Komunalne wólby sfalšowane?

Dienstag, 02. Januar 2024 geschrieben von:

Běłohród (dpa/SN). Předewšěm młodźi ludźo protestowachu minjeny pjatk w Běłohrodźe před ministerstwom statneho zarjadnistwa. Jako přičinu mjenowachu woni sfalšowanje wólbow, serbiske medije rozprawjachu.

Protestowacy sćěhowachu namołwje studentskeje organizacije Borba a sej žadachu, zo měli so wólbne podłožki wozjewić. Po jich słowach serbiski prezident Aleksandar Vučić knježerstwo kontroluje. Tak wobdźělichu so přiwisnicy knježerstwa, kotřiž w Běłohrodźe njebydla, na komunalnych wólbach 17. septembra w měsće, byrnjež za to scyła prawo njeměli. W někotrych kónčinach Serbiskeje drje běše strona prezidenta (SNS) wuspěšna. Tola w Běłohrodźe je SNS jeno snadnje dobyła. Opozicija a wólbni wobkedźbowarjo rěča wo sfalšowanju.

Nowinki we wšěch wobłukach

Dienstag, 02. Januar 2024 geschrieben von:

Nowe lěto hladaja wobydlerjam Němskeje mnohe změny do domu

Berlin (dpa/SN). Někotre z tutych změnow su z financielnymi polěpšenjemi zwjazane, druhe skerje z wjetšimi wušparanjemi. Pjenježne změny potrjechja na přikład zasłužbowe dawki. Tam zwyši so zakładny swobodny pjenjez na 11 604 eurow. Za někotrych staršich so lěto derje njezapočina: Staršiski pjenjez płaći so wot spočatk lěta jenož hišće na pory, kotrež maja maksimalnu zasłužbu 200 000 eurow. Dospołnje pak tute změny hišće wobzamknjene njejsu a maja tež jenož za staršich płaćić, kotrychž dźěćo je so po 31. měrcu 2024 narodźiło. Tež hdyž so powšitkowna minimalna mzda zwyši, smědźa so přistajeni w hladanskim sektoru wo hišće wjace pjenjez wjeselić. Za fachowych hladarjow stupa hodźinska mzda na 19,50 eurow. A tež wučomnicy smědźa so přez wyšu mzdu wjeselić – minimalna mzda w prěnim wukubłanskim lěće stupa wo 4,7 procentow na 649 eurow na měsac.

Nowu tradiciju załožić?

Dienstag, 02. Januar 2024 geschrieben von:
Hač drje bychu ludźo, kotřiž su přez silwestersku pyrotechniku zemrěli, hišće žiwi byli, hdy by politika priwatne praskanje zakazała? Ćežko rjec. Štož pak wěmy: zo bě za čas korona-pandemije signifikantnje mjenje typiskich zranjenjow, kotrež z praskanjom kołowokoło silwestra zwisuja. Ryzy statistisce móžeš wězo tež rjec, zo je cofnjenje wobmjezowanjow pandemije dla stam ludźom w nadróžnym wobchadźe žiwjenje wzało. A što z motorskimi? Wšako je riziko, na motorskim swoje žiwjenje přisadźić, po slědźenjach zawěsćernjow wo 21 króć wjetše hač hdyž z awtom jězdźiš. Kotre rizika scomter wšěmi sćěhami towaršnosć akceptuje, wo tym přeco zaso znowa diskutujemy. Tuž drje dale z awtom jězdźimy – porno prjedawšim generacijam pak jenož hišće připasani. Chiba budźe silwesterski wohnjostroj něhdy raz zrjadowany kaž chodojtypalenje: jako zhromadny wjeršk. To móhła nowa tradicija być. Nětko pak najprjedy wšitkim: Strowe nowe lěto! Marcel Brauman

impresum

Dienstag, 02. Januar 2024 geschrieben von:

Serbske Nowiny wudawaja so w Domowina-Verlag GmbH Ludowym nakładnistwje Domowina 

Jednaćel: Syman Pětr Cyž

Ludowe nakładnistwo Domowina tzwr spěchuje Załožba za serbski lud, kotraž dóstawa lětne přiražki z dawkowych srědkow na zakładźe hospodarskich planow, wobzamknjenych wot Němskeho zwjazkoweho sejma, Krajneho sejma Braniborskeje a Sakskeho krajneho sejma.

Šefredaktor a zamołwity redaktor w zmysle

nowinarskeho zakonja: Marcel Brauman 577 232/233 Naměstnik šefredaktora: Axel Arlt 577 238

tel.: 03591 / 577 232 faks: 03591 / 577 202 e-mail:  www.serbske-nowiny.de

Adresa redakcije a nakładnistwa: Sukelnska 27, 02625 Budyšin

Adresse der Redaktion und des Verlages: Tuchmacherstraße 27, 02625 Bautzen

Zamołwita za rozšěrjenje a marketing:

Patricia Róblowa 577 273

Předań nawěškow: Janka Rögnerowa 577 220 e-mail:

Ćišć: DVH Weiss-Druck GmbH & Co. KG, Lejnjanska 14, 02979 Halštrowska Hola, wjesny dźěl Hory

Vertriebskennzeichen: 2 B 2560 B

To a tamne (02.01.24)

Dienstag, 02. Januar 2024 geschrieben von:

Přihot pizzy je w Italskej „swjata“ tradicija, na kotruž su Italčenjo jara hordźi. A tohodla je za nich jara wažne, kotre wudźěłki za pokładźenje pizzy wužiwaja. Sławny pjekar pizzy z Neapela pak je ­nětko z widejom w socialnych medijach wulku kedźbnosć wubudźił. Gino Sorbillo, mějićel wjacorych hosćencow w Italskej a we wukraju, chce pizzu z ananasom pokłasć a je hosćom poskićeć. W Italskej­ pak je pizza z ananasom „smjertny hrěch“. We wideju Sorbillo ludźi namołwja, kulinarisku chłóšćenku woptać.

Policisća su w Połčnicy pašturlicu wuchowali. Pazoraka ze zranjenym křidłom su zańdźenu sobotu na kromje města Połčnicy wuhladali, policija zdźěli. Ptačka dowjezechu zastojnicy skótnemu lěkarjej.

Serbski Sokoł z.t. so wo dalši dorost prócuje

Freitag, 29. Dezember 2023 geschrieben von:

28. decembra 1993 bu Serbski Sokoł znowa załoženy. Tuž towarstwo lětsa na swoje 30lětne wobstaće zhladuje. Alfons Wićaz je so z jeho starostu Milanom Funku rozmołwjał.

Wy hižo wjacore lěta tutu funkciju wukonjeće. Na čo so jako starosta rady dopominaće?

Merz ćahańcu njewočakuje

Freitag, 29. Dezember 2023 geschrieben von:

Berlin (dpa/SN). Předsyda CDU Friedrich Merz z toho njewuchadźa, zo so předsyda CSU Markus Söder znowa na interny bój w CDU/CSU wo kanclersku kandidaturu na wólbach zwjazkoweho sejma 2025 zwaži. „Za to so z Markusom Söderom wosobinsce přederje rozumju“, rjekny Merz powěsćerni dpa. Merz je sej toho wědomy, zo nichtó nochce, zo so podawki lěta 2021 wospjetuja. Tehdy bě so Armin Laschet po dołhej ćahańcy jako kandidat přesadźił a na wólbach zwrěšćił.

Přičiny morjenja wozjewjene

Gaza (dpa/SN). Po mylnym morjenju třoch zastajencow w Gazaskim pasmje přez israelskich wojakow před tydźenjomaj je Israel dźensa nowe dopóznaća wozjewił. Wojak, kiž bě spočatnje dweju zastajencow morił, njeje bitwišćo přewidźeć móhł. Nimo toho njejstaj dalšej wojakaj hary bliskich tankow dla přikaz słyšałoj, třěleć přestać. Wonaj staj pozdźišo třećeho zastajenca zatřěliłoj, dokelž měještaj jeho za wohroženje.

Zelenskyj za zhromadny bój

W dołhej karawanje zjednoćiło je so něhdźe 5 000 migrantow w Mexiku, zo bychu zhromadnje do směra na USA ćahnyli. Migranća protestuja tak přećiwo postupowanju zamołwitych w Mexiku, kotřiž jich próstwy wo zapućowanje do USA njewobdźěłaja. ­Ludźo z wjacorych krajow łaćonskeje Ameriki ćěkaja před chudobu, namocu a přesćěhowanjom. Foto: pa/REUTERS/Jose Torres

Kretschmer: Poměr Zwjazka a krajow špatny

Freitag, 29. Dezember 2023 geschrieben von:

Drježdźany (dpa/SN). Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU) ma poćah mjez Zwjazkom a zwjazkowymi krajemi za přewšo špatne. „Poměr njebě hišće nihdy tak špatny kaž nětko. To njeje jenož mój posudk, to praja tež ministerscy prezidenća SPD“, rjekny Kretschmer powěsćerni dpa w Drježdźanach. „Předstawa, zo su tule w swobodnym staće wšitke města a wokrjesy samsneho měnjenja, my jako statne knježerstwo pak prajimy, zo tola hinak jednamy, prosće njeńdźe. W poměrje mjez Zwjazkom a krajemi pak tomu runje tak je.“ Politika knježerstwa w Berlinje potrěbnosće krajow ignoruje, Kretschmer skorži. Tohodla kroči Němska w mnohich dypkach hospodarsko-politisce do wopačneho směra. „Ampla je w mnohich nastupanjach zwrěšćiła, mjez druhim pola škita klimy. Tam njejsu ekonomiju a socialne naležnosće wobkedźbowali. Atomowe milinarnje su wotpinjene. Město toho zepěramy so zaso na brunicowe milinarnje.“ Wólby Europskeho parlamenta 2024 njesměli so z ryzy protestnymi wólbami stać. „To je moja wulka starosć.“ Hišće pak je móžno, zmylki korigować.

Staw Łobja zaso woteběra

Freitag, 29. Dezember 2023 geschrieben von:

Drježdźany/Hannover (dpa/SN). W kónčinach wulkeje wody wostanje połoženje dale wohrožowace. Němska wjedrarnja (DWD) připowědźi dalše spadki. „Hač do jutřišeho so hišće raz porjadnje podešćuje, byrnjež hižo nic w tajkich mnóstwach“, Christian Herold w Němskej wjedrarni zdźěli. Najwjace dešća wočakuja dźensa a jutře w Sewjerorynsko-Westfalskej. Na sewjeru wokoło Bremena a Hamburga wočakuja wjedrarjo mjenje spadkow hač minjene dny. Najebać to wostanje połoženje napjate.

W sakskej krajnej stolicy Drježdźanach je Łobjo pod wočakowanej měru šěsć metrow wostało. Normalnje stej dwaj metraj. Wot minjeneje nocy staw wody zaso woteběra. Krótki čas bě pegel 5,95 metrow docpěł. Přirjadnica města za wobswět Eva Jähnigen (Zeleni) dźěla, zo chcychu alarmowy schodźenk 3 w běhu dnja zaso zběhnyć. Škitne naprawy su so jako dobre wopokazali, wjetšich škodow njeje było.

Neuheiten LND