Słowjenska, něhdy dźěl Južnosłowjanskeje, wot lěta 1991 pak samostatny stat, je etnisce nimale jednotna. Jeničkej oficialnje připóznatej mjeńšinje stej tule Madźarojo na wuchodźe a Italčenjo na zapadźe kraja. Najebać jich njewulku ličbu pak je mjeńšinowa politika Słowjenskeje chětro wulkomyslna.
Tole hodźi so na přikładźe mjeńšiny Italčanow dokumentować. Woni bydla w Primorju – wuskej smuze słowjenskeho přibrjoha Adriatiskeho morja. Region je dwunarodny a dwurěčny; nimo słowjenšćiny je tule tež italšćina jako hamtska rěč připóznata. W praksy to rěka, zo wobsteji na zarjadach móžnosć, italsce rěčeć a zo je wulki dźěl zjawnych napisow bilingualny. Samo wobydlerske wupokazy su za tutón region dwurěčne! Tež italske šule tam maja, kaž na přikład gymnazij w měsće Kober. Samozrozumliwe su italske periodika, rozhłós a samo telewizijne wusyłanje. Njeńdźe pak jenož wo symboliske naprawy – dwurěčne napisy wuhladaš poprawom wšudźom – nic jenož na taflach zarjadow abo hasow, ale tež na priwatnych wobchodach a samo na tafličkach kaž „zastup za psy zakazany“.





