.

nowember – nazymnik ...

Freitag, 30. Dezember 2016 geschrieben von:
nowember – nazymnik Swinje su Delanam zbožo přinjesli. Naj­prjedy so tam ludźo z Ralbic a wokoliny hun­čow dla puzolachu, nětko pak je wšo hinak. Pod he­słom „Hdźež je smjerd, tam sym tež ja“ dźeń a wjace ludźi do Delan jězdźi, zo mó­ža ho­spozy lědma dodźěłać. Přez cyłe lěto su pensije a hóstne stwy při kormjerni wukniho­wane, dokelž tam tak rjenje smjerdźi. Po sło­wach šefa masoweho zwěrinozničenskeho areala Justina Mordarja zapakowane swinja­ce howna­ jako suweněry „najbóle du“.
oktober – winowc Radworski hród stawa so dźeń a atraktiwniši: Wot spo­čatka měsaca wjerći ARD na hrodźe film „Hańža pyta Jurja“. Kaž wot filmoweje agentury zhonichmy, je hród prawe městno za tajki format, dokelž wotpowěduje cyle produkciji „The Addams Family“. „Radwor je awtentiski, tam njetrjebaš scyła ničo změ­nić, jenož kameru dźeržeć a nahrawać. Tam rjenje šeri“, rěka. Dźěl dochodow dźe do projekta wobsedźerja hrodu, kiž chce z pěska bencin dźěłać.

december – hodownik

Česćeny knježe Trumpo,

Njewěm, hač je so to hižo hač k Wam dopowědało: Serbja su njesměrnje hordźi na Was – a zdobom tróšku zawistni. Hdyž takle prawje na Was hladamy, dyrbimy zwěsćić, zo nas a Was – potajkim serbski lud a Was – tójšto zwjazuje.

Wy sće potomnik němskich wupućowarjow. Waš dźěd Friedrich bě 1885 do Ameriki wupućował, zo by tam za žiwjenskim zbožom pytał. Serbja su to hižo 30 lět prjedy spytali, jako so z Janom Kilianom do Texasa podachu. Teoretisce móhłoj potajkim Waš dźěd Friedrich a Jan Kilian susodaj być. Snano staj so woprawdźe zetkałoj.

Boža nóc

Freitag, 23. Dezember 2016 geschrieben von:

Maksymilian M. Nawka

...

hdyž złote swěčki

jědlu pyša

a lubosć dušu

wohrěwa

 

 ...

 hdyž nutrnje so

 wšitcy modla

 a wěry barbu

 spóznaja

 

 

hdyž tole wšo so

naraz stawa

da boža nóc nas

wozboža

(wujimk basnje ze zběrki „Drohe hody, tuni štom“, LND 2011)

Serbsce po sławnym wustajenišću

Freitag, 23. Dezember 2016 geschrieben von:

Z awdijoguidom w maćeršćinje sej Drježdźanski Zeleny wjelb wotkryć

Rezidencny hród w srjedźišću stareho města Drježdźan je centrum Sakskich wuměłskich zběrkow a chowa we sebi­ tójšto potajnstwow. Jedne je, zo móža sej serbscy zajimcy z awdijoguidom krasnosće, nazběrane w běhu wjacorych lětstotkow, w swojej maćeršćinje wotkryć. Je pak tole po cyłym wustaje­nišću móžno? Kak serbskorěčne wo­dźenje z awdijoguidom poskićeja? Kak so poskitk wužiwa? Prašenja to, kotrež wa­bjachu mje do drje najsławnišeho wotrjada rezidencneho hrodu, do Zeleneho wjelba.

Hdźež steješe kolebka Jana Cuški

Freitag, 23. Dezember 2016 geschrieben von:

Běłochołmčan Manfred Polak zaběra so ze stawiznami swojeje wsy

Mjez Wojerecami a Delnim Wujězdom, njeposrědnje před Łazom, jědźeš přez Běły Chołmc, rjenje hladanu wjes ze swojimi něhdźe tysac wobydlerjemi. Dwurěčna wjesna tafla kaž tež runje tak pomjenowane wjesne dróhi pokazuja na to, zo jedna so wo serbsku wjes nad Małej Sprjewju (Sprjewicu), kotraž bu 1492 prěni raz pisomnje naspomnjena.

Zaběra so ze stawiznami

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND