februar – mały róžk
Katolska wulkowosada „Podłu Klóšterskeje wody“ je załožena. Jeničce Radworčenjo zboka serbskeho highwayja Horjany–Delany „murjuja“. Biskop planuje konsekwency hladajo na „Alojsowych rokoćerjow“. Cyrkwinska historikarka Lubina Malinkowa namołwja Radworskich katolikow w zwisku z 500. róčnicu reformacije, so z Romskeho diktata wuswobodźić a jako ewangelska wosada so znowa załožić: „Přichod je zaručeny, přetož potom móža so tež žony w Radworju z fararku stać.“
januar – wulki róžk
Najwoblubowaniše mjeno lěta 2016 w Serbach bě Kata-Strofa. Za wjetšinu serbskich staršich je pomjenowanje typiske serbske z němskim přizynkom. Slědujetej mjenje Hanalipa a Mariju-Hana. Za hólcow faworizowachu kusk spěrawe mjena kaž Dawidkoporfilt, Martiniteenie a Dźordźklownij. Hladajo na ličbu porodow wopokazachu so naše serbske gmejny zaso jako najpłódniše cyłeje Sakskeje. Zwěsćili pak tež su, zo porody w Drježdźanach čujomnje přiběraja.
meja – róžownik
„Witaj“ rěka oficialnje „božemje“. Nowa předsydka załožboweje rady Susann Šenkec je znate žohnowančko „w Božim mjenje“ hladajo na wulku potrjebu wučerjow a kubłarjow za nowy slogan RCW postajiła. Ludmila Budarjowa měni, zo njejsu pěstowarnje w nošerstwje SŠT na zasady RCW wjazane. „Nowe mjeno njewupraja ničo wo wuspěchu Witaj- projekta“, praji nawodnica RCW dr. Beata Brězanowa. Wona chce wšitkich do diskusije zapřijatych nimo Budarjoweje na kofej přeprosyć.
apryl – jutrownik
Poslednja žona w serbskej narodnej drasće je na prawdu Božu wotešła. Załožba za serbski lud chce marketingowy dezaster z nowej słužbnej drastu za wšitke serbske institucije wobeńć. Załožbowa městošefowka Michaela Mošowa je hnydom modowy projekt iniciěrowała, na kotryž je designerow Karla Lagerfelda, Wolfganga Joopa a Jil Sander přeprosyła. Woni maja nětko z tradicionalneje narodneje drasty načasne modowe modele wuwić.
junij – smažnik
julij – pražnik
Wupućowarjo so nawróćeja. Dokelž prezident USA a jeho konsorty wukrajnikow permanentnje z kraja wuhnawaja, su tež texascy Serbja potrjecheni. Kaž něhdy su so tuž z łódźu na puć nastajili, a předsyda Domowiny Dawid Statnik je jich spočatk měsaca w Złokomorowskim přistawje witał. Zasydleni su nětko w dawno prózdnym hosćencu w Pančicach-Kukowje. Komentar wjesnjanosty: „Bohudźak, da njetrjebam dale paćerje spěwać, zo do twarjenja skónčnje błysk dyri.“
Wotrow
je zawěrno wosebita wjes. To samo na sebi ničo noweho njeje. Zo so tam druhdy wadźa, je znate. Dołhož pak na kóncu zaso zhromadnje piwo pija,
a z wjesnymi wopłóčkami je wšo w porjadku, da njech so wadźa. Wosebitostka je wězo jutry, hdyž Wotrowscy křižerjo jako jeničcy po wšěch Serbach tež hižo rano wokoło polow jěchaja. To so wjele zwadźić njemóžeš, dokelž kantorska swójba postaja, do kotreho směra rańše jěchanje wjedźe. Jenož derje, zo je připołdniša křižerska čara kruće postajena. Ale tež tu su hižo raz nimo Kamjenca wjedli a wězo hnydom Bože chłostanje w formje sylneho dešća dóstali.
december – hodownik
Česćeny knježe Trumpo,
Njewěm, hač je so to hižo hač k Wam dopowědało: Serbja su njesměrnje hordźi na Was – a zdobom tróšku zawistni. Hdyž takle prawje na Was hladamy, dyrbimy zwěsćić, zo nas a Was – potajkim serbski lud a Was – tójšto zwjazuje.
Wy sće potomnik němskich wupućowarjow. Waš dźěd Friedrich bě 1885 do Ameriki wupućował, zo by tam za žiwjenskim zbožom pytał. Serbja su to hižo 30 lět prjedy spytali, jako so z Janom Kilianom do Texasa podachu. Teoretisce móhłoj potajkim Waš dźěd Friedrich a Jan Kilian susodaj być. Snano staj so woprawdźe zetkałoj.
...
hdyž złote swěčki
jědlu pyša
a lubosć dušu
wohrěwa
...
hdyž nutrnje so
wšitcy modla
a wěry barbu
spóznaja
hdyž tole wšo so
naraz stawa
da boža nóc nas
wozboža
(wujimk basnje ze zběrki „Drohe hody, tuni štom“, LND 2011)
Rezidencny hród w srjedźišću stareho města Drježdźan je centrum Sakskich wuměłskich zběrkow a chowa we sebi tójšto potajnstwow. Jedne je, zo móža sej serbscy zajimcy z awdijoguidom krasnosće, nazběrane w běhu wjacorych lětstotkow, w swojej maćeršćinje wotkryć. Je pak tole po cyłym wustajenišću móžno? Kak serbskorěčne wodźenje z awdijoguidom poskićeja? Kak so poskitk wužiwa? Prašenja to, kotrež wabjachu mje do drje najsławnišeho wotrjada rezidencneho hrodu, do Zeleneho wjelba.
Mjez Wojerecami a Delnim Wujězdom, njeposrědnje před Łazom, jědźeš přez Běły Chołmc, rjenje hladanu wjes ze swojimi něhdźe tysac wobydlerjemi. Dwurěčna wjesna tafla kaž tež runje tak pomjenowane wjesne dróhi pokazuja na to, zo jedna so wo serbsku wjes nad Małej Sprjewju (Sprjewicu), kotraž bu 1492 prěni raz pisomnje naspomnjena.
Zaběra so ze stawiznami