Šulske lěto so nachila
a wězo su šulerjo a předšulske dźěći zaso mnoho dožiwili. Tu su hišće někotre rozprawy, kotrež su Dźěćiznak docpěli. Snano je ta jedna abo tamna ideja pódla, kotruž móhli kubłanišća přichodne lěto přewjesć. Dźěćiznak so hižo nětko na waše rozprawy wjeseli!
Předšulska skupina Radworskeho katolskeho dźěćaceho domu „Alojs Andricki“ poda so lětsa mjez druhim do Budyskeho serbskeho muzeja.
Na wopyt so hižo jara wjeselachu. Tu je jich rozprawa:
Do Budyšina dojěwši, nóžkowachmy k Sebskemu muzejej a zestupachmy so k skupinskemu wobrazej. W muzeju nas knjeni Monika Ošikowa lubje witaše. Hordźe pokazaše jej Benjamin swoju namakanku ze zahrody – „dinosawrijowe“ kosće. Knjeni Ošikowa poda so
z nami na krótku zajimawu jězbu wot zasydlenja našich prjedownikow hač do dźensnišeho. Dale předstaji nam narodnu drastu Hornjeje a Delnjeje Łužicy k wšelakim nałožkam
a na swjedźenjach. Tež bajowe figury, na přikład lutka, wódneho muža a jeho žonu,
Krabata, hadźaceho krala, błudničku abo zmija smy tam nadešli. W tak mjenowanej „dźěćacej šuli“ je potom kóždy swoju nalubšu figuru namolował. Wutrobny dźak knjenje Ošikowej za zajimawe wodźenje.Text a fota: Silvia Winarjowa
Pisany swět jězdźidłow steji w srjedźišću noweje wobrazoweje knihi Ludoweho nakładnistwa Domowiny za dźěći wot dweju lět, kotruž je Štefan Paška z němčiny přełožił. Hač na awtodróze, na twarnišću, na polu, w zamkarni abo na hrajkanišću – wšudźe trubi a kwiči, šwórči a bórči. Wšojedne
dokal hladaš, někajke jězdźidło stajnje wuhladaš. Wšě maja swój nadawk. Traktor trjebaja ratarjo za dźěła na polu a wohnjowa wobora hašenske jězdźidło, jelizo so pali. W měsće su jězdźidła, kiž rumuja wotpadki a na twarnišću hrjebaja, storkaja, nakładuja, hładkuja a toča wulke mašiny. Starši njech zhromadnje ze swojimi dźěćimi pohladaja do swěta jězdźidłow a nazhonja
wjele zajimawostkow kołowokoło brunčakow. Prawa to kniha
za zaběru tež w pěstowarni, doma, w dowolu abo na wopyće
pola dźěda a wowki.Měrka Mětowa
Lětsa bě rjenje, zo smědźachmy skónčnje zaso na druhich městnach hač w rjadowniskej stwě wuknyć. To sej tež wučerka wuměłstwa knjeni Timmowa Wóslinčanskeje wyšeje šule mysleše. Ze 6. lětnikom wopyta w nalěću wustajeńcu wo žiwjenju
a tworjenju Vincenta van Gogha w Drježdźanach.
Mnozy šulerjo wočakowachu skerje wšědnu wustajeńcu mólbow. Woni pak běchu formy prezentacije wuměłskich twórbow dla jara překwapjeni. Multiwizijowa show wšitkich jara zahori. Skónčnje pućowachu z pomocu 3-D-nawočow po van Goghowej mólbje.
Kóždy šuler pak wuhotowa po tym hišće
swójsku wuměłsku twórbu w stilu Vincenta van Gogha. Přespěšnje so čas w spektakularnej wustajeńcy miny.Daniela Jawinski
Studuju dźiwadłowe wědomosće w Lipsku. Za mój pjaty a šesty semester pak so rozsudźich, so podać do Roma na uniwersitu La Sapienza. Tu mam „pisany miks“ předmjetow. Nimo dźiwadłowych wědomosćow zaběram so z literaturu, ale we wyšej měrje z „fashion studies“. Tute rozestaja so z produkciju drasty resp. kostimow, štož je tež za dźiwadło jara wažne. Wšitke kursy mam w jendźelšćinje, wšako italšćinu hišće tak derje njewobknježu, zo bych jej móhła na uniwersitnym niwowje slědować. Rozsud za Italsku je předewšěm z teje přičiny padnył, dokelž smy w studiju často dźiwadłowu formu „Commedia dell’arte“ wobjednawali, kotruž chcych live dožiwić. Nimo toho pak su w Italskej wězo kultura, jědź a drasta jara wosebite. Rom jako město studija je perfektny, kóždy dźeń móžeš sej nowy rjany blečk wotkryć. Wosebite je tež, zo leži Colloseum direktnje na puću do mojeje uniwersity.
Smječkečanski młodźinski klub
swjeći kónc tydźenja, 1. a 2. julija, swój 25lětny jubilej wobstaća. Po dwulětnej koronowej přestawce smědźa skónčnje zaso bjez hygienowych naprawow swjećić. Startować chcedźa pjatk z wulkej 1990–2000-party ze Fanta 3 (Tommy/Romano/Timmi), na kotruž su wopytowarjo zbliska a zdaloka wutrobnje přeprošeni.
Sobotu budźe wulka techno-party ze znatymi DJjemi. Tak budźe tam mainfloor wot 20 hodź. a RM-club-floor wot 21 hodź. Znaći DJjojo kaž Scala & Simplexx, DJ Charity, Halbsteiv, Lucas & Marw, DJ Romano, Klangchirurgie abo T.S.B.I.N staraja so wo rytmy k rejwanju.
Tuchwilu natwarja młodostni stanaj z rejowanišćomaj a baru. Přizamknje so wuhotowanje jewišća z techniku za DJjow. Přihoty běža po planje a klub nadźija so bohateho wopyta ludźi.
Štóž njeměješe hišće móžnosć sej kartki wobstarać, dóstanje je hišće při wječornej kasy pjatk za 5 eurow resp. 10 eurow sobotu. Wo ćělne derjeměće je postarane.
tekst a foće:
Benjamin Greger
Zašłu sobotu su w susodnym kraju raz „za čěske hranicy“ hladali. To bě mjenujcy hesło temoweho wječorka k Mjezynarodnemu folklornemu festiwalej, kiž je so w Stražnicach wotměł. Na europskim najwjetšim folklornym festiwalu bě wjac hač sto Serbowkow a Serbow pódla. Smjerdźečanska rejowanska skupina, Serbski folklorny ansambl Wudwor, Přezpólni, Sprjewjan, Serbska reja a: Lidova muzika z Chrastu, kiž je samo z Wudwórskimi a Přezpólnymi zhromadnje wustupiła. Wjacore stotki ludźi dožiwi na jednym z jewišćow pisany dwuhodźinski program. Nalada mjez publikumom bě wulkotna, wšako běchu tež mnozy čłonojo skupiny Čłonstwa za integraciju ludoweje akordeonoweje kultury pódla. Hač do ranja tam wšitcy hejsowachu. Mnozy dalši wopytowarjo festiwala su so wot hudźacych a spěwacych Serbow zahorić dali a sobu koło teptali, šewca rejowali abo tamne słowjanske spěwy zhromadnje zakantorili. Wulce poradźeny to serbski wječor při čěsko-słowakskej hranicy. tekst a foto: Matej Dźisławk
Serbske mustwo dožiwi na 4. europeadźe zhromadnje ze swojimi přiwisnikami dotal jara radźeny tydźeń. Koparjo z Łužicy njepokazachu w minjenych dnjach jenož na hrajnišću wulkotne wukony, ale tež zwonka njeho, jako mócnje spěwachu a swjećachu. Tež přiwisnicy serbskeho mustwa běchu w Korutanskej znowa 12. muž při hrajnišću a ze swojim mustwom kaž tež tamnymi cyłkami swjećachu – mjez druhim na wčerawšim kulturnym dnju. Jurij Bjeńš