Šmrěki a chójny rozmnoženja škódnikow a klimoweje změny dla wosebje wohrožene
Lěs w Hornjej Łužicy steji před wužadanjemi, kotrež njehodźa so hišće wotwidźeć. Škódniki, kaž na přikład skórnik, so dale a bóle wupřestrěwaja. „Hižo měsacy njemóžemy přećiwo nim ničo skutkowne činić. Cyła kulturna krajina hrozy so razantnje změnić“, wopisuje nawoda lěsniskeho wobwoda Hornja Łužica zawoda Sakske lěsnistwo Holm Karraß tuchwilne přewšo chutne połoženje. Wo přičinach, sćěhach a konsekwencach kaž tež wo namołwje wobsedźerjam lěsow je so Andreas Kirschke z Karraßom rozmołwjał.
Kak so hornjołužiskemu lěsej dźe?
H. Karraß: Jeho strowotny staw zatraša. Wosebje potrjechene su šmrěki a chójny, kotrež kulturnu krajinu w Hornjej Łužicy přewažnje tworja. Na wjele blakach, hdźež su jenož šmrěki, hrozy so system sypnyć. Tak zhubja so kompleksne lěsne funkcije, kotrež njewuskutkuja so jenož na wobstatk a předźěłanje drjewa. Samsny zjaw wobkedźbujemy nimo toho na městnach, hdźež předewšěm chójny rostu. Tam je wuwiće trochu słabše, ale zakładnje jenak.