Skupina 30 młodych ludźi z Ukrainy, Georgiskeje a Němskeje je dźensa Domowinu wopytała. Wobdźělnicy Drježdźanskeho ­politiskeho młodźinskeho koła wěnuja so tuchwilu temje „Mjeńšiny a ćěkancy w Europje“, konkretnje statusej a situaciji ­mjeńšinow a ćěkancow w tutych třoch krajach. Referentka Domowiny Madlenka DiSarnowa (2. wotlěwa) wodźeše hosći z nawodnicu Alexandru Kuring (2. wotprawa) na čole po Serbskej kulturnej informaciji a po Serbskim domje. Foto: SN/Hanka Šěnec

Namołwja do spjećowanja

Donnerstag, 11. August 2022 geschrieben von:

Kijew (dpa/SN). Ukrainski prezident Wolodymyr Zelenskyj je wobydlerjow wot Ruskeje wobsadźenych kónčinow kraja namołwjał, so spjećować. Woni měli ukrainsku armeju po wěstych kanalach informacije wo njepřećelu abo wo kolaboraterach dodawać, rjekny Zelenskyj minjenu nóc w swojim widejowym poselstwje. Zdobom prošeše wón wo dalše zapadne brónje za swój kraj. Čim roz­sudniša pomoc je, ćim prjedy so wójna skónči, rjekny wón hladajo na dźensnišu konferencu w Kopenhagenje. Tam wuradźuja zakitowanscy ministrojo wjace hač dźesać krajow wo wojerskej a financnej podpěrje na dobro Ukrainy.

Šef ukrainskeho prezidialneho zarjada Andrij Jermak sej žada, wojowanja hišće do zahajenja tepjenskeje periody zakónčić, zo njemóhła ruska infrastrukturu ćopłoty a energije zničić.

Scholz so prašenjam stajał

Donnerstag, 11. August 2022 geschrieben von:
Berlin (dpa/SN). Prěni króć w swojim zastojnstwje je so zwjazkowy kancler Olaf Scholz (SPD) dźensa w Berlinje prašenjam žurnalistow stajał. Wón slěduje tak tradiciju swojeje předchadnicy Angele Merkel (CDU). Paleta prašenjow k nutřkownej a wonkownej politice bě chětro šěroka. Wusahowaca tema pak bě wójna w Ukrainje a jeje sćěhi za Němsku kaž tež prašenje dodawanja bróni k zakitowanju Ukrainy. Nic naposledk dyrbješe so Scholz k dawkowym manipulacijam za čas swojeho zastojnstwa jako wyši měšćanosta Hamburga wuprajić. Tule wšak njemóže so Scholz wjace dopominać.

Lindner swoje plany zakituje

Donnerstag, 11. August 2022 geschrieben von:

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy financny minister Christian Lindner je swoje plany nastupajo dawkowe wolóženja přećiwo kritice zakitował. „To je socialnje wuwažene“, rjekny předsyda FDP wčera wječor w sćelaku ZDF. „Sylne ramjenja dyrbja tež přichodnje wjele njesć. Chcu pak so wo to postarać, zo njezměja sej hišće ćešo.“

Lindner bě swoje plany wčera předstajił. 48 milionow wobydlerjow ma klětu z toho profitować, wón rjekny. Cyłkownje dźe wo wjace hač dźesać miliardow eurow. Procentualnje maja ludźo ze snadnymi dochodami wjace lěpšinow hač derje zasłužacy. W absolutnych ličbach wupada pak to hinak. Koaliciskej partneraj Zeleni a SPD matej to za njesprawne.

Nawoda Němskeho instituta za hospodarske slědźenje Marcel Fratzscher mjenowaše plany Lindnera w sćelaku ARD „jara njewuwažene“. „70 procentow z toho je na dobro 30 procentow z najwyšimi dochodami“, wón kritizowaše. „Ludźo z niskimi dochodami, kiž lědma dawki płaća, njedóstanu ničo z toho. Runje jich pak inflacija najbóle trjechi.“

Inflacija dale wulka

Donnerstag, 11. August 2022 geschrieben von:

Tankowy rabat a dźewjeć eurow tunja jězdźenka trochu pomhatej

Wiesbaden (dpa/SN). Inflacija w Němskej dźerži so najebać dalši lochki spad zasakle nad mjezu sydom procentow. Dźewjeć eurow tuni tiket a tankowy rabat stej rozrost płaćizny w juliju druhi měsac zasobu haćiłoj. Nimo toho njetrjebaja kupcy miliny wot spočatka měsaca spěchowanje ekomiliny wjace přez zličbowanku miliny płaćić (EEG-wotedawk). Podróšenje wučinješe w juliju 7,5 procentow. Zwjazkowy statistiski zarjad wobkrući srjedu z tym prěnje trochowanje. W juniju běchu płaćizny přetrjebarjow porno lońšemu měsacej hišće wo 7,6 procentow rozrostli, w meji samo wo 7,9 procentow.

Podróšenje pomjeńša kupnu móc ludźi, dokelž móža sej za jedyn eurow mjenje dowolić. Předewšěm płaćiznowe skoki pola energije ukrainskeje wójny dla a stupace płaćizny žiwidłow inflaciju w najwjetšim ludowym hospodarstwje Europy hižo dlěši čas pohonjuja.

To a tamne (11.08.22)

Donnerstag, 11. August 2022 geschrieben von:

Z hamorom su policisća w Hövelhofje pola Paderborna dwaj měsacaj stare dźěćo ze zamknjeneho awta wuswobodźili. 33lětna mać bě dźěćo mylnje zamknyła a na klučiki w awće zabyła. Starosćo so wo swoje dźěćo wołaše žona nuzowe čisło policije. Jedyn z policistow z nuzowym hamorom wokno šofera kedźbliwje rozbi, zo njeby dźěćo zranił. Přiwšěm wołachu tež wuchowansku słužbu.

200 eurow pokuty napołožić chcedźa w chorwatskim dowolowym měsće Baška na juhu kupy Krk kóždemu turistej, kiž sej z pomocu trjenja lěhadło při brjoze morja „rezerwuje“. Tole su zamołwići za turizm města připowědźili. Dotal njeje jasne, kak chcedźa zakaz přesadźić, wšako dyrbiš ludźi při wupołoženju trjenja lepić. Na kupje Teneriffa sćelu wjacori hotelownicy swojich sobudźěłaćerjow, kotřiž trjenja při poolu prosće zhromadźa.

Lindner chce w inflaciji pomhać

Mittwoch, 10. August 2022 geschrieben von:

Berlin (dpa/SN). Financny minister Christian Lindner chce ludźom hladajo na wulku inflaciju pomhać a jim wjace hač dźesać miliardow eurow dawkow spušćić. „Profituja dźěławi, mało zasłužacy, rentnarjo a samostatni, studowacy a předewšěm swójby“, piše politikar FDP w hóstnym přinošku w nowinje FAZ. Nimo změnow pola mzdowych dawkow chcedźa tež zakładnu bjezdawkowu sumu, potajkim dochody, za kotrež njetrjebaja ludźo žane dawki płaćić, zwyšić.

Nowy teror z Afghanistana

Kabul (dpa/SN). Po morjenju nawody Al-Kaidy Aimana al-Sawahirija w Kabulu je fachowc Tamin Asey před nowym strachom terora z Afghanistana warnował. „Afghanistan je zaso wěsty přistaw za terorizm“, rjekny něhdyši zastupowacy zakitowanski minister lěto po přewzaću mocy přez talibanow. Tući wobchadźeja z teroristiskimi skupinami kaž z hosćimi, z wuwzaćom Islamskeho stata, wón ­rjekny. Talibanojo běchu 2021 zaso móc w Afghanistanje přewzali.

Čołm z ćěkancami znjezbožił

Helikopter zwjazkoweje policije spyta woheń w Berlinskim měšćanskim dźělu Grunewald z pomocu wody z powětra hašeć. Woheń bě minjeny štwórtk na rozbuchanišću wudyrił, na kotrymž składuje policija staru municiju a sćazane praskotaki. Fachowcy municiju tam znješkódnjeja. Wohnjowym wobornikam njeje móžno, direktnje we wohnišću hašeć. Foto: dpa/Britta Pedersen

Dalša poražka za Trumpa

Mittwoch, 10. August 2022 geschrieben von:
Washington (dpa/SN). Bywši prezident USA Donald Trump je w sudniskej zwadźe wo přepodaće swojich dawkowych podłožkow wuběrkej Domu reprezentantow znowa poražku poćerpjeł. Rewizijne sudnistwo distrikta stolicy Distrikt of Columbia je rozsudźiło, zo ma Trump podłožki přepodać. „Kóždy prezident swoje zastojnstwo z dopóznaćom nastupi, zo podleži po skónčenju zastojnstwa samsnym zakonjam kaž wšitcy druzy staćenjo. To je bytostne našeje demokratiskeje republiki a žadyn zmylk“, rěka we wopodstatnjenu wusuda. Hakle póndźelu bě zwjazkowa policija FBI ležownosć Trumpa w zwjazkowym staće Floridźe přepytała. Při tym dźěše wo tajne podłožki knježerstwa, kiž bě Trump po skónčenju zastojnstwa sobu wzał. Trump rěčeše wo „politiskim přesćěhanju“. Nastupajo dawkowe podłožki na to tukaja, zo chcył Trump něšto zatajić.

Wjace pitneje wody za wšěch

Mittwoch, 10. August 2022 geschrieben von:
Berlin (dpa/SN). Zwjazkowe knježerstwo je so dźensa z pitnej wodu zaběrało. Po tutym puću chcyše gremij ministrow zakonski naćisk zwjazkoweho ministerstwa za wobswět zwoprawdźić. Zaměr ressorta ministerki Steffi Lemke (Zeleni) je, wobydlerkam a wobydlerjam wjace pitneje wody ze syće w zjawnosći poskićić. Hižo nětko studnje pitneje wody mjez druhim w conach pěškow eksistuja. Tutu syć chcedźa widźomnje wutwarić. Ministerstwo na to pokazuje, zo je w časach přiběraceje suchoty a woteběracych spadkow trěbne, ludźi zastarać.

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND