Wunoški chětro rozdźělne poručenje

wutora, 11. oktobera 2022
artikl hódnoćić
(1 )
Nimo kukuricy a trawy su ratarjo minjene tydźenje tež cokorowu rěpu žnjeli. Tak mjenowane běłe złoto je multitalent, kotryž hodźi so kompletnje wužiwać. Nimo cokora móža z rěpy tež energiju produkować. Zbytki rěpy, to wšak je nimale 80 procentow, stanu so z picu za howjada abo tež z hnojiwom. Z tym je plahowanje cokoroweje rěpy nahladny hospodarski faktor. Dokelž je Lubijska cokorowa fabrika zawrjena, njeje w bliskosći hižo žanoho předźěłanskeho zawoda a tak dowjezu łužiscy burja rěpu do Čěskeje. Ratarjo Hodźijskeje agrofarmy su wčera pola Čornec cokorowu rěpu z wosebitej mašinu žnjeli. A tež mjez Chelnom a Radworjom su samsny dźeń započeli rěpu na nakładne awta składować. Kaž agrarne předewzaće zdźěli, su tam lětsa na 25 hektarach cokorowu rěpu plahowali a něhdźe 1 200 tonow běłeho złota nažnjeli.  Foto: Feliks Haza Nimo kukuricy a trawy su ratarjo minjene tydźenje tež cokorowu rěpu žnjeli. Tak mjenowane běłe złoto je multitalent, kotryž hodźi so kompletnje wužiwać. Nimo cokora móža z rěpy tež energiju produkować. Zbytki rěpy, to wšak je nimale 80 procentow, stanu so z picu za howjada abo tež z hnojiwom. Z tym je plahowanje cokoroweje rěpy nahladny hospodarski faktor. Dokelž je Lubijska cokorowa fabrika zawrjena, njeje w bliskosći hižo žanoho předźěłanskeho zawoda a tak dowjezu łužiscy burja rěpu do Čěskeje. Ratarjo Hodźijskeje agrofarmy su wčera pola Čornec cokorowu rěpu z wosebitej mašinu žnjeli. A tež mjez Chelnom a Radworjom su samsny dźeń započeli rěpu na nakładne awta składować. Kaž agrarne předewzaće zdźěli, su tam lětsa na 25 hektarach cokorowu rěpu plahowali a něhdźe 1 200 tonow běłeho złota nažnjeli. Foto: Feliks Haza

Ratarjo kukuricu nimale dožnjeli a nazymski wusyw zahajili

Koćina/Róžant (SN/BŠe). Spadki minjenych tydźenjow su k tomu přinošowali, zo su łuki zaso zelene. Tohodla je za mnohich ludźi suchota minjeneho lěća hižo nimale zabyta. Tola ratarjo začuwaja přeco hišće wuskutki horcych měsacow. Hižo w lěću kukurica z blakami chětro hubjena steješe. Wulke straty žnjow registrowachu ratarjo předewšěm wokoło Kulowa. Wina na tym je předewšěm pěskojta póda, kotraž njezamóže wodu składować. Trajaca suchota a horce temperatury běchu ratarjam tam wulke wužadanje.

wozjewjene w: Hospodarstwo
Prošu přizjewće so, chceće-li komentar podać

nowostki LND